Regulácia cien potravín. Návrat starých čias. Obchody by mali vysoké marže zverejniť

Znížená DPH neprešla, na stole je ďalší návrh – regulácia marží obchodníkov

Ceny potravín sa šplhajú k maximám. V januári prekvapila výška inflácie osem a pol percentnou cifrou, najväčšou za posledných 19 rokov. Úvahy o tom, ako by sa dali okresať ceny potravín, aby si ich ľudia mohli dovoliť a nemuseli pritom v obchode rátať každé euro, sa začínajú.

Prvý návrh na zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na vybrané potraviny z dielne Jaroslava Karahutu (Sme rodina) nenašiel podporu. Respektíve neprešiel cez ministra financií Igora Matoviča (Oľano).

Financmajster odkázal, že ak niekto chce príjmy rozpočtu okresať, musí nájsť aj financie, ktoré výpadky zaplátajú. Navyše viacerí argumentovali, že znížená DPH by aj tak neznížila ceny potravín v obchodoch. Tie by na tom dokonca ešte zarobili, pretože by mali vyššiu maržu.

Druhý návrh

Na scénu preto prichádza návrh číslo dva, a to regulácia obchodných marží od poslanca Patricka Linharta (Sme rodina). „Máme podozrenie, že tie marže sú príliš vysoké a slovenskí výrobcovia nezarábajú na výrobe kvalitných slovenských produktov, ale reťazce sú viac nenásytné,“ konštatuje vo svojom videu na sociálnej sieti.

Prvotným cieľom návrhu bolo ukázať zákazníkovi dve cenovky pri každom produkte. Takto by sa ale v konečnom dôsledku ukázalo, za koľko obchodný reťazec konkrétnu potravinu, respektíve produkt, nakupuje.

„Zverejňovanie nákupných cien je v rozpore so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže aj s právom Európskej únie,“ upozornil Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO), ktorá združuje viaceré obchodné reťazce na Slovensku. Opatrenie by podľa neho nemalo veľkú logiku, pretože obchodníci by videli nákupné ceny svojej konkurencie a vznikol by tlak na nižšie nákupné ceny, na čo by napokon doplatili producenti potravín.

Dôvodom je fakt, že v jednom reťazci má dohodnutú jednu cenu, v druhom inú. Obchodníci by tak prirodzene tlačili na výrobcu, aby im predal produkt za nižšiu cenu, tak ako ho predáva konkurencii. „Tento návrh, okrem toho, že je protiprávny, nič smerom k spotrebiteľovi nerieši, ale naopak, výrazne by zhoršil postavenie výrobcov potravín,“ uzatvára. M. Krajčovič.

Návrh preto prešiel prehodnotením. Najnovšia verzia je, že by sa stanovili isté odporúčané marže na potraviny. „Odporúčaná marža na sekciu pečiva bude napríklad 20 percent, na sekciu zeleniny 17, na mäso a hydinu 30 percent, a ak by reťazec presiahol túto maržu a chcel by navýšiť cenu, tak by musel uverejniť maržu pri svojich produktoch. Chcete zarábať viac, dobre, ale dajte to vedieť zákazníkovi,“ vysvetľuje P. Linhart.

Koaličná rada podľa neho už tento návrh viac či menej odsúhlasila, no je potrebné ho ešte prediskutovať. Návrh pôjde ešte na parlamentný výbor. Poslanec sa pritom odvoláva na podobnú cenovú reguláciu vo Francúzsku.

Obchodníkov nepresvedčil

Návrh prekvapil Zväz obchodu SR aj Slovenskú alianciu moderného obchodu. Podľa M. Krajčoviča zo SAMO je aj druhý návrh protiprávny. Zväz obchodu SR upozorňuje, že zverejňovať informácie o cenovej politike a tvorbe cien nie je dovolené a konkurenčný boj je vždy v konečnom dôsledku v prospech spotrebiteľa.

„Podsúvať verejnosti ako cieľ takejto prípadnej právnej úpravy, že bude mať nástroj na zisťovanie informácií, koľko reťazce zarábajú na spotrebiteľoch, je hrubo nekorektný a nemá v priestore jednotného trhu Európskej únie obdobu,“ uzatvára Nadežda Machútková, prezidentka zväzu.

Prečo potraviny stoja stále viac

Producenti uvádzajú ako dôvod číslo jedna drahšie energie potrebné na výrobu. Ceny ovplyvňuje aj počasie, ktoré vplýva na úrodu. Stav úrody sa zasa premietne do vývoja cien agrokomodít na burzách. Neskôr sa to prejaví na cenovkách v obchodoch. Ceny ovplyvňuje aj vysoká cena ropy a pohonných látok. „Slovenskí producenti a obchodníci upozorňujú aj na opatrenia štátu. Na vyššie príplatky za nadčasy a prácu cez víkend či na vyššiu minimálnu mzdu. Obchodníci upozorňujú aj na vyššie náklady, ktoré sú spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení,“ vysvetľuje Eva Sádovská, analytička WOOD & Company.