Potraviny buď zdražejú o desiatky percent, alebo nebudú, hrozia domáci potravinári. Reťazce sú proti, no oleje im už chýbajú

Domáci potravinári chcú v dôsledku vojny výrobky zdražovať o desiatky až stovky percent, inak hrozia zatváraním výroby.

Farmári a potravinári predpokladajú, že na jar budú Slováci platiť za potraviny o pätinu až štvrtinu viac ako vlani. Najviac má zdražieť múka, pečivo a mäso.

Vláda zatiaľ žiadne účinnejšie nástroje proti zdražovaniu nechystá. S reťazcami sa dohodla iba na zmrazení ich marží na doterajších úrovniach.

Reťazce veria, že cenový nárast skorigujú vďaka dovozom z cudziny. Dúfajú, že iné vlády svojim producentom dajú na zlacnenie potravín vyššie dotácie.

Rodina Vargovcov za vyše štvrťstoročie vybudovala pri Kolárove od nuly najväčší mlyn v strednej Európe. Podnik s obchodnou značkou Vitaflóra denne pomelie vyše 700 ton obilia. Najbližšie podobne veľké mlyny sú až v Nemecku. No pre vojnu na Ukrajine jej líder Tibor Varga teraz nevie, ako má podnikať ďalej. Ukrajina, ako aj Rusko totiž patria k najväčším hráčom na svetovom trhu s obilím, ktoré sa prudko zdražuje.

„Nikto nevie, ako to bude ďalej. Na trhu s obilím je veľký bordel. Nevieme teraz ani len nakúpiť obilie. Ak múka nevyskočí na skoro dvojnásobnú cenu ako donedávna, tak vôbec nebude. Ja totiž nemôžem teraz nakupovať pšenicu pri cene 350 až 400 eur za tonu tak, ako za ňu chcú farmári, lebo by som vo firme produkoval iba vysokú stratu. Obchodníci nám mlynárom až tak prudko výkupné ceny múky totiž zatiaľ nezdvíhajú,“ hovorí Tibor Varga.

Konkretizuje, že ak by mal za pšenicu platiť také ceny, na aké ju teraz vyhnal útok Ruska na Ukrajinu, museli by mu odberatelia platiť za tisíc ton múky vyše 500 eur. Pred vlaňajšou jeseňou, keď sa rozbehlo postcovidové zdražovanie energií a surovín, to bolo iba o niečo viac ako 250 eur. Teraz, keď zdražovanie ešte viac zdynamizovala vojna, je cena za tisíc ton múky zatiaľ iba na necelých 400 eurách. „Buď nám odberatelia ceny dorovnajú, alebo ja naozaj musím mlyn odstaviť,“ pokračuje Varga.

Dodáva, že skoršie zásoby obilia za nižšie ceny mu vystačia maximálne na mesiac a pol.

Po výraznom [lock]zvýšení cien volajú aj iní potravinári, podľa nich je to neodvratné. „Tento týždeň mi volal jeden Ukrajinec, či mu vieme dodať zo Slovenska múku na Ukrajinu s tým, že zaplatí viac-menej akúkoľvek cenu. A podobne môže Úniu vykupovať aj Čína, ktorá tiež potrebuje potraviny aj z cudziny. Dnes to nie je o drobnej úprave cien, ceny sa musia zvýšiť zásadne, inak nám tu potraviny budú chýbať,“ hovorí Viktor Gumán, generálny riaditeľ najväčšej tuzemskej pekárne Vamex z Košíc.

Aj pekár pridáva svoje prepočty. Cena rožka od leta vzrástla zo sedem na desať centov. Nikdy nebola taká vysoká. No Gumán hovorí, že ak má pri terajších cenách pšenice vyrábať naďalej, cena rožka musí ísť na 15 centov. Chlieb podľa neho musí zdražieť až k dva a pol euru. Ešte v lete bol na eure a desiatich centoch, teraz stojí vyše 1,3 eura.

Gumán hovorí aj to, že sa skončila doterajšia prax, keď pekári podpisovali s reťazcami cenové dohody na celý rok vopred. „Vojna všetko zmenila. Ceny teraz dokážeme uzavrieť maximálne na jeden až dve mesiace,“ vraví.

Nebývalé zdražovanie predpovedá aj jeden z dvoch najväčších domácich mäsokombinátov – rimavskosobotský Tauris. Drahé obilie predražuje aj kŕmenie zvierat. „Kilo bravčovej polovičky vystúpilo za jediný týždeň z 1,3 na dve eurá. Prišlo k zásadnému skoku po zhruba dvoch rokoch stability. Ceny nášho mäsa i mäsových výrobkov musíme zvýšiť o 25 až 30 percent, inak nemôžeme vyrábať,“ hovorí generálny riaditeľ Taurisu Richard Duda s tým, že jeho podnik to už oznámil aj reťazcom.

„O zdražení už [lock e]teraz nie sme ochotní s obchodníkmi rokovať ani dlhých pár mesiacov, ako je to bežné. Potrebujem hneď jasné rozhodnutia reťazcov, lebo kto nezdvihne cenu, spácha ekonomickú samovraždu,“ hovorí Duda. Slováci si podľa neho musia zvyknúť, že potraviny budú drahšie. „Dnes sa všetko prepisuje a je to šialené. Nevidím ani zrnko nádeje na doterajšie nižšie ceny,“ pokračuje Duda.

Veľký súboj o ceny sa rozbieha

Práve výroby múk, pečiva i mäsa sú sektormi, na ktoré teraz najviac tlačí zdražovanie vyvolané vojnou. Obilie v nich kryje najvyššie podiely nákladov. V pekárňach pracuje každý tretí domáci potravinár. Dohromady 12-tisíc ľudí.

Vyššie ceny však požadujú všetky odvetvia výroby potravín. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho hovorí, že na jar budú na Slovensku ceny potravín v priemere o pätinu až štvrtinu vyššie, ako boli pred jesenným rozbehom zdražovania. Už za február boli totiž potraviny na pultoch domácich obchodov medziročne drahšie o 9,6 percenta, no Macho teraz očakáva ďalšie zdraženie o minimálne 10 až 15 percent.

Reťazce zatiaľ vlnu výrazného zvyšovania cien pre potravinárov nechcú potvrdzovať. „Ťažko hovoriť o konkrétnych percentách. Jedna vec je, čo chcú dodávatelia, a iné, čo sa naozaj vyrokuje. Už vlani potravinári hlásili výrazné zdraženie, no napokon za celý minulý rok išli potraviny v priemere hore len o 1,8 percenta a v decembri boli medziročne vyššie o 5,8 percenta. To nijako zásadne nevybočilo od iných rokov,“ hovorí predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič.

O miere zdraženia podľa neho rozhodne aj to, ako dlho bude konflikt na Ukrajine prebiehať, terajšie nebývalé ceny obilnín označuje aj za výsledok burzových špekulácií. Podľa neho neskôr môžu klesnúť.

Krajčovič nepredpokladá nedostatok potravín na domácom trhu. Celá EÚ má viac potravín, ako sama spotrebuje, a bežne ich vo veľkých objemoch aj vyváža.

No isté výpadky sa už objavujú. Minimálne pri rastlinných olejoch. „Všetkého si vieme na naše pulty nakúpiť dostatok a panika nehrozí, no o olejoch to už neplatí. V nich už máme problém nielen s vyššími cenami, ale aj s objemom,“ hovorí generálny riaditeľ siete supermarketov Terno Stanislav Čajka.

Práve oleje dražejú spomedzi všetkých potravín na domácich pultoch najviac. Vo februári tu boli medziročne drahšie už o skoro 27 percent. A to Rusko na Ukrajinu zaútočilo až 24. februára a naplno sa tento negatívny vplyv prejaví až v ďalších mesiacoch.

Oleje po dávnejšom zavretí bratislavskej Palmy už Slovensko vo veľkom nevyrába a gro potrieb si vozí z cudziny.

Medzi obchodom a dodávateľmi už vznikajú ostrejšie konflikty. Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov v pondelok informoval, že slovenská sieť nemeckého Lidla pekárom odpísala, že im vyššie ceny neakceptuje a že podľa jej analýz nie je žiadny dôvod na úpravu cien. „Sme naozaj zaskočení, že taký úspešný obchodný reťazec, ktorý všade hovorí o spoločenskej zodpovednosti, má záujem zlikvidovať lokálnych slovenských pekárov,“ tvrdili pekári.

Zdražovanie potravín môžu stlmiť prípadné vládne dotácie. Koalícia by mohla podporiť farmárov a potravinárov, aby mohli znížiť svoje výrobné náklady. Alebo poskytne mimoriadne príspevky príjmovo najslabším skupinám obyvateľstva, aby si mohli dovoliť kúpiť dostatok drahších potravín.

Zatiaľ však vláda zareagovala iba tým, že sa ministerstvo pôdohospodárstva s reťazcami dohodlo na zmrazení ich marží na doterajších úrovniach pri 13 základných potravinách od kurčaťa cez chlieb až po šunku, syr či mlieko. Dohodu ministerstvo síce označilo za dôležitý nástroj na udržanie cenovej stability základných potravín, no zdražovanie potravín ako globálny fenomén to nezastaví.

Prečo je riziko prudšieho zdražovanie väčšie

Ešte pred rokom stála tona pšenica na múku dovtedy bežných 160 eur. Vlani na jeseň už tona stála 240 eur a teraz až 400 eur. Je to skoro trojnásobok oproti tomu, čo je bežné. To všetko preto, že Ukrajina a Rusko kryjú až tretinu svetového obchodu s touto najdôležitejšou obilninou.

Slovensko má dosť vlastného obilia, no Rusko a Ukrajina sú veľkými dodávateľmi pšenice do najchudobnejších afrických a ázijských krajín, a tak teraz bude väčší nápor na export obilia z EÚ.

Zo svetového biznisu so slnečnicovým olejom Ukrajina a Rusko kryjú až polovicu, a preto sa aj naše reťazce už teraz sťažujú nielen na vysoké ceny, ale aj na nedostatok olejov. Mnohí potravinári si počas jesene robia väčšie zásoby surovín, no počas poslednej sezóny k tomu nemohli pristúpiť pre zdražovanie.

Veľké zvýšenie nákladov ešte pred vojnovým zdražením surovín potravinárom spôsobili aj drahšie energie. Pekáreň Vamex podľa Gumána teraz za mesiac platí za plyn 77-tisíc eur. To je vyše trojnásobok toho čo vlani. Mesačná platba za elektrinu jej stúpla z 19- na 47-tisíc eur.

Vojna a drahá pšenica ešte všetko zdramatizovala. „Dnes tu neexistuje pekáreň, ktorá by sa za posledné dva mesiace nedostala z minimálneho zisku do dramatickej straty. Ak sa ceny pečiva skokovo nezvýšia, pekárne sa budú zatvárať,“ hovorí Gumán.

Zdražovanie neobišlo ani mlieko či hydinu

Vojna dvíha aj ceny mlieka. „Liter surového mlieka od farmárov za posledný rok zdražel z 32 centov na vyše 40 centov. Preto s reťazcami teraz rokujeme o ďalšom zvyšovaní cien minimálne o päť percent. A to ešte uvidíme, ako to pôjde ďalej a či nebudú potrebné ďalšie zdražovania,“ hovorí majiteľ najväčšej domácej mliekarenskej skupiny Tami Mikuláš Bobák.

Skupina, ktorá ovláda pätinu domáceho trhu, už na jeseň pritom zvyšovala svoje ceny o vyše päť percent. Šéf komory Macho dodáva, že pred rokom bolo maslo v akciách za 1,3 eura, no dnes nie je lacnejšie ako 1,9 eura.

Rovnako sa môže únia pripraviť minimálne aj na zdražovanie či dokonca nedostatky hydiny. Ukrajina totiž doteraz nevyvážala do EÚ veľa potravín, no na trhu s hydinou mala významnejšie zastúpenie.

Jeden veľký podnik na spracovanie hydiny dovážanej z Ukrajiny stojí aj na Slovensku. Ide o EU Poultry z Horných Salíb neďaleko Galanty, ktorý patrí najväčším ukrajinským hydinárňam Myronivskyj Chliboprodukt. Pred covidom jeho ročné tržby už siahali k 80 miliónom eur a boli len o málo menšie ako tržby najväčšej domácej hydinárne Hyza.

O niečo pokojnejšie sú cukrovary. Riaditeľ najväčšieho tuzemského cukrovaru Považský Cukor z Trenčianskej Teplej Michal Abelovič hovorí, že v tejto chvíli vojna nemá priamy vplyv na ich sektor. No aj cukor išiel s cenami výraznejšie hore už skôr v dôsledku zdraženia energií. Kilo na pultoch vzrástlo za posledné mesiace zo 60 na 80 centov.

Ako môžu zdražovanie pribrzdiť reťazce

Obchodníci môžu začať nahradzovať domácich producentov ešte širším dovozom potravín z cudziny, no iba v tom prípade, ak bohatšie štáty EÚ svojim farmárom a potravinárom zadotujú zníženie cien.

Krajčovič zo SAMO hovorí, že minimálne Poľsko už nové podpory pre svojich producentov avizuje. „Dovozcovia potravín už teraz až tak netlačia na ceny ako slovenskí dodávatelia našich reťazcov,“ hovorí zástupca obchodníkov. Toto riešenie by však malo pre slovenskú ekonomiku svoje následky. Domáce podniky by nahradila produkcia z cudziny a Slovensko by mohlo prísť o dane z príjmu a pracovné miesta.

Reťazce tiež veria, že minimálne v EÚ sa nedostatok potravín teraz neobjaví aj preto, že tá ich produkuje skoro dvojnásobok toho, čo spotrebuje. „Z tohto pohľadu je pre Slovensko veľmi dobré, že sme súčasťou jednotného európskeho trhu, a preto sa nemusíme vôbec obávať nedostatku potravín,“ hovorí šéf SAMO.

Obchody sa tiež predzásobili. „Zvýšili sme zásoby istých druhov potravín. Môžem povedať, že dnes máme niektoré produkty naskladnené na veľmi veľa dní a rovnako aj dodávatelia majú zásoby a kapacity a dokážu tovar dopĺňať. Ľudia sa nemusia obávať, že by v obchodoch neboli potraviny, v tomto smere nie je potrebná žiadna panika,“ dodáva Krajčovič. Chýbajúci olej už však je realitou.

Ako môže zdražovanie tlmiť vláda

Vláda môže voči zdražovaniu potravín podľa Macha najpriamočiarejšie zasiahnuť tým, že by vyplatila mimoriadne príspevky pre slabšie zárobkové skupiny obyvateľstva a tiež že by vyplatila dôchodcom vyššie trináste dôchodky. Tak budú mať viac peňazí na dostatok drahších potravín. Nič také však kabinet zatiaľ neavizuje. Minister financií a šéf najväčšej vládnej strany OĽaNO Igor Matovič uvažuje iba nad tým, že trinásty vyplatí penzistom skôr. Vyšší, ako sa plánovalo, však nemá byť.

Kabinet podľa Macha i obchodníkov môže pristúpiť aj k tomu, že zníži výrobné náklady domácich producentov potravín pomocou dotácií na drahé energie či znížením odvodov. Potravinári tak potom môžu znížiť svoje odbytové ceny.

Ani o tomto však vláda zatiaľ nehovorí. Ministerstvo pôdohospodárstva hlási iba to, že len začiatkom tohto roka vyhlásilo pre farmárov i potravinárov nové veľké eurofondové výzvy za 330 miliónov eur. Tieto peniaze však získajú, až keď dokončia svoje investície. Nie sú to okamžité peniaze.

Napokon môže vláda uvažovať aj o ďalšom znížení DPH na základné potraviny z terajších 10 percent na päť či dokonca na nulu. Poslanec Sme rodina Igor Kašper síce cez víkend povedal, že koalícia uvažuje o znížení DPH na potraviny, no premiér Eduard Heger to následne poprel. Podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga polemiku uzavrel tým, že na koaličnej rade je predbežná zhoda len na zavedení daňového bonusu pre ľudí s nízkymi príjmami tak, aby im z výplaty zostalo viac peňazí.

Horšie i nemožné riešenia

Maďarsko sa pri eliminácii zdražovania potravín vydalo cestou tvrdej regulácie cien. No podľa Macha je otázne, či to môžu robiť na voľnom trhu EÚ. Navyše stropovanie cien má dopad na všetky stupienky reťazca výroby potravín. Ceny by mal štát regulovať nielen obchodníkom, ale aj ich dodávateľom.

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho. Foto – TASR

Nielen Rusko a Ukrajina, ale napríklad aj Srbsko krízu na trhu s potravinami riešili tak, že zakázali vývozy niektorých základných produktov. Slovensko k tomu pristúpiť nemôže, a to nielen preto, že na voľnom trhu EÚ je to nemožné. Prípadné zákazy obchodu by krajinu totiž ešte viac poškodili. Slovensko má mnohé komodity nedostatkové a musí si ich importovať. Chýba mu napríklad až polovica bravčoviny či pätina hydiny a aj množstvo zeleniny a ovocia. Iba tieto produkty ročne dováža za miliardu eur.

Ako to zaťažuje peňaženky Slovákov

Priemerného Slováka zdraženie potravín zasahuje vždy viac ako priemerného Európana. Slováci totiž na potraviny vydávajú o niečo viac ako pätinu svojich príjmov. Priemerný obyvateľ EÚ iba 13 percent. Predsa však na Slovákov zdraženie potravín netlačí tak ako v nedávnej minulosti. Okolo prelomu milénia Slováci vynakladali na potraviny až tretinu príjmov.

Podľa šéfa Taurisu Dudu terajšie zdraženie Slováci môžu lepšie zvládnuť aj tak, že si potraviny začnú viac vážiť a zníži sa plytvanie. Ročne pripadá na jedného Slováka sto kilogramov potravinového odpadu, teda vyše štvrť kila denne.

Rýchlo sa dostavujú už aj zmeny správania spotrebiteľov. Viac siahajú po lacnejších produktoch. „V nedávnom období sme videli, že pri istých položkách si ľudia sú ochotní priplatiť za kvalitnejšiu alebo lokálnu potravinu. Dnes sledujeme, že sa tak deje v priemere len pri ovocí a zelenine. Našinci prechádzajú z prémiovejších produktov na štandardné a zo štandardných na tie s nižšou pridanou hodnotou, aby si mohli dovoliť udržať spotrebu, ktorú majú,“ povedal Krajčovič pre Hospodárske noviny.

Kto na tom získa najviac

Najviac zarobia na zdražení potravín slovenskí farmári. Aj im síce stúpa cena palív i hnojív, ktoré sa produkujú z ropy a plynu, no ceny pšenice na úrovni 400 eur za tonu sú mimoriadne. Celkovo pritom Slovensko produkuje zhruba dva milióny ton pšenice ročne, no doma z toho zostáva iba okolo 800-tisíc ton. Ostatok sa vyváža.

Desiatka najväčších producentov pšenice

(ročná produkcia v miliónoch ton)

Čína – 134

India – 99

Rusko – 86

USA – 47

Francúzsko – 37

Austrália – 32

Kanada – 30

Pakistan – 27

Ukrajina – 26

Nemecko – 24