Nedostatku sa nemusíme obávať, hovorí predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič

Zdroj: finweb.hnonline.sk, Autor: Lucia Zubková

Dátum: 14. marca 2022

Zdroj: HN/Pavol Funtál

Zdroj: HN/Pavol Funtál

Nedostatok tovaru v supermarketoch nehrozí, ale vplyvom pandémie a teraz už aj vojny sa mení spotrebiteľské správanie.

Z ukrajinskej strany k nám každý deň prechádzajú utečenci, ktorých z domova vyhnala ruská invázia. Panujú obavy, čo môže konflikt spôsobiť a či na Slovensku nebudú problémy so zásobovaním. Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu pre HN vysvetľuje, ako sú na situáciu pripravení a prečo sa nemusíme obávať nedostatku tovaru v supermarketoch.

Krátko po vypuknutí pandémie sme zažili dovtedy nepredstaviteľnú situáciu, keď sa množstvo ľudí nahrnulo do obchodov a odchádzali s obrovskými nákupmi zo strachu z nedostatku. Aká je situácia v obchodoch po vypuknutí konfliktu na Ukrajine teraz?

Úplne štandardná. Zásobovanie prebieha presne podľa plánu, nie sú krátené ani objednávky, taktiež funguje logistika. Nemáme ani indikácie, že by malo prísť k nejakému problému. Domáci ani zahraniční dodávatelia nehlásili žiadne problémy. Konflikt na Ukrajine neovplyvnil dostupnosť tovaru.

Európa je naozaj obrovským producentom potravín, krajiny vyprodukujú násobne viac potravín, ako spotrebujú. Z tohto pohľadu je pre Slovensko veľmi dobré, že sme súčasťou jednotného európskeho trhu, a preto sa nemusíme vôbec obávať nedostatku potravín.

Najväčší nápor je na východnom Slovensku, keďže práve tento región susedí s Ukrajinou. Akú máte stratégiu tam?

Obchody na východe sme preventívne posilnili, aby dokázali čeliť zvýšenému dopytu, ale to je normálny postup, ktorý sme aplikovali aj počas koronakrízy. Vtedy sme napríklad museli organizačne zmeniť fungovanie, aby sme dokázali naplniť očakávania zákazníkov.

Počas prvej vlny covidu mizli z regálov konkrétne potraviny. Zaregistrovali ste aj teraz zvýšený záujem o nejaký konkrétny druh tovaru?

Skôr nevieme odfiltrovať, či ľudia na východe nakupujú pre seba alebo zo solidarity pre utečencov. Pomáhať chceli tiež organizácie aj jednotlivci, tí napríklad kupovali vo veľkých množstvách plienky alebo croissanty. To bolo istým spôsobom nárazové, ale odvtedy sa situácia už zlepšila. Nevieme však, či dôvodom zvýšeného dopytu po niektorých potravinách bola nejaká potreba predzásobiť sa, alebo vlna solidarity.

Očakávate, že obchody budú túto situáciu zvládať aj naďalej hladko ako doteraz?

Nevieme, ako dlho konflikt potrvá a koľko migrantov tu ostane. Podľa štatistík však väčšina utečencov neostáva na Slovensku, ale pokračuje ďalej, za svojimi rodinami a známymi. Potrebujú len základné veci. Väčšina z nich po príchode potrebuje jedlo a hygienu, strávia tu jednu noc, aby počkali na odvoz, a cestujú ďalej. Preto to zatiaľ nie je problém, ale myslím si, že to nebude problém ani v prípade, keď postupne prídu aj tí utečenci, ktorí budú chcieť zostať na Slovensku.

Ako sa na situáciu pripravili reťazce?

Počas korony sme sa naučili riadiť aj takéto krízové situácie. Zvýšili sme zásoby istých druhov potravín, aby sme nepretrhli ten dodávateľsko-odberateľský reťazec. Môžem povedať, že dnes máme niektoré produkty naskladnené na veľmi veľa dní, rovnako aj dodávatelia majú zásoby a kapacity a dokážu tovar dopĺňať. Ľudia sa nemusia obávať, že by v obchodoch neboli potraviny, v tomto smere nie je potrebná žiadna panika.

Pred dvoma mesiacmi ohlásil svoj príchod na slovenský trh ruský reťazec Mere. Mohol by konflikt ovplyvniť jeho príchod?

Nevieme. Nikdy sme s týmto reťazcom neboli v kontakte, nemáme vôbec žiadne informácie. Mali sme len informácie z médií, ktoré tvrdili, že chce otvoriť štyri alebo päť pobočiek v blízkosti sociálne slabších komunít.

Okrem konfliktu na Ukrajine je ďalším strašiakom aj inflácia. Aký vplyv má na obchodníkov?

Inflácia postupne prichádzala už pred týmto konfliktom. Ceny energií stúpali už pred ním, od polovice minulého roka razantnejšie. To sa prejavovalo aj na cenotvorbe, aj našim dodávateľom stúpali náklady. Podstatné zdražovanie prebehlo pri energiách, čo sme veľmi pocítili.

Na druhej strane však boli obchodníci minulý rok tí, ktorí tlačili ceny nadol. Priemerná inflácia v minulom roku bola 3,2 percenta, pri potravinách to bolo iba 1,8 percenta. Práve preto nie sú potraviny príčinou inflácie, ale stúpajúce ceny energií a základných komodít, ktoré potom tlačia nahor ceny ostatného tovaru.

Sú nejako zvlášť rastom cien ohrození potravinári?

Nezužoval by som to iba na potravinárske podniky. Vplyv rastu cien energií na svetových trhoch sa týka všetkých firiem vrátane potravinárskych.

Zmenilo sa vplyvom zvyšujúcich sa cien spotrebiteľské správanie?

Áno, ale nie tak, že by si ľudia robili zásoby lacnejších potravín. To nemá ani zmysel, keďže tie potraviny majú exspiračnú lehotu. Čo sa však začalo už počas korony a stále to pokračuje, je iný jav. Ľudia si nechcú obmedziť množstvo, namiesto toho si vyberajú lacnejší sortiment s nižšou pridanou hodnotou.

Ako to teda bolo predtým?

Pred koronou bol veľký tlak na cenu, slovenský spotrebiteľ nakupoval najmä podľa ceny. V niektorých regiónoch sa to začalo trocha meniť, pri istých položkách sme videli, že ľudia sú ochotní priplatiť si za kvalitnejšiu alebo lokálnu potravinu. Dnes sledujeme, že sa tak deje v priemere len pri ovocí a zelenine. Našinci prechádzajú z prémiovejších produktov na štandardné a zo štandardných na tie s nižšou pridanou hodnotou, aby si mohli dovoliť udržať spotrebu, ktorú majú.

Keďže bol takýto dopyt po lokálnych potravinách, akým spôsobom podporujú reťazce miestnych producentov?

Každý obchodník má individuálny program na podporu domácich výrobcov a lokálnych producentov. Či už sú to privátne značky, z ktorých sú niektoré čisto slovenské, aj ich tak spoločnosti komunikujú, alebo nejakým iným program. Napríklad niektoré prevádzky majú špeciálne pulty s lokálnou produkciou na tých najlepších pozíciach v prevádzke a podobne.

Podporujú ich aj finančne?

Áno, je to najväčšia podpora. Slovenským producentom v priemere platíme za rovnaké produkty o 15 až 20 percent viac ako zahraničným. Taktiež máme nižšie marže na tieto produkty. Zároveň vyvezieme cez privátne značky slovenské potraviny v objeme 300 až 400 miliónov eur. Obchodné siete zásadným spôsobom podporujú slovenskú produkciu.

Akým spôsobom ich podporuje štát?

Dlhodobý problém je, že sa tu vytvoril investičný dlh, práve kvôli tomu, že štát nepodporoval domácich spracovateľov. Tí potrebujú masívnu podporu, aby boli konkurencieschopní voči okolitým krajinám. Je dobré, že súčasné vedenie ministerstva pôdohospodárstva vypísalo dve veľké výzvy na konci minulého roka na podporu domácich producentov.

Čo je dôležité dodržať, aby bol produkt konkurencieschopný aj v zahraničí?

Trendom sú produkty z ekologického poľnohospodárstva a potraviny na rastlinnej báze. Tiež spotrebitelia vyžadujú inovatívne receptúry, ktoré sú bežné v zahraničí. Napríklad v rámci mäsových výrobkov ide o salámy, šunky, paštéty a podobné je to so syrmi, s koreninami, ovocím alebo orechmi. Niekedy ten obchodník nemá na výber, keď vie, že zákazník taký produkt chce, tak ho musí hľadať v zahraničí.