Prečo sa Tauris so svojou treskou a zipserom sťahuje z Kauflandu a čo môže byť ďalej

Keď sa ceny vstupov menia nonstop, nepretržite rokujú o cenách aj obchodné reťazce s dodávateľmi.

Tauris Group Milana Fiľa známy aj svojou treskou či zipser šunkou sa na tých svojich nedohodol s Kauflandom.

Podobné prípady sa diali aj v minulosti, zástupca dodávateľských zväzov si však myslí, že tentoraz to môže byť vážnejší signál.

Reťazce tvrdia, že čoraz viac zákazníkov sa zameriava na cenu.

Keď sa začala vojna, rozbehli sa postupne aj rokovania o cenách medzi obchodnými reťazcami a ich dodávateľmi. Medzi prvými žiadali zvýšenie cien manažéri zo skupiny Tauris, ktorá zastrešuje okrem značky Tauris aj Rybu Košice či Piknik.

Bravčové polovice vyskočili na burze po ruskej invázii na Ukrajinu z 1,2 eura na 1,85 až 1,9 eura za kilogram, a keďže ich nakupujú vždy čerstvé, pociťujú v Taurise výkyvy na trhu okamžite.

„Rozrábku nerobíme z takzvaného technického mäsa, ktoré si niektorí nakupujú do zásoby mimo sezóny a leží v mrazničkách aj pol roka,“ argumentoval Denníku E generálny riaditeľ Tauris Group Richard Duda.

A ako je to so známou treskou?

Rybia surovina išla hore o 50 percent, pretože dodávky z ruského trhu zastavili sankcie. Košická Ryba zo skupiny Tauris síce historicky nakupuje aljašskú tresku, ibaže zúžením ponuky rástli aj jej ceny.

Skupina informovala, že keby sa v takýchto podmienkach mali vtesnať do cenových očakávaní Kauflandu, museli by do tresky dávať aj slede, mäsové výrobky nechať kratšie zrieť a prifarbovať či mäso nahrádzať bielkovinami alebo múkou. Postupne sa tak z pultov Kauflandu vytratili a približne mesiac na ne už nedodávajú vôbec.

V Kauflande vidia poškodenie mena spoločnosti

Kaufland sa proti tvrdeniam skupiny Tauris ostro ohradil a odkázal, že tvrdenie skupiny o takých nízkych cenách, ktoré by išli na vrub kvality, sa nielenže nezakladá na pravde, ale môže hraničiť aj s poškodením dobrého mena spoločnosti.

„Naša spoločnosť si plne uvedomuje aktuálnu náročnú situáciu na trhu a vníma zvyšovanie nákladov, energií a pohonných látok. Kvalita produktov je a aj vždy bola a bude v Kauflande na prvom mieste a je vyslovenou nepravdou, že by sme požadovali jej zníženie,“ povedal hovorca siete Samuel Machajdík. Reťazec patrí podobne ako Lidl do nemeckej skupiny Schwarz.

V Kauflande podľa Machajdíka akceptovali určité zvýšenie dodávateľských cien skupiny Tauris, ale nie v takej extrémnej miere, ako ho skupina navrhovala.

Duda kontruje, že kto vie kvalitne vyrábať v cenách, aké žiada Kaufland, vedome pácha ekonomickú samovraždu. Druhá možnosť je výroba v zníženej kvalite.

Niekoľko príbehov o tom, ako sa reťazce s dodávateľmi nepohodli, už pozná aj slovenský trh.[lock] Napríklad pred pätnástimi rokmi sa Tesco nedohodlo so značkou Coca-Cola, pred desiatimi rokmi zas Kaufland s Danone. Kaufland tiež na jar 2016 prestal predávať kultovú morca-dellu. Vrátila sa tam o rok, ibaže v menšom balení.

Ani nedohoda medzi Kauflandom a Taurisom tu nie je prvýkrát. Potravinárska skupina sa napríklad vytratila z reťazca asi pred dvoma rokmi, ale nie úplne. Kým sa debatovalo o cenách mäsa, stále sa v Kauflande predávali produkty od košickej Ryby.

Plnoformátový odchod je tu prvý raz, tvrdí Duda. Tentokrát sa [lock e]zariadili tak, že predaje z Kauflandu (5 až 7 % z obratov) presunuli do ostatných sietí. S nimi sa bez problémov dohodli aj na cenách, hovorí Duda.

Keď si dve silné značky posielajú tvrdé odkazy cez médiá, je to v tomto biznise pomerne výnimočné, aj keď nie úplne ojedinelé. Platí totiž nepísané pravidlo, že obchodné vzťahy sa nekomentujú, a o to menej, keď ide o reťazce s mimoriadnou ekonomickou silou.

Denník E zisťoval, či je obchodný spor medzi Kauflandom a Taurisom individuálnou záležitosťou alebo ukazuje, že sa na trhu skutočne deje niečo mimoriadne, čo by mohlo ovplyvniť ponuku na pultoch predajní.

Vysvetlení toho, čo sa deje, totiž môže byť aj viac

Jedným z nich je, že ide o individuálny obchodný spor alebo problém týkajúci sa užšej časti trhu či výrobcov produktov zameraných na kvalitu, prípadne sa Tauris snaží upozorniť svojich zákazníkov, že za jeho produktmi majú ísť inam, až po vysvetlenie, že napätie v obchodných vzťahoch skutočne je väčšie než obvykle a že ponuka na pultoch sa môže výraznejšie obmieňať.

Zatiaľ je takýto demonštratívny odchod v biznise individuálna záležitosť, tvrdí Marián Šolty, predseda predstavenstva Levických mliekarní, prezident Slovenského mliekarenského zväzu a podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Neznamená to však s istotou, že pred podobnou voľbou nestoja aj iní dodávatelia; iba sa o tom nehovorí, keďže vzťahy v tomto biznise sa nekomentujú vôbec alebo až vtedy, keď je situácia skutočne vážna.

Postup veľkej značky ako Tauris by však mohol inšpirovať aj iných, myslí si Šolty. Dnes sú totiž emócie a tlak na trhu vypätejšie než v minulosti, čo môže viesť k viacerým nezhodám vo vzťahu reťazec – dodávateľ.

„Niektoré siete hlásia v reklamných kampaniach, že dokážu udržať ceny aj v čase ich rekordného rastu. Potom to, samozrejme, môže vyvolať aj reakciu takýchto veľkých dodávateľských spoločností, ako je Tauris,“ uvažuje Šolty.

Situáciu podľa Šoltyho zhoršuje to, že slovenskí potravinári sú dlhodobo znevýhodnení oproti zahraničným rôznymi podpornými schémami, ktoré sú v iných krajinách štedrejšie. Veľké zahraničné potravinárske koncerny môžu mať navyše úspory z rozsahu.

Šolty upozorňuje, že cenová výhoda zahraničných producentov sa môže ľahko stratiť. V Nemecku sa napríklad ľahko môže stať, že sa tamojší nákup energií predraží nad pomery na Slovensku.

Eva Forrai, výkonná riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa, hovorí, že dodávateľsko-odberateľské vzťahy sa riadia princípom dobrovoľnosti. „Pokiaľ nie je možné v obchodných podmienkach dosiahnuť vzájomný konsenzus, v obchodnej praxi dochádza k ich rozviazaniu – pričom takáto situácia nie je na trhu ojedinelá.“

Forrai ďalej hovorí, že až 80 percent potravín sa na Slovensku predáva vo veľkých reťazcoch, pričom tam sa na rovnakých pultoch stretáva konkurencia z celého sveta.

Zákazníci sa delia, čoraz väčšia skupina ide po cene

K tomu treba zarátať zníženú kúpyschopnosť obyvateľstva.

„Rastúce ceny znižujú disponibilný príjem obyvateľstva, ktorý sa prejavuje zníženou mierou spotreby, a to vrátane potravín. Tento stav spôsobuje zmenu spotrebiteľského správania, kde sa u zákazníka mení zloženie nákupného košíka v prospech produktov s nižšou pridanou hodnotou a pri nákupoch sa spotrebiteľ prioritne zameriava na cenu,“ hovorí Forrai.

Na tomto sa dodávatelia zhodnú aj s reťazcami. „Nastáva polarizácia dopytu, to znamená, že sa vytvára veľká skupina spotrebiteľov, ktorých jediným determinantom pri nákupe je cena,“ hovorí Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorá zastrešuje reťazce ako Kaufland, Lidl, Billa či Tesco.

„Druhou skupinou sú sociálne silnejší spotrebitelia a mladí ľudia, ktorí nakupujú najmä trendové potraviny, teda prémiové, potraviny na rastlinnej báze a biopotraviny. Potraviny, ktoré nie sú trendové a nevedia konkurovať cenou, majú momentálne na celom európskom trhu väčší problém sa uplatniť,“ opisuje.

V čase krízy je zároveň oveľa väčší tlak na cenu v celom dodávateľskom reťazci.

„Oveľa viac sa teda prejavuje dlhodobé zanedbávanie potravinárskeho sektora na Slovensku, ktorý nie je dostatočne konkurencieschopný ani oproti okolitým krajinám z V4. Treba si uvedomiť, že naši potravinári napríklad nedostali žiadnu pomoc počas pandémie, nie sú zahrnutí v pláne obnovy a pritom ich európska konkurencia dostávala pomoc v miliardách eur,“ dodal Krajčovič.

Vplyvom meniacich sa cien podľa neho prebiehajú rokovania medzi reťazcami a dodávateľmi prakticky nepretržite. Normálny stav je pritom taký, že sa na jeseň zazmluvnia ročné kontrakty, ktoré boli až na jemné výkyvy stabilné.

„Rokovanie o cene je štandardným obchodným vzťahom medzi dodávateľmi a odberateľmi. V každom priemyselnom odvetví, potravinárstvo nevynímajúc, sa stáva, že dodávateľ sa nezhodne s odberateľom na cene a prerušia svoje vzťahy. Toto sa dialo aj pred infláciou,“ dodal Krajčovič.