Nová agropolitika Únie výrazne ovplyvní naše peňaženky. Potraviny zdražejú

Zdroj: aktuality.sk, Autor: Martin Odkladal

Dátum: 16. júna 2021

Zdroj: aktuality.sk/REUTERS/Arnd Wiegmann

Zdroj: aktuality.sk/REUTERS/Arnd Wiegmann

Brusel chce, aby časť z agrodotácií išla do ekologického poľnohospodárstva. Nové subvenčné pravidlá teraz čakajú na schválenie.

Aj keď spoločná poľnohospodárska politika (SPP) Európskej únie na roky 2021 – 2027 ešte nie je definitívne schválená, s určitosťou sa dá hovoriť, že výrazne zasiahne do príjmov spotrebiteľov.

Už teraz je totiž jasné, že nové pravidlá pre farmárov budú vo veľkej miere zamerané na podporu ekologického hospodárenia, čo znamená, že značná časť agrodotácií nebude smerovať priamo do produkcie, ale na zlepšovanie životného prostredia.

To sa v konečnom dôsledku prejaví aj na konečných cenách potravín na pultoch našich obchodov.

Efektívne dotácie

„Veľmi pozorne sledujeme prípravu spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá ovplyvní vývoj agropotravinárskeho sektora na dlhšie obdobie. Všetky štáty majú nastavenú SPP, čo má priamy dosah na konkurencieschopnosť agropotravinárstva danej krajiny,“ hovorí šéf Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMOMartin Krajčovič.

Podľa neho problémom v rámci konkurencieschopnosti nie je iba objem peňazí, ktoré cez rôzne finančné schémy prúdia do tohto sektora, ale aj ich efektívne nastavenie.

„Ak sa toto v rámci stratégie zle nastaví, tak sa môže stať, že aj napriek väčšiemu objemu financií môže daná krajina zaznamenať zníženie konkurencieschopnosti lokálnych producentov na spoločnom európskom trhu. Naopak, ak sa to dobre vypracuje, tak ten efekt môže byť veľmi pozitívny,“ približuje.

Ako ďalej hovorí Krajčovič, trend ekologických potravín je v Únii už niekoľko rokov a čoraz viac silnie. Preto je prirodzené, že na to chce zareagovať aj Brusel v rámci nového programového obdobia SPP na roky 2021 až 2027.

O nových pravidlách v poľnohospodárstve (SPP) na roky 2021 – 2027 sa rokuje už viac ako štyri roky. Napriek tomu členské štáty spolu s Komisiou a europarlamentom nedošli k dohode.

SPP už mala platiť v tomto roku, avšak pre rozdielne názory sa jej zavedenie odsunulo. Momentálne platí prechodné obdobie. Najväčším problémom teraz zostáva, koľko percent z celkového balíka peňazí by malo smerovať do takzvaných ekoschém.

Kým Komisia a členské krajiny presadzujú 20-percentný podiel na ekologické farmárčenie, europarlament tlačí až na 40-percetné zastúpenie.

Trend ekologizácie

Za posledných 10 rokov sa v EÚ zvýšila spotreba potravín z ekologického poľnohospodárstva o 145 percent. V peňažnom vyjadrení to predstavuje 41 biliónov eur, čo je takmer 10 % z celého predaja potravín v Únii.

Šéf SAMO zároveň poukazuje aj na samotných spotrebiteľov. Vyše polovica z nich sa v nedávnom prieskume vyjadrila, že chce čoraz viac siahať v obchodoch po ekologických potravinách. Súvisí to okrem iného aj so súčasnou pandémiou, keďže ľudia prechádzajú na zdravší životný štýl.

Presadzovanie ekopotravín v rámci celej Európy je však nerovnomerné. Na jednej strane sú štáty, kde farmári produkujú približne na 25 percentách z celkovej ornej pôdy ekologické potraviny, pričom priemer Únie je 8,5 percenta.

Na druhej strane na Slovensku sa toto subodvetvie agrosektora ešte len začína prebúdzať.

„U nás je takmer nemožné dostať sa k potravinám z ekologického poľnohospodárstva a obchodníci ich musia dovážať z iných krajín. Preto sme aj navrhovali, aby sa ekologické poľnohospodárstvo zaradilo aj do fondu obnovy, čo sa, žiaľ, nestalo,“ dodáva Krajčovič.

Väčšie výdavky

Vzhľadom na čoraz väčší príklon k zelenému poľnohospodárstvu sa začína hovoriť aj o dosahoch na naše peňaženky. Odborníci totiž pripúšťajú, že ekológia nebude zadarmo a odrazí sa na vyšších cenách.

Takýto vývoj pripúšťa aj predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta (Sme rodina). Po zavedení novej SPP očakáva, že príde k zdražovaniu, ale nepovažuje to za zásadný problém.

„Musíme vychádzať z celkového pohľadu. Kvalitnejšia potravina môže byť drahšia, ale určite je aj zdravšia, čo má pozitívny vplyv na zníženie výdavkov v zdravotníctve,“ tvrdí Karahuta. Keďže väčšina ľudí nerozmýšľa v takomto dlhodobom horizonte, šéf parlamentného výboru navrhuje, aby v tomto smere zohral štát aktívnejšiu rolu.

Preto by mala vláda zaviesť zníženú daň z pridanej hodnoty na potraviny. Takýmto spôsobom by sa vykompenzovali nižšie výdavky v zdravotníctve.

So zdražovaním počíta aj nový minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan. Podľa neho by sme mali začať serióznu debatu o tom, akú cenu sme za ekologizáciu krajiny ochotní zaplatiť.

„V rámci EÚ žijeme všetci v relatívnom blahobyte. Ja to beriem ako investíciu do budúcnosti. Zároveň je potrebné dbať na to, aby tí najchudobnejší pritom neutrpeli a poľnohospodári taktiež dokázali prosperovať,“ uzavrel Vlčan.