Posledná bašta potravinovej bezpečnosti padá: Lacnejší dovoz vytláča domácich výrobcov

Obilie, múka a chlieb sú poslednou baštou potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti Slovenska. Hoci pšenicu vo veľkom vyvážame, okolo jedného milióna ton ročne, v posledných rokoch stúpajú dovozy múky, ročne je to okolo stotisíc ton. Slovenské mlyny zomelú 450- až 470-tisíc ton pšenice, môžu však spracovať takmer dvojnásobné množstvo. Napriek tomu časť pridanej hodnoty končí v zahraničí.

Na Slovensko prichádza múka najmä z Česka, Maďarska, Poľska, vraví sa aj o ukrajinskej, ale prieskum, ktorý si urobila redakcia, objavil na pultoch reťazcov českú múku. Sú tu však veľkoodberatelia, najväčší z nich hovoria, že pracujú s múkou pochádzajúcou zo slovenských pšeničných lánov, skromnejšie priznávajú, že realitou sú aj dodávky od susedov z V4.

A ukrajinská múka? Nuž tú Slovensko zakazuje dovážať, ale je rozptýlená po celej EÚ a môže sa dostávať na Slovensko v podobe zmrazených a potom dopekaných výrobkov zo západnej Európy. Naznačujú to pekári. Ako to už v potravinárstve po roku 2000 chodí, ani mlynárstvo a pekárstvo nie sú absolútnou domimantou na domácom trhu, hoci kapacity na to majú.

Slovenská spoločnosť mlynárov ťažko predycháva fakt, že za posledné štyri roky rastú dovozy múky. Medzníkom sa stal rok 2023, keď rok po ruskej agresii na Ukrajinu importy múky zo zahraničia narástli medziročne takmer o 12 a pol tisíca ton, v nasledujúcom roku to už bolo bez pár ton 15-tisíc ton múky. Ešte nie sú známe štatistiky za rok 2025, ale mlynári sa obávajú, že dovozy prelomia psychologickú hranicu stotisíc ton.

Múka je pre šikovné gazdinky vďačná potravina, z jedného kila sa dá nachystať veľké množstvo pokrmov, od chlebíka, pečenie ktorého sa rozmohlo počas pandémie, až po rôzne cestoviny, halušky a koláče. Časy sú zlé, všetko podraželo, múka nie je výnimkou. Najlacnejšia, je jedno či hladká, polohrubá, alebo hrubá múka, sa predáva v reťazcoch kilogram po 53 centov, menšie obchody ju ponúkajú o desať centov drahšie, v akcii ide múka po 45 centov.

Za extra kvalitu si treba priplatiť, cena vyskočí na dvojnásobok a prémiová múka, mimochodom, český dovoz, vyjde až na 1,39 eura, čo je cena hodná na prípravu pokrmu v michelinovskej reštaurácii. Obyčajná múka a koľko má cenových poschodí, ktoré vyjadrujú, ako sa za posledných 35 rokov rozvrstvila slovenská spoločnosť, jej príjmy a kúpyschopnosť. Aj múka a z nej upečené desiatky druhov chleba a pečiva svedčia o konci rovnostárstva v spoločnosti a o rôznych možnostiach spotrebiteľov.

Z farmy na stôl, ale z ktorej?

Na pultoch reťazcov sa čoraz viac presadzujú privátne značky, zistiť pôvod múky, nejakú bližšiu charakteristiku, znamená balíček pootáčať zo všetkých strán a trochu sa pritom zamúčiť. Venujú kupujúci tomu pozornosť? Hlavný prúd zákazníkov ide spravidla po cene. Hoci ešte stále prevažuje slovenská múka, na pultoch je naozaj dosť českej múky.

Jednu z nich dovážal istý reťazec až z Litoměříc, ďalšiu z Říčan u Prahy. Z hľadiska dopravných nákladov a dobrého geografického rozloženia slovenských mlynov po celej krajine nemá logiku voziť múku z 300 až 400 kilometrov vzdialených Čiech, ale pri priemernej vzdialenosti dovážaných potravín 1¤000 kilometrov, to vychádza ešte dobre.

Držme sa však zásady z farmy na stôl, ktorú v doznievajúcom programovom období Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ presadzoval Brusel. Naozaj nedáva zmysel prevážať múku či pekárske výrobky v podobe polotovarov hore-dole po Európe. Najmä keď Slovensko má dostatok potravinárskeho obilia aj mlynov. EÚ sa pýši jednotným trhom a na ňom vyhrávajú z pohľadu obchodných reťazcov dodávatelia s najlukratívnejšími podmienkami.

Z hľadiska slovenskej obchodnej výmeny však aj „nevinné“ obohatenie trhu múkou či pekárenskými výrobkami robí šarapatu. V roku 2024 sa doviezlo 55-tisíc ton chleba a pečiva v rôznych podobách – od baleného po mrazené za 196 miliónov eur. Minulý rok sa dovoz podľa Milana Lapšanského, predsedu predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov zvýšil na 59-tisíc ton, najmä z Belgicka, Nemecka, Poľska a ČR.

Za rastúcimi dovozmi vidia mlynári aj pekári predovšetkým „obchodníkov zo zahraničných reťazcov, ktorí uprednostňujú zahraničné výrobky a nesprávajú sa spoločensky zodpovedne“. Mlynári aj pekári disponujú modernými výrobnými kapacitami na pokrytie celého slovenského dopytu po múke, ale aj vzhľadom na rastúce importy ich nedokážu náležite využiť. Dožadujú sa preto, aby si štát posvietil na správanie obchodných reťazcov. „Inak sa správajú doma v Nemecku a úplne inak na Slovensku,“ uviedol Milan Lapšanský.

Vernosť len nízkej cene

Pravda oslovila obchodné reťazce. „Domáce obchodné siete v rámci svojej obchodnej politiky konzistentne preferujú slovenských producentov múky. To sa prejavuje aj zaraďovaním slovenskej múky pod privátne značky domácich obchodných reťazcov, čo generuje zvýšené objemy predaja a pre slovenských mlynárov väčší odbyt ich produkcie,“ povedal prezident Zväzu obchodu SR Filip Kasana. Dodal, že aktuálne na slovenskom trhu nevnímajú zhoršenú situáciu z hľadiska ponuky múky, „keďže naši obchodní partneri avizujú dostatok pšenice, čo indikuje obchodovanie s múkou bez cenových nárastov“.

„Obchodné siete ponúkajú široký sortiment produktov, a keď tú šírku nevedia zabezpečiť z domácich zdrojov, tak ju poskytnú z okolitých krajín v rámci jednotného európskeho trhu,“ reagoval Martin Krajčovič, predseda SAMO, ktorá zastupuje nadnárodné reťazce Billa, Kaufland, Lidl, Tesco a Metro.

Krajčovič zdôraznil, že priemerne sú slovenské produkty na európskom trhu drahšie, že lojalita k slovenskej produkcii medzi spotrebiteľmi takmer úplne vymizla a rozhodujúca pri výbere produktov je výlučne cena. Podotkol, že podľa medializovaných informácií stáli za dovozom múky zo zahraničia, najmä z Ukrajiny, slovenskí pekári, ktorí si znižovali náklady, čo je vidieť aj na tom, že im počas vysokej inflácie extrémne narástol zisk.

„Je prekvapujúce, že to vo svojom stanovisku mlynári zabudli uviesť, keďže sa na to verejne sťažovali a vyzývali ministerstvo pôdohospodárstva, aby okamžite zasiahlo,“ pripomenul. To sa aj stalo, keď rezort dal v roku 2023 preskúmať dodávku ukrajinskej pšenice do jedného z mlynov a nariadil ju zlikvidovať. Neboli to podľa Krajčoviča obchodníci, ale pekári, ktorí stáli za vysokým dovozom ukrajinskej múky na Slovensko.

Reťazce poukazujú na rastúcu cenovú citlivosť slovenských spotrebiteľov. Ak sa prikláňajú k dopekanému pečivu nielen zo zahraničia, ale aj zo Slovenska, tak preto, že tam bola cena stabilnejšia, zdôraznil Martin Krajčovič. Podotkol, že „mráz je prirodzený stabilizátor, preto často dopekané pečivo obsahuje menej stabilizátorov ako čerstvo vypečené, čo oceňuje aj spotrebiteľ. V neposlednom rade sa aj pre obchodníkov lepšie manažuje predaj, pretože dopečú pečivo podľa aktuálneho dopytu na predajni, čím predchádzajú plytvaniu potravinami.“

Ideál: obilie, múka a chlieb z regiónu

Na argument, že dopekané pečivo alebo pečivo z vlastných pekárni v obchodoch je nielen cenovo zaujímavejšie, ale zabezpečuje najmä vysokú rozmanitosť ponuky pre spotrebiteľa, reagovali pekári poznámkou, že „tieto výrobky sa dovážajú z 1 300 kilometrov vzdialeného Belgicka. Radi hovoria, akí sú zelení, ako chránia prírodu, ak to naozaj myslia vážne, nech si tieto produkty objednajú od slovenských producentov, vedia ich dodať,“ konštatoval Lapšanský.

Na Slovensku je 531 pekární, až na zopár výnimiek ani jedna nejde na plný výkon. Sú tu voľné kapacity, ale reťazce napriek tomu dovážajú, sťažujú sa pekári a spolu s nimi aj mlynári.

Kľúčovým odberateľom mlynárov sú pekári. Juraj Oremus, ktorý vybudoval prosperujúcu pekáreň v Nových Zámkoch, vraví, že od vzniku pekárne pred vyše troma desaťročiami piekli chlieb aj ostatné výrobky výlučne z múky od miestnych dodávateľov. Ako na dlani máme pestovateľov, ako aj dodávateľov, spolu tvoríme uzavretý regionálny kruh. Tak by to malo fungovať,“ zdôrazní pekár Oremus.

„Súhlasím s názorom, že spotrebitelia s priemernými príjmami nakupujú múku, chlieb pečivo či iné výrobky podľa ceny,“ hovorí Tatiana Lopúchová, ktorá má v Senici malú pekáreň. Porovnala, že pred 36 rokmi boli v Senici len predajne Jednoty a Zdroja, dnes sú v malom meste, kde sa vôbec nezvýšil počet obyvateľov, zastúpené všetky reťazce vrátane poľského. Príznačné pre všetkých je, že rozširujú predaj múky pod privátnou značkou. Identifikovať túto múku a pšenicu, z ktorej bola zomletá, to je pre bežného spotrebiteľa tvrdý oriešok. Ak naozaj niečo ľudia hľadajú, tak nízku cenu predovšetkým,“ zhrnula Tatiana Lopúchová.

Pekári si dali vypracovať prieskum, podľa ktorého 89 percent spotrebiteľov preferuje slovenský chlieb a pečivo. Žiaľ, ľudia nemajú informáciu o tom, kde bol výrobok vyrobený ani o tom, kde takúto informáciu hľadať. Obrátili sa preto na rezort pôdohospodárstva, s ktorým pripravujú vyhlášku, ktorá bude požadovať informáciu o pôvode výrobku priamo na cenovke.