Pretrvávajúca inflácia / Ceny energií klesli, lacnejšie potraviny však zatiaľ nečakajte

Zdražovanie potravín už zrejme dosiahlo svoj vrchol, hoci ceny sa naďalej držia na vysokej úrovni.

V apríli boli potraviny oproti minulému roku drahšie o viac ako 26 percent. To už bolo o niečo menej ako mesiac predtým a tak sa zdá, že vrchol zdražovania sme už dosiahli.

Potravinári zdražovanie vysvetľovali najmä vysokými cenami energií, ktoré im radikálne navýšili výrobné náklady. Medzitým už energie výrazne zlacneli.

Kým v najhoršom momente minulého roka dosahovala cena elektriny na spotovom trhu aj 1 000 eur za MWh, posledný mesiac sa ceny držia okolo úrovne sto eur za MWh. No toto výrazné zlacnenie sa zatiaľ do cien potravín nepretavilo.

Zostanú teda vysoké ceny potravín už nadobro?

Dlhodobé zmluvy držia ceny hore

Najväčšie zdražovanie potravín prišlo v marci, keď potravinová inflácia v porovnaní s predchádzajúcim rokom dosiahla takmer 30 percent. Na podobných úrovniach sa držala od začiatku roka.

Najväčšou mierou sa na tom podieľali základné potraviny, najmä mlieko a syry, ktorých inflácia dosiahla začiatkom roka viac ako 37 percent. Ale rástli aj ceny olejov a tukov, mäsa a chleba čo obilnín.

Ak sa pozrieme na vývoj z mesiaca na mesiac, vidno, že zdražovanie už nepokračuje. Mlieko a výrobky z neho dokonca nepatrne zlacneli, potraviny ako celok sa držali na rovnakej úrovni. Väčšie zlacnenie prišlo v prípade olejov a tuku – o 2,4 percentuálneho bodu – a v prípade zeleniny – o 3,3 percentuálneho bodu.

V prípade olejov je to vďaka tomu, že trh už vstrebal šok z vypuknutia vojny na Ukrajine, ktorá je dôležitým producentom slnečníc. Zelenina lacnie vďaka prvej tohtoročnej úrode.

Ako vysvetľujú potravinári, ceny energií síce klesli, no tento vývoj sa ich zatiaľ často nedotkol. „Zmluvu mám uzatvorenú na celý rok, už s tým teda neviem nič urobiť,“ hovorí pre Postoj konateľ Pekárne Halič Peter Köböl. „Tento rok teda isto nebudeme znižovať ceny.“

V podobnej situácii je aj mliekareň Syrex v Zázrivej. Ako vysvetlil jej majiteľ Rastislav Volek, aj oni podpísali zmluvu na celý rok a aktuálne teda nemajú priestor na znižovanie cien.

Nejde pritom iba o priame náklady na energie. „Suroviny išli hore v priemere o 30 percent, potom sú ďalšie veci, ako zvyšovanie platov, a do cien musíme zahrnúť aj to,“ hovorí Köböl.

Najväčšiu časť ceny berú poľnohospodári

Práve poľnohospodári, ktorí produkujú základné suroviny, majú podľa nedávnej štúdie Národnej banky Slovenska v rámci celého reťazca najvyššie marže.

Štúdia zároveň ukázala, že v roku 2022 ich marže mierne poklesli a, naopak, výrazne vzrástli marže výrobcov potravín a nápojov.

„Celkové výsledky naznačujú, že firmy fungujúce v rôznych segmentoch potravinového reťazca vykázali v roku 2022 procyklické správanie a pozitívne prispeli k celkovým inflačným tlakom,“ konštatuje štúdia. Za zdražovaním tak nestojí iba jeden konkrétny článok reťazca, ale celok ako taký.

Faktom zostáva, že poľnohospodári majú najvyššie marže. To ukázala aj analýza potravinového segmentu v Česku, ktorú realizoval tamojší Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže. Ten sa pozrel na celý potravinový reťazec, aby prešetril, či nedošlo k porušeniu hospodárskej súťaže či iným nekalým praktikám, ktoré viedli k zvýšeniu cien. V analýze sa pozrel na päť základných surovín.

Úrad prišiel k záveru, že pravidlá hospodárskej súťaže neboli porušené a že žiadny článok z reťazca nezneužil svoje postavenie na trhu. „Záver analýzy nás neprekvapil, podobný záver mala aj analýza vo Francúzsku či v Litve,“ hovorí pre Postoj predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič.

Analýza tiež ukázala, že v prípade piatich základných surovín, na ktoré sa zamerala, pripadá najvyššia časť spotrebiteľskej ceny prvovýrobcovi. Autori analýzy však dodávajú: „Ale ten, samozrejme, väčšinou máva s produkciou aj najvyššie náklady, či už ide o ľudskú prácu, krmivá či hnojivá, poľnohospodársku techniku alebo palivá a energie.“ Marže spracovateľov a obchodníkov sa podľa úradu pohybujú na podobných úrovniach, ale zväčša mierne v prospech obchodníkov.

Matej Korpáš zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory pre Postoj situáciu ilustruje konkrétnymi dátami. Ceny kŕmnych zmesí napríklad vzrástli za posledné dva roky o 70 percent. To malo zásadný vplyv na rast výrobných nákladov, keďže náklady na krmivá predstavujú 60 percent zo všetkých nákladov spojených s výkrmom a viac ako 50 percent nákladov na produkciu vajec.

Český Úrad na ochranu hospodárskej súťaže potvrdzuje aj to, čo Postoju povedali oslovení výrobcovia. Ceny na pultoch podľa jeho záverov nekopírujú presne vývoj cien komodít v dôsledku dlhodobých kontraktov aj preto, že do cien sú premietané zvýšené náklady minulého obdobia.

Zlacnenie môže prísť, ale bude mierne

Výrobcovia predsa pripúšťajú možnosť, že v budúcnosti budú aj zlacňovať. „Priestor na znižovanie cien v budúcom roku vidím, pretože energie robia naozaj veľa,“ hovorí Volek, ktorému patrí mliekareň Syrex. Ak sa im podarí zazmluvniť v budúcom roku lacnejšie energie, je pravdepodobné, že ceny ich výrobkov klesnú. „Ale nemôže sa to vrátiť na pôvodné hodnoty, ani ceny energí sa nevracajú,“ dodáva.

Možné zlacnenie pripúšťa aj Köböl, určite však podľa neho nepôjde o razantné zníženie cien, skôr o miernu korekciu.

Podľa Krajčoviča už prišlo k upokojeniu na trhu a zahraniční dodávatelia to už premietajú do nižších cien. „Slovenskí dodávatelia často nevedia držať krok v zlacňovaní so zahraničnými firmami pre slabšiu konkurencieschopnosť,“ dodáva.

V tom by mohla podľa Korpáša pomôcť novela zákona o sociálnom poistení, ktorá je v druhom čítaní v parlamente. Viedla by k odpusteniu odvodov zo sociálneho poistenia zamestnanca pre potravinárov. „Podľa nás by práve toto opatrenie stabilizovalo trh a mierne by pozdvihlo konkurencieschopnosť našich výrobcov,“ hovorí. Cena ľudskej práce je totiž jedna z hlavných položiek, ktoré predražujú výrobu slovenských potravín.

Nie je teda problém v trhu, čo potvrdzuje aj český Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže, a preto neodporúča zavádzanie regulácie zo strany štátu vo forme cenových stropov. S týmto riešením prišla nedávno na Slovensku strana Smer, ktorá do parlamentu predložila návrh zákona o regulácii cien potravín.

Aj skúsenosť zo susedného Maďarska ukazuje, že toto riešenie môže fungovať iba krátkodobo, z dlhodobého hľadiska vedie k nedostatku regulovaných položiek či k prudkému nárastu cien. To si zažilo Maďarsko s pohonnými látkami, ktorých ceny štát takmer rok reguloval.

Naopak, v južných krajinách Európy potravinová inflácia dosahuje v porovnaní s nami veľmi nízke úrovne, a to bez potreby štátnej regulácie.

V Španielsku v apríli zdražovanie dosiahlo 12,8 percenta. Podľa Krajčoviča je to dané najmä rozvinutým vnútorným trhom a štátnou podporou pre tamojších potravinárov. Práve to je podľa neho dlhodobo úspešnou cestou k lacnejším potravinám aj u nás.