Šéf obchodníkov pre HN: Odvod pre reťazce by bola katastrofa. Museli by to niekam premietnuť, aby prežili

HN sa rozprávali s Martinom Krajčovičom, predsedom Slovenskej aliancie moderného obchodu. Ak by bol súčasťou konsolidácie odvod pre reťazce, malo by to podľa neho negatívne dôsledky.

Slovenskí politici hovoria o zdaňovaní reťazcov, toto opatrenie by mohlo teoreticky byť súčasťou ďalšej konsolidácie. Diskutujete aktuálne s vládou?

Priebežne diskutujeme, a to nielen s vládou, ale so všetkými politickými stranami. Je v našom záujme, aby všetci vedeli, aká je situácia a ako trh funguje. Posielame cenové informácie podľa zákona o cenách Slovenskej obchodnej inšpekcii, ale aj ministerstvu financií a ministerstvu pôdohospodárstva. Vidia, ako sa trh vyvíja a ako sa jednotliví aktéri na trhu správajú. V tomto prípade musím skonštatovať, že obchodné siete dlhodobo tlmia infláciu na Slovensku. Bez reťazcov by bola inflácia oveľa vyššia.

Čo by zdanenie reťazcov znamenalo?

Môžeme sa pozrieť do Maďarska, čo to tam spôsobilo. Dostali by sme sa na čelo inflácie v rámci Európskej únie, zdražovalo by sa u nás najrýchlejšie, čo sa týka členských krajín. U našich južných susedov sa navyše stalo to, že obchodné siete nahradili drahších maďarských výrobcov lacnejšími z iných krajín, keď neboli schopní dostatočne znížiť kúpnu cenu, aby mohli reťazce našetriť na takýto odvod.

Ako tam ten odvod funguje?

Platí sa nie zo zisku, ale z obratu. Takže aj spoločnosť, ktorá teoreticky skončí v strate, aj tá musí obratovú daň zaplatiť. To je extrémne finančne náročné a nedá sa to pokryť z vlastných prostriedkov. Musí sa to premietnuť na spotrebiteľov alebo musí dôjsť k znižovaniu investícií a v prípade Maďarska sa to prenášalo aj na dodávateľov. Tam, kde neboli schopní konkurovať nižším európskym cenám, napríklad v prípade hydinárskeho priemyslu, nahradili ju lacnejšou poľskou hydinou.

Obratová daň je v podstate ako DPH. Ak by k podobnému opatreniu došlo u nás, nemalo by to negatívny vplyv len na obchodné siete, ale aj na spotrebiteľov. Dodávatelia by mohli byť tlačení do nižších cien alebo nahrádzaní lacnejšími alternatívami.

O koľko sa v Maďarsku zdražovalo v dôsledku takéhoto odvodu?

Maďarsko bolo počas inflačnej krízy rekordérom, inflácia tam bola až na úrovni 30 percent. Samozrejme, išlo o súhru viacerých okolností, krajina bola zasiahnutá aj energetickou krízou ako zvyšok Európy. No popritom prijala zlé rozhodnutia, akými boli napríklad cenové stropy alebo už zvýšenie odvodu na štvorpercentnú hranicu pre najväčšie obchodné siete. Tým, že sa to rátalo z obratu, a nie zo zisku, išlo o veľké zaťaženie.

Čo by mohli urobiť slovenskí obchodníci?

Keď si zoberieme, že priemerný zisk v maloobchodných sieťach s potravinami na Slovensku sú dve percentá, u nás by to znamenalo, že by im to zobralo dvojnásobok zisku. Automaticky by sa preklopili do straty, reťazce nie sú schopné vstrebať takéto brutálne nárasty daní. Museli by to niekam premietnuť, aby prežili na trhu. Súkromné spoločnosti si toto nemôžu dovoliť, skrachovali by.

Riešením by bolo už spomínané zvyšovanie cien, tlak na dodávateľov, zmrazenie investícií alebo platov. V súčasnej situácii je však potrebné platy zvyšovať, aby siete zostali konkurencieschopné na trhu práce.

Malo by to dosah aj na našich potravinárov?

Určite, v niektorých prípadoch by mohol byť až fatálny, pretože slovenskí potravinári sú vo viacerých kategóriach cenovo menej konkurencieschopní na spoločnom európskom trhu.

Aké máte aktuálne informácie, čo sa týka odvodu pre reťazce?

Diskutujeme o tom s predstaviteľmi štátu. Koaličná rada však prebieha za zatvorenými dverami a uvidíme, ako sa nakoniec dohodnú. My sme im všetky naše argumenty odprezentovali, rozhovory sú zatiaľ korektné. Pevne verím, že k takémuto opatreniu nedôjde.

Bol by ten odvod teoreticky počítaný zo ziskov alebo z obratov reťazca?

Nevidel som žiaden konkrétny návrh, ale vždy bola reč o obrate, to znamená, že efekt by bol ako pri zvýšení DPH. Možno ešte horší a zdražovanie by bolo ešte väčšie, pretože aj v prípade Maďarska možno vidieť, že v panike sa zdvíhali ceny viac, ako bolo potrebné. Navyše, výrazne na to doplatil aj maďarský potravinársky priemysel.

Ako prebiehajú vaše diskusie s čelnými predstaviteľmi?

Najviac komunikujeme s ministerstvom pôdohospodárstva, pretože spolupracujeme v podstate v rámci všetkého. Je to rezort, ktorý nás najviac reguluje, je teda prirodzené, že sme v kontakte najčastejšie, či už ide o nejaké legislatívne záležitosti, alebo riešenia v rámci jednotlivých vertikál. Prípadne s ministerstvom životného prostredia, keď implementujeme európske regulácie, s ministerstvom financií a hospodárstva. Komunikácia prebieha pravidelne, máme záujem, aby bol náš vzťah s každou vládou korektný.

Takýmto spôsobom sa aj snažíme upriamiť pozornosť na niektoré riziká a naoko možno ľúbivým opatreniam nastavujeme zrkadlo, aby si uvedomili, čo by to v realite znamenalo. Na jednej strane povedať, že zdaníme iba silných a nebudeme prijímať žiadne opatrenia, ktoré by sa dotkli zraniteľných skupín, no na druhej strane hovoriť o zdanení obchodných sietí… To je úplne v kontradikcii, pretože to by znamenalo zdanenie potravín, ktoré by sa práve najviac dotklo seniorov alebo sociálne slabších. Musíme si uvedomiť dôsledky takýchto na prvý pohľad „dobrých“ opatrení. Bola by to katastrofa práve pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, pretože potraviny potrebuje k životu každý.

A čo dávnejšie spomínaný odvod pre reťazce týkajúci sa nehnuteľností, respektíve pozemkov? Je to už mimo hry?

Nemáme takéto informácie, či to bude alebo akým spôsobom sa to bude vypočítavať. No ak to bude zavedené, tak to prinesie zdražovanie. Podľa medializovaných informácií sa to má vzťahovať na obchodné centrá, tie to však jedna k jednej prenesú na nájomcov, z ktorých pri klesajúcej spotrebe už dnes mnoho melie z posledného. Toto by bol klinec do rakvy.

Teraz sa hovorí aj o tom, že v rámci ďalšej konsolidácie by sa mali prehodnotiť znížené sadzby DPH na niektoré potraviny a drogériu. Branislav Gröhling v nedeľu v televízii TA3 uviedol, že päťpercentná DPH pôjde na 19 percent a 19-percentná na 23 percent. Máte o tomto nejaké informácie?

K tomuto nemáme žiadne informácie, ale platí, že DPH je prietoková daň, tak ako zníženie spôsobilo pokles cien, tak by jej zvýšenie prinieslo nárast cien.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč sa v minulosti vyjadril, že reťazce majú neprimerané zisky. Ako je to z pohľadu reťazcov?

Aj s ministrom pôdohospodárstva sme v korektnej diskusii a komunikujeme. Myslím si, že potom, čo štát reálne začal analyzovať čísla a má k dispozícii všetky cenové informácie, môžeme vidieť, že aj tá rétorika sa sčasti zmenila. Aj v oficiálnych správach ministerstva financií schválených vládou sa konštatuje, že v roku 2023 infláciu ťahalo poľnohospodárstvo, v roku 2024 zase potravinárske podniky. Štát vidí tie čísla a to, ako zodpovedne sme sa postavili k inflácii. Podržali sme slovenských potravinárov, keď potrebovali zvyšovať ceny, a tlmili sme to z vlastného profitu. Pri priemernom dvojpercentnom zisku v maloobchode s potravinami sa nevymykáme priemeru v Európskej únii, ktorý predstavuje jedno až tri percentá. Keď si pozrieme čísla Eurostatu, na Slovensku sú jedny z najlacnejších potravín.

V čom je teda problém?

V nízkych príjmoch domácností. Tie sú nízke v porovnaní s inými krajinami a Slováci si ukrajujú viac zo svojho rozpočtu na bývanie či potraviny ako v iných štátoch. Toto sa nedá vyriešiť úpravou cien, potraviny nemôžu byť lacnejšie len preto, že máme nízke príjmy. Zvieratá potrebujú jesť, o plodiny je potrebné sa starať.

Aká je aktuálna situácia vo vašom segmente?

Momentálne čelíme stagnácii až poklesu, o čom svedčia aj dáta Štatistického úradu. V Česku je pritom trh na tom presne opačne a zaznamenáva troj- až päťpercentný rast. U nás spotreba klesá. Ľudia sa čoraz viac utiekajú k akciovému predaju, k privátnym značkám, úplne stagnuje predaj prémiových výrobkov. Zavedením dane zo sladených nápojov sa výrazne prepadol tento segment. Nápoje, cukrovinky a podobné komodity však klesajú aj v dôsledku nízkej kúpnej sily. To je veľký paradox, že sú u nás jedny z najlacnejších potravín, no zároveň jedna z najnižších kúpnych síl v Európskej únii. To je dôsledok dlhodobého nezvládnutia hospodárskej politiky, čo vyústilo do nízkych príjmov domácností.

S akým vývojom rátate do konca roka?

Nemáme víziu, že by sa to malo výrazne zlepšiť, aj v kontexte konsolidácie. To je veľmi zlá správa, nielen pre maloobchod, ale aj pre samotnú slovenskú produkciu. Tá sa totiž v drvivej väčšine predá práve u nás. Keď tu nie je kúpna sila, tak sa niektoré kategórie potravín prepadajú aj v dôsledku nízkejkonkurencieschopnosti s inými krajinami. Aj keď ponúkame slovenské výrobky, spotrebiteľ často siahne práve po tých zahraničných, pretože sú lacnejšie. Či uvidíme nejaké svetlo na konci tunela, sa ukáže po ohlásení nového konsolidačného balíka. Záležať bude na tom, ako opatrenia postihnú nielen maloobchod, ale celé podnikateľské prostredie v našej krajine.