Šéf obchodníkov: Nákupná turistika Slovákov je opäť na vzostupe. Za drahé potraviny nemôžu reťazce

Krátko po zavedení spoločnej európskej meny naši obchodníci výrazne pocítili nákupnú turistiku. Euro totiž výrazne posilnilo voči susedným krajinám, a tak Slováci začali utrácať milióny eur za hranicami, z čoho nemal príjem ani náš štát. Trvalo viac ako rok, kým sa situácia upokojila.

Situácia spred viac ako desiatich rokov, kedy Slováci začali brať útokom obchody a čerpacie stanice za hranicami, sa znovu opakuje. Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič vysvetľuje, prečo sa dá v Poľsku a Maďarsku lacnejšie nakúpiť a čo by mala urobiť slovenská vláda, aby zastavila odlivu peňazí z našej ekonomiky.

V rozhovore sa okrem iného dozviete:

– ktorí obchodníci najviac pociťujú odliv domácich zákazníkov

– prečo máme na Slovensku drahšie potraviny na rozdiel od susedných krajín

– aké marže majú slovenskí obchodnící

– aké opatrenia by mala zaviesť vláda, aby neodtekali nadmerne financie zo Slovenska

Poľsko aktuálne znížilo daň z pridanej hodnoty (DPH) na potraviny na nulu a pri pohonných látkach na 8 percent. Pocítili tento krok obchodníci na Slovensku a znovu začala nákupná turistika?

Tento fenomén odštartoval už od začiatku roka. Predpokladáme, že bude postupne narastať. Pokles tržieb pociťujú predovšetkým nezávislí predajcovia v pohraničných oblastiach, ktorí zaznamenali aj 30 percentný prepad tržieb.

Chcem zdôrazniť, že to nie je len o lacnejších potravinách, ale aj pohonných hmotách a službách. Slovenskí spotrebitelia si tak dokážu uspokojiť celý rad svojich potrieb.

Preto žiadame vládu, aby dala nejaký impulz, aby tento multiplikovaný efekt nákup ešte viac nezosilnel.

Máte prepočítané, o koľko sú výhodnejšie nákupy v Poľsku na rozdiel od Slovenska?

Podľa Európskeho štatistického úradu (Eurostat) cenová úroveň potravín u nás dosahovala v roku 2020 až 95 percent priemeru EÚ. V Poľku to bolo vyše 70 percent. Dnes sa tento rozdiel ešte viac prehĺbil.

Aktuálne nie je výhodné cestovať za nákupmi len priamo z prihraničných oblastí, ale aj zo vzdialenejších regiónov. Znásobuje to predovšetkým spomínaný multiplikačný efekt pohonných hmôt a služieb.

Ako ďaleko sa posunula hranica výhodnosti nákupov u našich severných susedov?

Hranica sa posúva z pohľadu frekvencie nákupov. Pokiaľ spravíte dvojtýždňový nákup, tak sa spotrebiteľom oplatí cestovať aj zo žilinského regiónu, ako aj rovnako vzdialenejších okresov.

To, čo nám chýba, je predovšetkým analýza ministerstva financií, ktoré by vyčíslilo výpadok na DPH pre ušlé nákupy potravín, pohonných hmôt a ďalších služieb spojených s nákupnou turistikou. Ak štát nič neurobí, tak výpadok bude určite narastať.

My takéto dáta nemáme, to musí urobiť Finančná správa či rezort financií. Nemôžeme prijať iba jednostranný argument, že znížením DPH príde štát o peniaze. O ne príde určite, ale malo by sa to vyčísliť a až na základe analýz urobiť rozhodnutie.

Prečo výpadok tržieb pociťujú hlavne nezávislí obchodníci?

Je rozdiel medzi reťazcom, ktorý má prevádzky po celej krajine a ten ktorý má len obchody v regiónoch susediacich s Poľskom. Takýto predajcovia si totiž nedokážu vykompenzovať svoje tržby z iných vzdialenejších obchodov.

Týka sa to nielen nezávislých obchodníkov či živnostníkov, ale aj niektorých nákupných aliancií. Pre nich môže mať prepad tržieb až likvidačné následky.

Ktorých susedných krajín sa momentálne týka najviac nákupná turistika Slovákov?

Nákupná turistika na Slovensku je dlhodobo a v istých cykloch sa zväčšuje ako teraz alebo zmenšuje. Najviac sa týka Poľska a Maďarska, lebo s týmito krajinami máme aj najdlhšie hranice a dané regióny patria k najchudobnejším.

Čo spôsobuje tak výrazné cenové rozdiely v potravinách okrem kurzových rozdielov a rozdielnych sadzieb DPH?

Okrem vami spomínaných faktorov to súvisí s celkovo drahou výrobou potravín na Slovensku. Nejde len o agrodotácie z EÚ, ako si mnoho ľudí myslí, ale súvisí to s nedofinancovaním agropotravinárského sektora zo strany nášho štátu. Okolité krajiny dlhodobo oveľa viac podporujú farmárov a potravinárov.

Napríklad dnes evidujeme obrovský problém u našich dodávateľov, ktorí si nezafixovali ceny energií a tak dnes odoberajú elektrinu a plyn za spotové ceny, ktoré sú oveľa vyššie. Tým pádom im to predražuje výrobu a znižuje konkurencieschopnosť.

Keďže Poliaci znížili DPH nielen na pohonné hmoty, ale aj na energie, tak to znamená, že ich podniky aj lacnejšie vyrábajú. Poľskí farmári tak budú zakladať výrazne lacnejšie úrodu na jar, čo znovu dostane našich poľnohospodárov do nevýhodnej pozície.

To sa nám vráti na jeseň a mnoho ľudí sa bude čudovať, prečo obchodníci nebudú chcieť akceptovať v plnej výške navyšovanie cien zo strany domácich agropotravinárov, keď na spoločnou európskou trhu bude konkurencia výrazne lacnejšia.

Odpoveď bude jednoduchá, no lebo niektoré štáty dali svojim farmárom a potravinárom výrazné impulzy, ktoré sa veľmi rýchlo prejavia.

Ďalším dôvodom, prečo máme najdrahšie potraviny z okolitých krajín je drahá práca. Na Slovensku máme vysoké odvody a celkovo veľmi komplikovaný daňovo-odvodový systém. V Poľsku a Maďarsku majú veľmi jednoduché mechanizmy pri zamestnávaní v tomto odvetví. Majú vyriešený inštitút sezónneho zamestnávania.

To sa podarilo zaviesť nedávno aj na Slovensku.

Áno, našťastie si to už vláda uvedomila a konečne už zaviedla aj na u nás inštitút sezónnych prác. Ale stále sme nevyriešili zamestnávanie cudzincov pri sezónnych prácach. Do Poľska chodia vo veľkom Ukrajinci, ale naši agropotravinári ich sem nevedia rýchlo a jednoducho dostať.

Na problematiku drahšej výroby sa treba pozerať komplexne. Pri každej výnimočnej situácii sa u nás len stále viac a viac prehlbuje. Vlády doteraz nič zásadné neurobili.

V čom ešte spočíva nižšia konkurencieschopnosť nášho agropotravinárstva?

Máme obrovský investičný dlh. Odborníci ho odhadujú až na miliardu eur.

Čo si má pod tým predstaviť bežný človek?

Jednoducho povedané naši potravinári vyrábajú na starších technológiách. To znamená, že pri výrobe musia použiť viac ľudí, čiže vyššie náklady na mzdy, dane a odvody. Ukázalo sa to napríklad teraz pri africkom more ošípaných. Slovenskí chovatelia dokázali vyprodukovať kilo bravčového za zhruba rovnaké ceny, ako sú v Nemecku, respektíve na zahraničných trhoch. Lenže na Slovensku obchodníci nakupujú od našich spracovateľov o približne 30 percent drahšie ako od nemeckých dodávateľov.

Preto potrebujeme masívne zainvestovať do domáceho spracovateľského priemyslu. Samozrejme nemôžeme zabudnúť ani na prvovýrobu. Napríklad nám veľmi klesol stav dojníc, čo sa prejavilo aj na trhu. Obchodníci, ktorí sa spoliehajú len na domácich výrobcov, mali koncom minulého roka problémy s dodávkami. Nebolo napríklad smotany.

Preto by problematiku slovenských potravín mal začať riešiť štát komplexne. Netýka sa to len ministerstva pôdohospodárstva, ale aj rezortov financií, hospodárstva a životného prostredia. Každá vláda vždy hovorí o slovenských potravinách ako o jednej z priorít, ale v praxi to nepretaví do potrebných investícií.

A čo očakávate od štátu, čo by mal urobiť?

Minulý týždeň sme sa stretli s ministrom pôdohospodárstva a navrhli sme mu štyri veci, ktoré by mohli pomôcť v súčasnej ťažkej situácii. Z toho tri sa netýkali iba obchodníkov.

Čo ste navrhovali?

Slovensko potrebuje nejaký impulz na riešenie tejto situácie. Preto sme sa ministra opýtali, či sa vieme baviť o znížení DPH na potraviny. Na to sme dostali odpoveď, že štát na to nemá zdroje. Navrhli sme preto zníženie spotrebnej dane na pohonné hmoty, aby sa zmenšila nákupná turistika. Dostali sme rovnakú odpoveď.

Potom sme otvorili otázku cien energií, ktoré sa týkajú predovšetkým našich dodávateľov, ktorí, ako som spomínal, si v mnohých prípadoch nezafixovali ceny elektriny a plynu, a tak musia nakupovať za oveľa vyššie spotové ceny. Ani na toto sme nedostali pozitívny odpoveď.

Poslednou témou, ktorú sme otvorili, bolo výrazné dofinancovanie slovenského agropotravinárskeho priemyslu. Tento sektor nebol zaradený do covidovej pomoci a ani plánu obnovy. Roky sa pozeráme, ako náš spracovateľských sektor upadá, respektíve klesá jeho konkurencieschopnosť v porovnaní so zahraničnými firmami.

Ani tu sme nedostali konkrétnu odpoveď, lebo nám bolo povedané, že to je na dlhé lakte. Pre korektnosť však musím dodať, že súčasné vedenie ministerstva vypísalo v závere roka dve veľké výzvy a tiež takmer zdvojnásobilo kofinancovanie druhého piliera. Avšak okolité štáty investujú naďalej viac, takže ich nevieme začať dobiehať.

Čiže štát nakoniec nijako nezasiahne v rámci výrazného zdražovania?

Obávam sa toho, aby to neskončilo tým, že vláda rozdá občanom peniaze v podobne nejakej štátnej dávky pre ohrozené skupiny obyvateľstva.

A to sa vám nepozdáva?

Podporujeme adresnú pomoc v týchto ťažších časoch, ale chceme komplexné riešenie, aby sa ľuďom neoplácalo míňať peniaze za hranicami. Nejaká štátna dávka pre najviac postihnutých ľudí je len polovičné riešenie, lebo tieto peniaze nakoniec z veľkej časti skončia v obchodníkov v Maďarsku či Poľsku. A tam nakúpia zase len ich potraviny a nie slovenské.

Viacero ekonómov však odporúča vláde, aby pri opatreniach na zmiernenie zdražovania nepristúpila na plošné riešenia, ako napríklad znižovanie DPH. Takáto pomoc by bola podľa nich veľmi drahá a navyše by ju dostali nielen tí najchudobnejší ale všetci. Odporúčajú adresnejšiu pomoc.

Samozrejme, sme za to, aby pomoc bola zameraná hlavne pre tých, ktorý ju najviac potrebujú. Nie sme zástancami zbytočného plytvania verejnými zdrojmi. Na druhej strane musíme sa na celú problematiku zdražovania pozerať komplexne. A v tomto smere by vláda mala urobiť nejaký impulz. Nemalo by to skončiť len pri pomoci najslabším. Malo by sa pokračovať, aby sme zamedzili odlievaniu peňazí z našej ekonomiky. Štát totiž príde následne o DPH a spotrebné dane. Zvyk je železná košela, nákupná turistika dokáže prudko vzrásť, ale znižuje sa oveľa pomalšie, čiže problém môže pretrvávať aj keď inflácia klesne.

Riešením by bolo poskytnutie dávok vo forme elektronickej platobnej karty, ktorá by sa dala použiť len v obchodoch na Slovensku. Nemyslíte?

Áno, aj to by bolo riešenie. Len nie som si istý, či by bol štát schopný takýto projekt elektronického vyplácania podpory v krátke dobe zrealizovať.

Po vašom stretnutí na ministerstve šéf rezortu Samuel Vlčan vyhlásil, že štát začne kontrolovať ceny, aby sa nestalo, že obchodníci si budú v tejto zložitej situácii navyšovať marže. S týmto ste tiež súhlasili?

Týmto vyjadrením sme boli zaskočení. Na našom stretnutí sme sa o takejto možnosti okrajovo bavili, avšak jasne sme ministrovi povedali, že takéto údaje mu nevieme poskytnúť. Sú to totiž najcitlivejšie dáta každého podnikateľa. Únik takýchto údajov by deformoval konkurenčné prostredie. Navyše u nás stále platí zákon o ochrane hospodárskej súťaže, čiže tieto informácie ani nesmieme dať.

Zároveň sme ho ubezpečili, že obchodníci si nebudú v súčasnosti vylepšovať marže, lebo inflácia je práve na takéto konanie najhorším obdobím. Keby niekto urobil takýto krok, tak by si vlastne strelil do vlastnej nohy a išiel by sám proti sebe. V konkurenčnom prostredí to ani nie je možné.

Rovnako tak z údajov štatistického úradu vyplýva, že obchodníci tlmili zdražovanie. Kým inflácia v celej slovenskej ekonomike dosahoval vlani 3,2 percenta, tak v prípade potravín to bolo len 1,8 percenta.

Navyše tu máme aj zahraničnú konkurenciu, ktorá nám neumožní zvyšovať svojvoľne ceny. Uvedomte si, že 70 percent slovenského obyvateľstva býva 50 kilometrov vzdušnou čiarou od susedných krajín, kde môže bez problémov nakupovať.

Podobné pokusy o kontrolu a reguláciu cien v obchodoch sme zažili už počas pôsobenia ministrov Ľubomíra Jahnátka a Gabriely Matečnej. Vždy nakoniec od toho nejako ustúpili. Prečo?

Takéto kroky sú vždy pre nás červená čiara. Žijeme predsa v právnom štáte, kde akákoľvek regulácia cien mimo regulovaných odvetví, je protiprávna. Napríklad Maďarsko už prehralo jeden spor na európskej úrovni, keď chcelo regulovať marže obchodných reťazcov. Predpokladám, že keby nebolo pred voľbami, tak by ten sporný zákon už aj zmenili.

Regulácia cien deformuje trhové prostredie a nevyrieši problém a z dlhodobého pohľadu poškodí celú ekonomiku.

Sú marže slovenských obchodníkov porovnateľné v okolitými krajinami?

Áno. Nijako sa od nich výrazne neodlišujeme. Pred pár rokmi sme si dali vypracovať štúdiu, ktorá jasne ukázala, že top 10 najväčších obchodníkov na Slovensku má nižšiu priemernú maržu ako top 10 najväčších potravinárskych podnikov.

Čiže naše marže sú nastavené porovnateľne v rámci celej EÚ. Máme otvorený konkurenčný trh, čiže my si nemôžeme svojvoľne navyšovať ceny. Samozrejme, niektoré obchodné koncepty sú efektívnejšie a ziskovejšie, ale tak to je v každom odvetví ekonomiky.

Ak výrazne finančne nepodporíme poľnohospodárov a potravinárov, tak ešte viac budú zaostávať za svojou zahraničnou konkurenciou. To sa ukáže na jeseň alebo v priebehu začiatku budúceho roka. Všetky krajiny sa pozerajú ďalej do budúcnosti a pomáhajú svojim domácim producentom potravín.

Ak štát nič neurobí, tak sa znovu budeme čudovať, prečo slovenskí agropotravinári žiadajú za svoju produkciu vyššie ceny. To sa už ukázalo koncom vlaňajška, kedy slovenskí potravinári žiadali vyššie navýšenia cien, ako zahraniční producenti za porovnateľné produkty. Vláda sa musí pozerať na problematiku cien nielen cez optiku spotrebiteľa, ale aj výrobcov a predajcov.