Šéf aliancie obchodných reťazcov: Vyprosujem si, aby pekári hovorili, že podnikáme nemorálne. Oni majú extrémne zisky

Zdroj: postoj.sk

Ak chceme, aby bolo pečivo lacnejšie, treba začať u pekárov. V rozhovore pre Postoj to tvrdí šéf Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič. Obchodné siete podľa neho na pečive nezarábajú.

Pekári sa „musia pozrieť na svoje kalkulácie aj na to, ako dokážu dosahovať dvojciferné zisky“, tvrdí. Priemerný zisk obchodných reťazcov sú pritom dve percentá.

Kľúčovým problémom je podľa neho chýbajúca konkurencia. Pekári to „zneužívajú na svojvoľné navyšovanie cien bez objektívnych príčin“, hovorí. Cena čerstvého pečiva, ktorú platia reťazce výrobcom, je tak u nás vyššia ako napríklad v Česku. 

V rozhovore hovorí aj o tom, aké majú marže, prečo nakupujú pečivo v zahraničí a prečo nesedia výroky šéfa zväzu pekárov Milana Lapšanského.

Rozbehla sa polemika medzi pekármi a obchodnými reťazcami o pečive zo zahraničia. Je pravda, že reťazce dovážajú pečivo z Belgicka či Nemecka?

Sme na jednotnom európskom trhu, čiže obchod funguje otvorene. Aj pekári dovážajú suroviny ako droždie, melanž či sušené vajcia, ktoré používajú vo svojich výrobkoch. Nevyrábajú sa na Slovensku, tak ich dovážajú z týchto krajín alebo možno aj z takých, ktoré sú od Slovenska ešte ďalej.

Tak aj obchodníci dovážajú rôzne druhy potravín, ktoré sa tu neprodukujú alebo sa neprodukujú v takom množstve, kvalite a cene.

V tomto je výhoda Európskej únie a jednotného európskeho trhu. Spotrebiteľ má prístup k mnohým výrobkom bez daní, ciel a podobne. Je to obrovský benefit pre spotrebiteľa a čudujem sa pekárom, že to spochybňujú, keď to pritom aj sami robia.

Ako je možné, že sa oplatí dovážať pečivo z Belgicka a nie odoberať ho od domáceho výrobcu?

Treba rozlíšiť čerstvé pečivo. To je, samozrejme, kompletne slovenské, pretože sa nedá doviezť ani z okolitých krajín. Tu majú teda dominantné postavenie slovenskí pekári a musím povedať, že ho čiastočne v niektorých prípadoch zneužívajú.

Druhá vec je dopekané pečivo, ktoré je predpečené a hlbokozmrazené. A, mimochodom, často je aj kvalitnejšie ako to čerstvé.

Všeobecná mienka je skôr opačná.

Mráz je prirodzený konzervant, preto keď sa pečivo šokovo hlboko zmrazí, tak často netreba pridávať toľko aditív a konzervantov ako do čerstvého pečiva.

Toto, keď sa upečie o polnoci, o šiestej príde do obchodu a zákazník si ho kúpi o jedenástej, stále musí vyzerať ako čerstvo upečené. Je jasné, že mu preto treba niekedy viac pomôcť ako tomu hlbokozmrazenému, ktoré sa dopeká priamo v predajni podľa dopytu.

Ako je to teda s dovozom hlbokozmrazeného pečiva?

To, že sa ho oplatí doviezť, znamená, že kvalita a cena sú inde výhodnejšie ako na Slovensku. Aj keď si do toho započítame logistiku, stále je to výhodnejšie.

Prečo práve Belgicko?

Nie je to iba Belgicko, ale aj Nemecko, Česko, Poľsko. Sú to krajiny, ktoré produkujú obrovské množstvo potravín. To nám na Slovensku chýba. Neexistuje konkurencieschopnosť v tých najjednoduchších pečivách, akým je napríklad kaizerka.

Na Slovensku takéto typy pečiva, kde je veľká konkurencia a nie je pri ňom veľká pridaná hodnota, výrobcovia ani nechcú produkovať. Čiže berieme ho z iných krajín, lebo tu je malá ponuka, ktorá nie je cenou konkurencieschopná.

Šéf zväzu pekárov Milan Lapšanský v nedávnom rozhovore uviedol, že to môže byť politikou matiek obchodných reťazcov, ktoré preferujú dodávateľov z ich domovských krajín.

To vôbec nie je pravda. Stačí sa pozrieť na tie isté reťazce v iných krajinách, ktoré patria medzi potravinárske veľmoci. Ak si zoberieme úroveň zastúpenia domácich potravín v týchto krajinách, tak sú na oveľa vyššej úrovni. Stačí sa pozrieť na susedné Česko a hovoríme o tých istých obchodných sieťach.

Každý obchodný reťazec najprv hľadá v krajine, kde pôsobí, potom v okolitých krajinách a potom v širšom okolí. Samozrejme, iný prípad sú rôzne špeciality ako sušené šunky, rôzne syry a podobne, ktoré sa produkujú iba vo vybraných krajinách.

Základné potraviny sa hľadajú lokálne, pretože je to najvýhodnejšie. Obchodná sieť chce, aby mala čo najviac domácich produktov, ale musia byť ekonomické aj dostupné.

Kľúčovou otázkou sporu je, či má Slovensko dostatočné kapacity na pokrytie domácej spotreby. Vy tvrdíte, že nie, pekári, že áno.

Tipujem, že ak by sme to vyrátali na počet ton, ktoré spotrebujeme, a počet ton, ktoré sme schopní vyrobiť, tak kapacitne to asi je možné. Ale potom by sme všetci jedli unifikované pečivo a úplne by tu chýbala rozmanitosť.

O to sa sporíme. Ak chceme zákazníkom priniesť rozmanitosť, tak na to tu tie kapacity nie sú, pretože neprodukujeme takú šírku produktov. A v niektorých prípadoch ich výrobcovia ani nie sú ochotní vyrábať.

Pán Lapšanský hovoril, že jediné, čo slovenskí pekári nevedia vyrobiť, je toastový chlieb.

Keď som bol nedávno v obchode, schválne som sa pozrel práve na toastový chlieb. Našiel som produkt aj od slovenského výrobcu, ale ten mal značné množstvo konzervačných látok oproti napríklad toastovému chlebu z Rakúska. Iné bolo aj zloženie použitých surovín. Slovenský mal slnečnicový olej, rakúsky zasa repkový, taliansky olivový.

Toto je tá rozmanitosť, o ktorej hovorím. Obchodník tu nie je na to, aby sa zapáčil iba dodávateľom, on má naplniť požiadavky, ktoré na neho kladie spotrebiteľ.

Ako je to s cenami?

Keď si zoberieme napríklad ceny čerstvého pečiva, už dnes sme v nákupných cenách od pekárov preskočili Českú republiku. Tam tie isté reťazce odoberajú od pekární za nižšiu cenu ako na Slovensku.

Ako sú na tom slovenské kapacity pri hlbokozmrazenom pečive?

Máme kapacity na ich výrobu, ale je tam väčšia vôľa vyrábať produkty s vyššou pridanou hodnotou, pretože je to výhodnejšie.

Čo teda chýba u slovenských výrobcov?

To, čo najviac chýba slovenským pekárom, je konkurencia. Kým v iných odvetviach je aká-taká konkurencia, v pekárenstve naozaj nie je. Čo sa týka mrazeného pečiva, v podstate je tu jeden dominantný hráč. Pri ostatných hráčoch nevidno, že by medzi nimi bola živá konkurencia.

To je v neprospech spotrebiteľov. Konkurencia medzi obchodnými sieťami je obrovská, ale u pekárov takúto konkurenciu nevidíme a tento fakt zneužívajú na svojvoľné navyšovanie cien bez objektívnych príčin.

Ak by sme toto pripustili aj v dopekoch, že jeden výrobca by pokryl celé Slovensko, prinieslo by to rapídny nárast ceny, pretože by kompletne absentovala konkurencia. To je úplne šialený návrh od pekárov, ktorý smeruje za hranicu legálnosti.

Keď sa bavíme o cenách pečiva, môžete si pozrieť finančné správy, ktoré predkladajú obchodné siete a najziskovejšie pekárne. Obchodná sieť s najvyšším ziskom dosahuje šesťpercentný čistý zisk po zdanení, ale priemer sú dve percentá.

Pri pekároch je úplne bežné, že tí najziskovejší majú po zdanení zisk cez desať percent. U niektorých som dokonca našiel zisk 15 či 16 percent. To je už úroveň telekomunikačných spoločností, ktoré podnikajú na základe licencie a kde nie je voľná súťaž.

Finančné správy kompletne odhaľujú správanie vybraných pekárov a absenciu konkurencie medzi nimi.

Ak nám teda vyčítajú zisk, tak môžem povedať iba to, že je to, ako keď zlodej kričí „chyťte zlodeja“.

Hovorili ste, že čerstvé pečivo nakupujete v Česku lacnejšie ako u nás. Je teda slovenské pečivo drahé?

Minimálne je drahšie ako v Česku, ale mali by sme sa celkovo prestať bičovať kvôli cenám potravín. Keď hovoríme o pultových cenách v obchodných sieťach, tak pečivo na Slovensku je lacné. Rovnako ako aj potraviny na Slovensku sú lacné v porovnaní s inými európskymi krajinami.

Ak zoberieme porovnania Eurostatu, tak je za nami v rámci Európskej únie už iba Rumunsko. To znamená, že máme druhé najlacnejšie potraviny v EÚ.

Ešte nedávno nás štatistiky zaraďovali na opačný koniec rebríčka.

Nie. Prvýkrát sa použila metóda, o ktorej sme už dlho hovorili, pretože dokáže korektne započítať ceny predajných akcií. Na Slovensku sme mali problém, že sa do cien potravín zle započítavali predajné akcie. Už v roku 2023 sme sa dostali do sporu so slovenským štatistickým úradom.

Hovorili sme, že potravinová inflácia je výrazne nižšia ako udáva štatistický úrad, pretože nekorektne započítavali do ceny predajné akcie. Po zmene metodiky, ktorú napríklad v Čechách používajú dlhšie, sa to naplno ukázalo.

Čo sa zmenilo?

Teraz štatistický úrad použil metódu „data scanner“. To znamená, že sa berú do úvahy ceny, ktoré odchádzajú z kasy na finančnú správu. Čiže sú to reálne ceny, ktoré Slováci zaplatili za potraviny v obchodných sieťach na Slovensku, nie iba štatistické priemery.

Keď sa to prerátalo, tak sa zistilo, že sme na 82 percentách priemeru Európskej únie spolu s Poľskom. Za nami je už len Rumunsko so 75 percentami.