Rožky, múka, ovocie či strukoviny. Nižšia DPH by priniesla úľavu peňaženkám iba pri vybraných potravinách

Znížená daň z pridanej hodnoty (DPH) u našich susedov naštartovala nákupnú turistiku. Zatiaľ čo Slováci húfne utekajú do Poľska či do Maďarska za lacnejšími pohonnými hmotami či potravinami, v našej krajine sa ešte len debatuje o tom, ako pre ľudí kompenzovať vysoký rast cien tovarov a služieb.

Do diskusie o znížení DPH na potraviny prispeli najnovšie aj analytici Národnej banky Slovenska (NBS). Podľa nich zrušenie či zníženie DPH na vybrané tovary a služby sa nemusí v plnej miere preniesť do spotrebiteľských cien. Záleží na tom, o aký druh tovaru ide. Zníženie DPH sa pri lacnejších, trvácnejších a štandardizovaných tovaroch prenesie do cien takmer úplne. Štandardizované tovary môžu byť základné potraviny, ktoré sa príliš nelíšia naprieč značkami, ako napríklad jablká, strukoviny, obyčajný biely rožok či chlieb.

Na druhej strane pri drahších, čerstvých a akostných produktoch je prenos zhruba polovičný až žiadny. „Pod akostnými rozumieme tovary, ktoré sa kvalitou, značkou, špeciálnym prevedením a obvykle aj cenou viac líšia od bežne dostupných, štandardných, ekonomickejších alternatív,“ vysvetľuje tím analytikov NBS s tým, že ide napríklad o strapcové cherry paradajky v porovnaní s bežnými rajčiakmi. Minimálny či žiadny prenos zníženej DPH do ceny by tak bol napríklad pri celozrnných rožkoch, chlebe so semiačkami, trstinovom cukre, špaldovej múke či basmati ryži. „Zistili sme, že iba v špecifických prípadoch produktov sa môže znížená sadzba DPH naplno preniesť do spotrebiteľských cien,“ píšu analytici centrálnej banky vo svojom príspevku.

Analytici sa pozreli na dáta a na základe cenových mikroúdajov jednej z najväčších slovenských sietí maloobchodov ukázali, ako sa premietlo zníženie DPH v januári 2020 do cien potravín. Zistili, že prenos zníženia DPH do cien potravín je jasne identifikovateľný, ale nie úplný.

Celkový priemerný prenos zníženia DPH do cien pre tovary zahrnuté do legislatívnej zmeny odhadli na 80 percent. Kľúčom k úspechu pri znižovaní tejto dane je tak dôkladný výber relevantných produktov pre účel zákona, čo môže byť extrémne náročné až nemožné.

Obchodníci: cenu sme poctivo premietli

Do cenotvorby však môže podľa odborníkov rušivo vstúpiť aj konkurenčné prostredie, rast cien iných vstupov či vyššia premenlivosť ceny. Spomenuté faktory tak majú dosah na ziskovú maržu a motivujú predajcov kompenzovať výpadky krátením daňovej úľavy. „V súčasnom období nerovnomerného vývoja je preto v porovnaní s minulosťou potrebné počítať s obmedzeným prenosom zníženia DPH do spotrebiteľských cien,“ tvrdia autori vo svojom analytickom komentári.

Analytici tak prichádzajú s prekvapujúcim záverom. „Dočasné zníženie DPH tak, aby bolo plne efektívne pre spotrebiteľov, je síce možné, ale konštrukčne náročné a v dlhodobom horizonte, tak či onak, proinflačné,“ upozorňujú. To znamená, že každé dočasné zníženie DPH v dlhodobom horizonte znamená rast cenovej hladiny. „Ak pri znížení sadzby nedosiahneme úplný prenos, ale pri navrátení sadzby do pôvodnej úrovne predajcovia premietnu celú zmenu, výsledná cenová hladina bude vyššia než v prípade nezmenenej DPH,“ vysvetľujú. Podľa nich netreba zabúdať ani na verejné financie, pre ktoré by dočasné alebo permanentné zníženie dane mohlo v súčasnej situácii znamenať príliš vysokú záťaž.

Obchodníci pripomínajú, že za poslednú dekádu sa dvakrát upravovala DPH a vždy ju korektne premietli do cien. „Pri prvom znižovaní prebiehala kontrola zo štátnej aj spotrebiteľskej úrovne, obe skonštatovali férový prístup obchodníkov,“ tvrdí pre Pravdu predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič. Podľa neho netreba zabúdať na nákladovú stránku, ktorá vstupovala do cien v celej agropotravinárskej vertikále. Či už to bolo napríklad zvýšenie minimálnej mzdy, príplatky za víkendy či sviatky, ale aj vyššie náklady za energie či pohonné hmoty. To všetko sa premietlo do cenotvorby takmer všetkých druhov potravín.

„Aj dnes veľmi otvorene hovoríme, že zníženie DPH pomôže stlačiť inflačnú brzdu, ale nezastaví ju úplne. Náklady budú neustále rásť nielen obchodníkom, ale najmä dodávateľom, čiže poľnohospodárom a potravinárom,“ vysvetľuje Krajčovič. Pokračuje, že nižšia DPH by pomohla lepšie absorbovať tieto náklady v celom tomto agropotravinárskom reťazci, čo sa prejaví pre spotrebiteľa v nižšom raste cien potravín. Krajčovčovi najviac v analýze NBS chýba to, o aké príjmy príde štát v dôsledku nákupnej turistiky.

Matovič nechce „pustiť“ 155 miliónov

Šéfa rezortu financií Igora Matoviča (OĽaNO) nevyrušuje, že Slováci chodia za lacnejšími nákupmi do Poľska. „To, čo takýmto spôsobom štátna kasa stratí, je podľa našich prepočtov výrazne menej ako to, čo by štátna kasa stratila znížením DPH,“ povedal Matovič.

Nákupy Slovákov v zahraničí môžu mať podľa analytika Tatra banky Borisa Fojtíka negatívny dosah hlavne na lokálnych podnikateľov, ktorí prichádzajú o tržby. „Rovnako politicky je menej nákladné daň nemeniť, ako ju s neistým výsledkom znížiť a následne opäť zvyšovať,“ dodáva.

Analytik spoločnosti FinGo.sk František Burda upozorňuje, že kým my to vymýšľame, prepočítavame, robíme analýzy a handrkujeme sa, húfy Slovákov míňajú zarobené peniaze za hranicami u našich susedov. Podľa neho tak podnikateľom zbytočne unikajú tržby a štátu dane. „Pokiaľ chceme, aby Slováci míňali doma a naši podnikatelia platili zamestnancov a odvádzali dane, malo by aj Slovensko čo najskôr prikročiť a dorovnať opatrenia okolitých štátov,“ tvrdí pre Pravdu.

Z pohľadu ochrany verejných financií je podľa ministra financií zodpovednejšie držať súčasnú sadzbu DPH na potraviny ako podliehať nejakej panike. Verí predikciám Národnej banky Slovenska a Európskej centrálnej banky, že inflácia bude len dočasná a začne v dohľadnom čase klesať. Tá sa na Slovensku podľa predbežných dát Eurostatu vyšplhala v januári na 8,5 percenta, čo je najvyššia hodnota od decembra 2003.

Matovič odmieta návrhy na zníženie DPH na vybrané druhy potravín na päť percent, pretože by to štátnu kasu stálo 155 miliónov eur. Správca slovenskej pokladnice tvrdí, že ich nevie nájsť a opakuje, že ak aj nejaký minister príde s návrhom na míňanie zo spoločnej kasy, musí zároveň prísť s návrhom, odkiaľ a komu tie peniaze zobrať. Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (nom. OĽaNO) v reakcii uviedol, že peniaze navyše jeho rezort nemá a téma zníženia dane z pridanej hodnoty na potraviny už nie je aktuálna. Zamerať sa chce radšej na kontrolu reťazcov, aby mal dohľad nad tým, ako stanovujú ceny.