Okolité štáty pomáhajú producentom potravín viac

Cenový tlak na potraviny ide naprieč všetkými kategóriami najmä preto, že ich producentom rastú vstupné náklady. V rozhovore pre Pravdu na to upozorňuje Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu.

Ktoré druhy potravín sú pre spotrebiteľov cenovo najcitlivejšie?

Celkom iste základné. Okolité štáty kompenzujú domácim producentom cenové nárasty v súvislosti s pandémiou COVID-19 oveľa viac ako na Slovensku, aj preto evidujeme vyššie požiadavky na navýšenie cien od slovenských dodávateľov ako od zahraničných.

O koľko môže zdražieť dnes 10-centový rožok a konzumný chlieb, ktorý stojí 1,19 eura?

Predpokladáme, že inflácia bude pokračovať aj tohto roku, ale nedá sa teraz povedať, aký rast bude konkrétne v rámci pekárskych výrobkov. Tam ceny rástli niekoľkokrát počas minulého roku. Ovplyvňovalo Ich aj dopekané pečivo, ktoré je stále obľúbenejšie pre jeho vysokú rozmanitosť a neprodukuje sa na Slovensku. Niektorí obchodníci budujú vlastné pekárne v obchodoch. Aj týmto spôsobom tlmia infláciu. Celé pekárenské odvetvie potrebuje silnú podporu od štátu, aby dokázalo držať krok v konkurencieschopnosti v rámci súčasnej krízy.

Producenti mlieka predávajú od januára surovinu drahšie o 6 centov za liter. Ako sa to premietne do cien mlieka a mliečnych výrobkov?

To záleží na politike sietí. No UHT mlieko (ultra vysoko zahriate) je tovarom, kde nielen na Slovensku, ale aj v rámci Európy sú úplne minimálne, v niektorých prípadoch až nulové marže obchodníkov. Miera absorpcie odbytových cien je minimálna, pretože na Slovensku máme zakázané predávať tovar spotrebiteľom za nižšiu cenu, ako je nákupná cena obchodníkov. Všetky odvetvia agropotravinárskej produkcie, vrátane mlieka a mliečnych výrobkov, potrebujú impulz od štátu, aby dokázali držať krok so zahraničnou konkurenciou.

Čo môže utlmiť rast cien?

Na Slovensku vládne v obchode s potravinami silná konkurencia, čo je veľmi prospešné pre spotrebiteľa. Tým sa tlmí inflácia v maximálnej možnej miere. Aj vlani bola inflácia na potraviny nižšia ako priemerná inflácia na Slovensku. Obchodníci dokázali tlmiť tieto nárasty a absorbovať časť inflácie vo vlastnej sieti. Dlhodobo však potrebuje celý agropotravinársky priemysel vrátane ob chodu impulz, aby bol konkurencieschopný. Momentálne Poľsko ide znížiť DPH na potraviny na nulu, okrem toho znižujú DPH aj na energie, čo nielen zvýhodní poľský potravinársky priemysel, ale posilní aj nákupnú turistiku.

A Maďarsko bude zasa reguloval ceny chleba, mlieka a cukru. Ako z pohľadu obchodu vidíte zásahy štátu a dopad znižovania DPH na potraviny?

Cenová regulácia, akú predstavilo Maďarsko, je v. rámci európskeho práva neprípustná. Práve Maďarsko sa snažilo pred pár rokmi regulovať ceny cez marže obchodníkov, najmä pri UHT mlieku, aby zvýhodnilo domácich producentov. Tento prípad nielenže prehrali na Európskej komisii, ale už je aj právoplatné rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, že maďarský zákon je protiprávny a musia ho zmeniť. Čo sa týka Poľska, tak podobne aj na Slovensku dlhodobo voláme po znížení DPH na potraviny. Máme jednu z najvyšších sadzieb v Európe, najvyššiu sadzbu v rámci krajín V4 a práve zníženie sadzby DPH by pomohlo celej agropotravinárskej vertikále lepšie absorbovať narastajúcu infláciu, čo by znamenalo menší prenos výdavkovej záťaže na spotrebiteľa, ale aj zvýšenie konkurencieschopnosti.

V akej finančnej kondícii je slovenský spotrebiteľ na začiatku roka?

To sa dnes dá len veľmi ťažko odhadnúť, január je najslabší mesiac v rámci tržieb. Vplyv inflácie na spotrebu presnejšie zhodnotíme najskôr po prvom štvrťroku 2022. Bude to závisieť aj od pandemickej situácie, akým spôsobom opatrenia budú dopadať na gastroprevádzky, aby sme vedeli medziročne porovnať tržby a z toho objektívne zhodnotiť zmenu zákazníckeho správania.