Prečo máme drahšie potraviny ako Poliaci? Aj preto, že naši výrobcovia majú staré stroje, hovorí predseda aliancie obchodníkov

Slovenskí výrobcovia potravín majú obrovský investičný dlh, ich stroje sú náročné na pracovnú silu, hovorí Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorá združuje reťazce ako Tesco, Billa či Kaufland. Môže to byť jeden z dôvodov, pre ktoré sa niektoré naše potraviny javia drahšie ako v Česku či v Poľsku.

„Naši potravinári produkujú draho, málo, a preto aj zahraničné potraviny, ktoré prichádzajú na slovenský trh, nakupujeme drahšie, pretože im tu chýba konkurencia,“ tvrdí Krajčovič.

Napríklad v Poľsku sa 80 percent potravín predáva z domácej produkcie. „Ak aj nadnárodná potravinárska firma chce byť na tom trhu úspešná, tak musí podliezť poľské ceny. Ale na Slovensku nie je čo podliezať, pretože aj produkty zo zahraničia sú stále lacnejšie oproti slovenským ekvivalentom,“ vysvetľuje Krajčovič, prečo by sa mal začať riešiť investičný dlh v potravinárskom priemysle.

V porovnaní s Maďarskom sú však niektoré ceny nižšie na Slovensku, k čomu podľa Krajčoviča prispeli aj regulácie od maďarskej vlády. Maďari z prihraničných regiónov aj preto po novom chodia nakupovať na Slovensko.

Krajčovič v rozhovore vysvetľuje aj:

ako ovplyvní konsolidačný balíček ceny v našich obchodoch;
či očakáva, že sa od januára zvýši motivácia chodiť na nákupy do Česka;
aké marže majú obchodné reťazce;
čo ukazuje, že práve obchodné reťazce tlmili prudkú infláciu a nie naopak.

Čo urobia reťazce v momente, ako začne platiť nová DPH?

Začne sa prepočítavať nová sadzba DPH. Pre nás je to prietoková daň, čiže ak štát určí, že bude 5, respektíve 19 percent na potraviny, tak sa bude dopočítavať k cenotvorbe 5, respektíve 19 percent namiesto súčasných 10 a 20.

Na nepotravinársky sortiment to bude, samozrejme, 23 percent, ale cenotvorba sa nerobí s DPH, robí sa bez nej. DPH je čistý príjem štátu, ktorý určuje, koľko si štát chce z každého nákupu zobrať do štátnej kasy.

Ako sa zmení DPH

Pri základných potravinách má klesnúť z 10 na 5 percent a pri bežných potravinách z 20 na 19 percent.
Väčšine ostatných tovarov porastie z 20 na 23 percent.
Zmeny ešte musí schváliť parlament.

Čistiaci prostriedok, ktorý si dnes kupujem, nebude budúci rok o 3 percentá drahší?

Bude to závisieť napríklad aj od toho, ako sa budú meniť dodávateľské ceny. Pri potravinách tvorí

73 až 76 percent výslednej ceny na pulte cena od dodávateľa. Preto dnes musíme počkať hlavne na to, akým spôsobom budú chcieť dodávatelia meniť ceny. Tiež budú zasiahnutí týmto balíčkom.

Obávate sa, že si budú chcieť nejako zvyšovať marže?

Samozrejme, pretože marža nie je zisk. Marža sú všetky náklady a ten konsolidačný balíček spôsobuje to, že náklady firmám budú rásť a, prirodzene, si to budú chcieť započítať do ceny. To je hrubá marža, pretože tá pokrýva všetky náklady, čiže nielen energie, logistiku, dopravu, ale aj mzdy a aj poplatky, tu má byť napríklad transakčná daň.

To sú všetko veci, ktoré vstúpia do cenotvorby a nie iba na strane obchodu. Cena potravín sa začína tvoriť už na poli, respektíve v maštali, pokračuje spracovateľským priemyslom až po obchod. Tri štvrtiny ceny, ktorú vidíte v obchode, vzniká mimo obchodu.

Kedy asi budete vedieť, ako budú vyzerať ceny?

Na jeseň budú štandardne prebiehať rokovania o nových zmluvách, ktoré budú platiť od januára 2025. Každý reťazec individuálne začne diskusiu so svojimi dodávateľmi. To, čo však môžeme povedať, je, že tá znížená sadzba DPH sa korektne započíta bez toho, aby to niekto na trhu zneužil na nejaké zvyšovanie marže, pretože v maloobchode je taký silný konkurenčný boj, že DPH sa jedna k jednej naozaj preráta do ceny.

Keď sa všetko korektne napočíta, môže sa stať, že aj základná potravina, ktorej DPH klesne z 10 na 5 percent, môže byť vo výsledku na pulte drahšia ako dnes?

To ešte presne nevieme, pretože to závisí od samotných rokovaní, ale sú prípady, kde môže prísť k poklesu; sú prípady, kde cena bude rásť pomalšie alebo nebude rásť vôbec.

Všetko závisí od toho, ako tie náklady pôjdu vyššie, ale aj od toho, pri ktorom produkte je väčšia vôľa zvyšovať cenu a pri ktorom je menšia.

Napríklad?

Ukážem to na základných potravinách. Základné potraviny sa väčšinou predávajú v akcii, kde je špeciálna cenotvorba, kde je znížená cena aj od dodávateľa, aj od obchodníka a obchodník tam má takmer nulovú maržu. Dá sa povedať, že na tej potravine je obchodník stratový, lebo v akcii nedokáže premietnuť ani náklady, ktoré s tou potravinou má.

Na Slovensku platí zákon, podľa ktorého máme zakázané predávať pod cenu. Minimálna cena, ktorú musíme stanoviť, je teda tá, za ktorú nakúpime od dodávateľa. Čiže najmä v predajných akciách, ak dodávatelia budú zvyšovať ceny, tak aj keby obchodník dal nulovú maržu, tak cena porastie.

Väčšinou si reťazce dávajú nižšiu maržu na základné potraviny, ktorými chcú prilákať ľudí do obchodu, a veria, že si pri tom kúpia aj niečo drahšie?

Sú isté produkty, ktoré nazývame „reason to come“, čiže dôvod, prečo prísť práve do toho obchodu, a potom sú, samozrejme, aj produkty s vyššou pridanou hodnotou, ktoré si kupujú najmä ľudia zo sociálne vyšších sfér a nejakým spôsobom sa to tam vyclearuje (vzájomne vyrovná/započíta, pozn. red.)

Aká je vaša marža?

Priemerná marža v maloobchode s potravinami je zhruba 26 percent, ale, samozrejme, nie je rovnaká na každej potravine a každý obchodník si ju individuálne určí práve podľa zákazníckeho portfólia. Predpokladám, že tak to funguje aj v nepotravinárskom sortimente.

Budú ale obchodníci vidieť väčší priestor na zdražovanie prémiovejšieho tovaru? Čo si uberú na základných potravinách, si možno vynahradia tam?

To je ťažké povedať, pretože obchodníci nemajú ani rovnaké portfólio produktov, iné je to v hypermarketoch a v menších obchodoch. Ale platí premisa, že sú isté produkty, ktoré sú naozaj veľmi cenovo senzitívne pre spotrebiteľa – a tam chce každý obchodník urobiť čo najlepšiu cenu.

Je predpoklad, že by mohla existovať skupina ľudí, pre ktorú budú zmeny znamenať aj zlacnenie nákupu?

Treba si povedať, že náklady rastú v celom hospodárstve – či už to bude DPH, alebo najmä transakčná daň, potom sú aj ďalšie personálne náklady, ktoré budeme mať.

Aké?

Zvyšuje sa minimálna mzda. Ľudia v obchode nemajú minimálnu mzdu, ale na ňu sú naviazané príplatky za prácu cez víkend, v noci, cez sviatok. To sú ďalšie veci, ktoré predražujú mzdy v celom dodávateľskom reťazci, pretože aj farmár musí pracovať cez víkend. Pekári robia 80 % času v príplatkových zónach, to sú všetko veci, ktoré vstúpia od januára do cenotvorby. Transakčná daň až trochu neskôr, tam je prechodné obdobie do apríla.

Dobrá správa pre spotrebiteľa je, že aj podľa Protimonopolného úradu je v maloobchode s potravinami obrovská konkurencia – oveľa vyššia ako v niektorých iných sektoroch. Dokonca aj vládni analytici – či už na úrade vlády, alebo ministerstve financií – skonštatovali, že obchodníci nemali vplyv na infláciu, ako sa im to posledné dva roky vyčítalo, ale, naopak, brzdili infláciu už dva roky po sebe na vlastný úkor. Toto spôsobilo práve konkurenčné prostredie.

Politici často hovorili, že ziskovosť obchodníkov nie je primeraná. Sľubovali aj osobitný odvod.

Veľmi kvitujeme tejto vláde, že naozaj robia analýzy a analyzujú celý sektor. Stačí si pozrieť analýzy inštitútu na úrade vlády. Z nich je jasné, že na Slovensku nie je žiadne eldorádo obchodných reťazcov, práve naopak, je to úplne inak. Dlhodobo tlmia infláciu z vlastnej marže. Urobili aj porovnanie marží v rámci V4 regiónu, kde sa ukázalo, že máme rovnaké marže ako v Česku, mierne vyššie ako v Poľsku a nižšie ako v Maďarsku.

V Maďarsku je to práve preto, že tamojšia vláda nerobí správne opatrenia, či už myslíme osobitný odvod, daň z finančných transakcií, alebo reguláciu cien. Spôsobilo to, že miestna inflácia bola obrovská, a dnes vidíme aj vyšší tlak maďarských zákazníkov na južnom Slovensku, ktorí sem chodia nakupovať. Kedysi to bolo opačne.

Podľa Eurostatu majú Česi lacnejšie jedlo.

Ak analýzy vládnych analytikov ukázali, že máme rovnakú maržu ako obchodníci v Česku, tak rozdiel v cenách potravín môžu spôsobiť dve veci. Prvá je DPH a druhá sú nákupné ceny.

Nákupné ceny?

Dlhodobo upozorňujeme, že na Slovensku nakupujeme oveľa drahšie tie isté produkty ako naše sesterské firmy v okolitých krajinách. Je to tým, že chýba konkurencia nie v obchode, ale v potravinárskej produkcii. Naši potravinári produkujú draho, málo, a tým aj zahraničné potraviny, ktoré prichádzajú na slovenský trh, nakupujeme za drahšie peniaze, pretože im tu chýba konkurencia. Keď zoberieme Poľsko, kde sa 80 percent potravín predáva z domácej produkcie, tak ak aj nadnárodná potravinárska firma chce byť na tom trhu úspešná, tak musí podliezť poľské ceny. Ale na Slovensku nie je čo podliezať, pretože aj produkty zo zahraničia sú stále lacnejšie oproti slovenským ekvivalentom.

Ak chceme priaznivejšie pôsobiť na ceny, tak potrebujeme podporiť najmä spracovateľský priemysel, ktorý má obrovský investičný dlh, čo im predražuje výrobu. Robia na starých strojoch, ktoré sú viac náročné na prácu ľudí, pričom úplne tu chýba automatizácia. To aj vyčítame trochu konsolidačnému balíčku, že sa tam neobjavili žiadne prorastové opatrenia, ale iba opatrenia, ktoré zvyšujú náklady.

Hovoríme o tovaroch, ktoré musíte nakupovať na Slovensku, lebo sa nedajú prevážať na dlhé vzdialenosti?

Nie, dnes je logistika relatívne dobrá. Ale keď si zoberieme napríklad konzervárenský priemysel – ten na Slovensku nie je. Keď si zoberieme oleje – oleje na Slovensku iba balíme, ale vyrábame vo veľmi mizivom percente. To sú napríklad veci, ktoré keď chceme, aby si ich ľudia na Slovensku kúpili, musíme ich doviezť. Na Slovensku fungujú dobre možno dve-tri vertikály, ale problém je s napojením spracovateľského priemyslu.

Napríklad?

Máme napríklad produkciu niektorej zeleniny, ale okrem jedných mraziarní na východnom Slovensku tu nemáme jej spracovateľov. Teda niekoho, kto by ju zmrazil alebo konzervoval, teda vytváral tej zelenine vyššiu pridanú hodnotu. My predávame poľnohospodársku komoditu, ktorá je lacná, lebo nemá žiadny ďalší výrobný proces, a potraviny s vysokou pridanou hodnotou musíme dovážať. Vyvážame lacné komodity a dovážame drahé potraviny.

Ako je to s nákupnou turistikou? Kto chodí nakupovať k nám a kam chodíme my?

Stále sa chodí na nákupy do Poľska práve kvôli nižšej cene a v posledných mesiacoch stúpli nákupy maďarských občanov na Slovensku.

Čo presne chodia nakupovať? Niečo konkrétne je u nás lacnejšie?

Hlavne idú za predajnými akciami. Podľa toho, čo som čítal v maďarských médiách, tak štandardné cenníkové ceny sú v niečom výhodnejšie u nás a v niečom v Maďarsku, ale kým v Maďarsku sú akcie na úrovni 10 – 20 percent, u nás je to bežne aj 40 percent. U nás je na akcie špeciálna cenotvorba, pri ktorej sú producenti ochotní výraznejšie znížiť cenu, pretože na Slovensku sa polovica nákupov robí v akciách. Aj objemy potom výrobcom výrazne stúpnu.

Nebudú pre nás nákupy v Česku od budúceho roka atraktívnejšie, keďže sa u nás budú zvyšovať dane, čo potiahne aj infláciu? Navyše, Česko je podľa Eurostatu relatívne lacné už dnes.

Eurostat zverejňuje ceny s ročným oneskorením, čiže posledné dáta sú ešte za prvý polrok 2023, keď bola inflácia skoková. Podľa nich to ešte vychádza tak, že aj v Maďarsku majú lepšie ceny ako na Slovensku. Som zvedavý takto o rok, keď sa budeme baviť o tejto štatitike.

Ceny z roku 2023 analyzovalo napríklad ministerstvo financií, podľa ktorého za tou infláciou bol najmä nárast cien slovenských potravín, ktorých nákupné ceny rástli rýchlejšie ako zahraničných potravín. To prispievalo k vyššej inflácii na Slovensku – a to sú tie veci, o ktorých dlhodobo hovoríme, že v potravinách sa robí s nízkymi maržami či v obchode, alebo vo výrobe, takže akékoľvek výkyvy sa okamžite pretavujú do cien. V nepotravinárskom segmente, kde sa robí s vyššími maržami, to tak nie je, pretože celý dodávateľsko-odberateľský reťazec dokáže oveľa dlhšie odolávať nárazovému výkyvu trhových cien. Len čo v potravinárstve začali razantne stúpať náklady na energie, tak najmä firmy, ktoré sú slabšie, to sú tie slovenské, potrebovali oveľa rýchlejšie pretavovať tieto náklady do svojich odbytových cien. Nedokázali ich absorbovať, a tým sa to aj sčasti pretavovalo do spotrebiteľských cien. Hovorím sčasti, pretože všetky analýzy ukázali, že obchodníci si znižovali marže, aby dokázali tie vysoké nárasty tlmiť.

Čiže nebudeme viac chodiť nakupovať do Česka?

Nepredpokladám to úplne, pretože na cezhraničné nákupy sa oplatí ísť, keď aj človek trochu bližšie býva – a s Českom nemáme až takú dlhú hranicu ako s Poľskom. Ale vstupujú do toho aj ostatné veci, lebo nechodí sa nakupovať len potraviny, treba sa na to pozrieť ako celok. Zvýšiť sa má aj DPH na ubytovanie, čiže je to aj o tom, koľko budú stáť dovolenky v Poľsku, v Česku verzus u nás, aké budú ceny palív. Vždy sa to oplatí, keď spojíte viac vecí dokopy, ale na nejaký bežný nákup sa to asi neopláca.

Nebude výnimkou sladené nealko? Tam síce klesne DPH o 1 percento, ale bude mať špeciálnu daň, a to 15 centov na liter.

Daň zo sladených nápojov určite nepomôže predaju nealko nápojov. Je to ďalšia vec, ktorá sa prenesie na spotrebiteľa.

Nealko zdražie najviac?

Určite to bude mať vplyv, ale je otázne, na aký typ nápoja, lebo napríklad najviac sa to prenesie na sirupy. Sirup je koncentrovaný, čiže z malej dávky dokážete vyrobiť veľa nápoja. Táto nová daň sa prerátava nie na objem koncentrátu, ale na to, koľko litrov nápoja z neho viete podľa návodu vyrobiť. Čiže kým napríklad na litri klasického nealkoholického nápoja to bude 15 centov, tak na sirupoch to môže byť niekoľko eur.

Takýto sirup si ľudia prestanú kupovať a začnú kupovať nesladené minerálky?

To asi nie, pretože aj lacné sladené nápoje vrátane niektorých sirupov si kupujú najmä sociálne slabší ľudia. Pre nich prejsť na minerálnu vodu nie je riešenie, pretože voda im tečie aj doma. Stále si pod tou daňou predstavujeme drahé sladené nápoje, ale je tam aj množstvo veľmi lacných nápojov, ktoré slúžia ako náhrady napríklad za sladkosti, ktoré si tie rodiny nemôžu dovoliť kúpiť deťom. Aj po zvýšení dane to bude stále najlacnejšia alternatíva, ale budú musieť zaplatiť aj túto spotrebnú daň. Ale na druhej strane si myslíme, že spomedzi opatrení, ktoré boli na stole, je zvýšenie DPH lepším riešením ako napríklad zavádzať nejaké odvetvové dane, ktoré dokážu aj výrazne zničiť konkurenčné prostredie. Rovnako vítame aj zníženie sadzby DPH na potraviny, pretože nám to zvyšuje konkurencieschopnosť, aj čo sa týka cezhraničných nákupov.

Pri transakčnej dani nám chýba informácia, dokedy bude v rámci konsolidácie platná. Chýba nám tam nejaké naviazanie, kedy sa táto daň skončí – napríklad ak klesne deficit pod 3 %, tak potom nevidíme dôvod na to, aby tu takáto daň bola, pretože zníži konkurencieschopnosť všetkých firiem.

Keby to tak zostalo navždy, aké by boli reakcie v obchode?

Maďarsko takúto daň má aj popri iných opatreniach. To nie je ani tak otázka, ako to ovplyvní len ekonomiku, ale napríklad nikto nevyrátal, o koľko investícií Maďarsko prišlo. Aj nadnárodné firmy si dobre rozmyslia, v ktorej krajine budú investovať a posilňovať investície, kde to má zmysel a kde budú prichádzať o peniaze dodatočnými nákladmi; rozvoj biznisu je aj tak otázny aj napríklad v súvislosti s nízkou kúpyschopnosťou, ktorá v rámci konsolidácie poklesne.

Je to niečo také zásadné, že by to primälo uvažovať manažérov niektorej siete aj o odchode?

To by som takto nepovedal. Každá sieť, ktorá tu je, tu chce mať dlhodobo prosperujúci biznis, tu platí dane, tu zamestnáva ľudí, chce tu byť úspešná, a to môže byť vtedy, keď je konkurencieschopná. Toto je vec, na ktorú sa v rámci konsolidácie nepozeráme: ako zvýšiť konkurencieschopnosť Slovenska. Všetky opatrenia, ktoré tam sú, sú založené na výbere nových zdrojov a chýbajú tam prorastové opatrenia, ktoré by zväčšovali ten koláč, z ktorého sa na Slovensku rozdeľujú peniaze. Už dnes stojíme pred novou výzvou – to je automatizácia, digitalizácia, zvyšovanie produktivity práce, pretože ľudia na Slovensku robia v priemere viac ako zvyšok Európy, ale produktivitu práce máme nižšiu, a to je práve nedostatočnou automatizáciou a digitalizáciou. Za desať rokov môžeme mať zarobené na nový problém, síce skonsolidujeme verejné financie, ale konkurencieschopnosť krajiny sa výrazne zníži. To je to, čo sa nám stalo v potravinárstve tým, že sme 20 rokov ignorovali investície do potravinárstva.

Bude to mať nejaký vplyv aj na mzdovú politiku reťazcov?

Takéto informácie nemám. Konsolidačné opatrenia ale aj tak zaplatia zamestnávatelia, pretože ak to spôsobí infláciu, čo sa očakáva na úrovni štyroch percent, ak to prinesie niektorým aj zníženie príjmu, pretože sa tam aj redukujú nejaké príplatky alebo daňové bonusy, tak na konci dňa, ak zamestnanec uvidí menej na výplatnej páske a viac na nákladoch, tak, samozrejme, si tie peniaze od zamestnávateľov bude pýtať, čiže mzdy myslím budú skôr rásť, ale bude sa to potom musieť presúvať do cien produktov alebo rôznych úsporných opatrení, ako sú práve investície.

Kradne sa v obchodných reťazcoch od platnosti novely Trestného zákona viac alebo nie?

Momentálne si tieto štatistiky robíme, nedá sa to ešte povedať, pretože zatiaľ ani nemá každý reťazec presné čísla za august. Ale dôležité je, že krádeže nezačali rásť novelou Trestného poriadku. Krádeže začali rásť od covidu cez infláciu; nebola to nejaká extra vypuklá téma, ale kontinuálne nám to rastie.

To znamená, že aj obchodníci pravdepodobne začali robiť rôzne opatrenia oveľa skôr, ako prišli nové trestné kódexy. Chceme si preto zanalyzovať, ako sa to vyvíjalo aj v regiónoch, posledné tri-štyri roky, nielen júl verzus august, ale aj ako jednotliví obchodníci investovali napríklad do ochranných opatrení, pretože tie sa začali zavádzať oveľa skôr – či už rôzne elektronické kódy, či už sú to tie vstupy, alebo výstupy zo samoobslužnej zóny, kde treba priložiť blok, alebo rôzne ďalšie opatrenia, ako sú súkromné bezpečnostné služby. V niektorých prípadoch sa nám skôr zdá, že prišlo k prelivu krádeží z niektorých obchodov do iných obchodov, kde je kradnutie jednoduchšie.