Prebaľovači mäsa nazlostili hydinárov. Tí ponúkajú riešenie

Podvody s pôvodom tovaru sa podľa veterinárov dejú na dennej báze. Kontrolóri však nestíhajú kontrolovať všetok tovar, ktorý sa na Slovensku predáva.

Štatistiky ťažko oklameme. Od začiatku tohto roka bolo 12 prípadov salmonelózy v kuracích výrobkoch, ktoré boli určené nášmu trhu. Ukazuje to Rýchly výstražný systém pre potraviny a krmivá, do ktorého štáty EÚ posielajú upozornenia ohľadne nebezpečných potravín.

Jedenásť vzoriek pochádzalo zo zahraničia, presnejšie z Poľska. Jedna bola tuzemského pôvodu. Preto niet divu, že sa spotrebiteľ bojí a uprednostňuje slovenské produkty.

Existuje však jedno veľké „ale“. Prebaľovanie. Prednedávnom HN napríklad odhalili škandál so 120-timi tonami kuracieho mäsa, ktoré sa v reťazci Lidl falošne predávalo ako tunajšie, no nebolo.

A podľa Únie hydinárov Slovenska, ktorá v piatok organizovala o tejto téme konferenciu, je podobných situácií oveľa viac.

Fígle nepoctivcov

Pri kurčatách v tomto roku išlo podľa únie už o druhý veľký medializovaný prípad, pri ktorom bol zákazník oklamaný. No organizácia získala od svojich členov ďalšie znepokojivé informácie ohľadne praktík niektorých nepoctivých distribútorov.

Tí kupujú síce istý objem tuzemského tovaru, no iba naoko, aby nalákalo klientov – obchody. Zvyšok, čo sa teda následne predáva koncovým zákazníkom so slovenským štítkom, pochádza zo zahraničia.

„Máme informácie, že vo veľa prípadoch sa dodáva len niekoľko desiatok kilogramov tunajšieho mäsa,“ tvrdí Daniel Molnár riaditeľ únie.

Podľa Jána Kubusa majiteľ spracovateľskej spoločnosti Kubus je najväčším problémom a zároveň motiváciou pre prebaľovačov nízka konkurencieschopnosť našich farmárov.

„Nebol by žiaden problém, keby sa dotovalo tak, ako všade. Takto by sme boli konkurencieschopní, vedeli by sme konkurovať dovozu,“ hodnotí Kubus s tým, že je síce dôležité, aby bol dobre viditeľný pôvod, no produkt musí z tej krajiny aj naozaj pochádzať.

Podľa neho by sa nemalo stať, aby sa sto ton kuraciny importovalo zo zahraničia a vydávalo sa za slovenské. „Takéto prípady by mali zachytiť kontrolóri,“ tvrdí poľnohospodár.

Na dennej báze

Zintenzívniť dohľad vyžadujú aj ostatní hydinári. Avšak podľa Bíreša je problém to, ako ľahko sa dá tovar prezentovať ako tuzemské. „Keď si niekto zoženie dokladový dokument, že to mäso je z tej a tej prevádzky na Slovensku, tak my to len môžeme spätne overiť,“ konštatuje Bíreš.

V prevádzkach, ktoré prebaľujú alebo rozrábajú, kontrolóri nepôsobia každý deň. Iné to je v prípade bitúnkov, kde prebieha trvalý dozor. V prípade previnenia sa však každá prevádzka dostane do hľadáčika veterinárov. Tí ju označia ako rizikovú a predmetná firma im musí následne každú dodávku nahlasovať.

Bíreš navyše poznamenáva, že tieto podvodnícke pokusy sa dejú na dennej báze. Jeho úrad pritom bojuje s istou poddimenzovanosťou. Úlohy im stále narastajú a počet zamestnancov naopak klesá.

„Bolo by optimálne, keby sme mali dostatok pracovníkov. Pretože v niektorých prevádzkach musíme byť doslova 24 hodín,“ upozorňuje šéf veterinárov. Pre porovnanie bitúnkov na hydinu, ktoré majú trvalý dozor sú štyri, zatiaľ čo prebaľovacích pobočiek je až 47. Kontrolóri pritom neustále predkladajú agrorezortu požiadavky k navýšeniu kapacít.

Existuje riešenie?

Únia hydinárov čaká iniciatívu aj od reťazcov. Tie by podľa nich mali trvať na tom, aby im dodávateľ vedel preukázať pôvod mäsa. Iba takýto prístup by mohol zabrániť podvodu, ktorý sa udial v Lidli. Kontrola totiž prebehla až spätne a na odobratie tovaru z pultov už bolo neskoro. „Je potrebné zmeniť legislatívu, aby bolo povinné okamžité stiahnutie klamlivo označeného mäsa,“ tvrdí Molnár.

Zväz obchodu Slovenska oponuje, že už dnes robia reťazce maximum, aby zákazník vedel, čo kupuje. „Čo je na etikete, musí platiť,“ upozorňuje Nadežda Machútová, prezidentka zväzu. Predajcovia však nemajú možnosť ako overiť, či bola hydina prebalená. Veterinári sú jediní, ktorí to dokážu zistiť.

Nelegálna zmena označenia pôvodu je podľa Slovenskej aliancie moderného obchodu podvod a porušenie zmluvy medzi distribútorom a obchodníkom. Takéto prípady sa však vo veľkých reťazcoch stávajú ojedinele.

Podľa Martina Krajčoviča, riaditeľa aliancie by mohlo pomôcť zriadenie výrobno-odbytových družstiev. „Chovatelia a producenti by sa združovali a vedeli by poskytnúť spolu dostatočnú ponuku pre obchodníka za konkurencieschopnú cenu,“ tvrdí.