Shrinkflácia: Za rovnakú cenu dostávame menej, výrobcovia kvôli vysokým nákladom zmenšujú balenia

Zdroj: finreport.sk, Autor: Zuzana Fryč

Dátum: 08. novembra 2022

Zdroj: finereport.sk/

Zdroj: finereport.sk/

Tovar v predajniach môže zdražieť dvomi spôsobmi. Buď sa jednoducho zvýši jeho cena, alebo sa zmení gramáž či objem, samozrejme, smerom nadol, a cena zostane pôvodná. Takéto praktiky sa nazývajú shrinkflácia a od zákazníkov si vyžadujú oveľa viac pozornosti ako klasický spôsob zdražovania založený na prostom zvýšení ceny výrobku.

Menej tovaru za rovnaký objem peňazí. Takzvanú shrinkfláciu si výraznejšie všimneme najmä vobdobí rastúcej inflácie, keď sú ľudia pri nákupochoveľa citlivejší nielen na ceny, ale aj na množstvo daného výrobku či tovaru, ktoré sú predávané za pôvodnúcenu. Ktakýmto praktikám sa uchyľuje čoraz viac slovenských aj zahraničných výrobcov potravín či drogistického tovaru, aby sa dokázali vyrovnať srastúcimi nákladmi za suroviny aenergie.

Potrebné je byť všímavý

Dôležité je uvedomiť si, že nejde o žiadnu nekalú obchodnú praktiku zo strany výrobcu či obchodu, hoci mnohých zákazníkov dokáže tento fakt nepríjemne prekvapiť. Zákazník si totiž pri nákupe dokáže hmotnosť výrobku skontrolovať, keďže má všetky pravdivé údaje o množstve a veľkosti výrobku uvedené na obale. Otázkou je, do akej miery je obozretný a či si to dokáže všimnúť.

Podľa prezidentky Zväzu obchodu SR Nadeždy Machútovej shrinkflácia nie je novinkou, akurát si ju vsúčasnosti viac všímame auvedomujeme. Pretože najmä v období rýchleho rastu cien sa výrobcovia snažia udržať cenu svojich produktov aj za cenu zmenšovaním obsahu, veľkosti či hmotnosti svojich produktov.

„Ide o prirodzenú reakciu, lebo aj im neúmerne rastú náklady, najmä ceny surovín a energií. Takýto jav sa týka širokej škály potravinových výrobkov od mrazených, cez chladené balené, mliečne, nápoje až po pečivo. Buď zákazník zaplatí tú istú cenu za menej tovaru, alebo dá za to isté množstvo viac peňazí ako predtým,“ hovorí prezidentka.

Podľa nej zostáva na spotrebiteľovi, ako tomuto trendu prispôsobí svoje nákupné správanie, pričom stále si môže kúpiť aj väčšie balenia, ktoré môžu byť cenovo výhodnejšie ako tie menšie. Samozrejme, ani to nie je pravidlo. Vo všeobecnosti však podľa nej platí, že informovaný spotrebiteľ robí lepšie rozhodnutia a dôverujúci spotrebiteľ nakupuje viac.

„Niektorí producenti môžu vsúčasnom období vysokej inflácie voliť túto cestu, prípadne kombináciu oboch variantov, aby zdražovanie nebolo pre spotrebiteľov až také citeľné. Netreba totiž zabúdať na to, že pocitová inflácia, teda inflácia vnímaná spotrebiteľmi, je väčšinou ešte vyššia ako skutočná inflácia,“ uvádza analytička 365.bank Jana Glasová.

Konkrétne prékladyshrinkflácie

Všeobecne po tomto nástroji častejšie siahajú nadnárodné spoločnosti aobchodné reťazce, ktoré si dávajú vyrábať privátne značky. Príkladom môže byť maslo Pilos, ktoré sa zpôvodnej250-gramovej hmotnosti zmenšilo na 200 gramov.

Je to však veľmi individuálne. „Vrámci drvivej väčšiny privátnych značiek obchodníkov nedošlo kzmenšovaniu obalov. Toto sa deje skôr pri značkových výrobkoch. Dôvody môžu byť rôzne a nemusí sa to týkať iba cenovej politiky producentov potravín súvisiacej so súčasnou infláciou,“ tvrdí predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMOMartin Krajčovič.

Príkladom môže byť tiež nadnárodná spoločnosť Mondelez International, výrobca čokolád Figaro, ktorá kvôli zvýšeným nákladom na výrobu pristúpila krovnakému kroku aniektoré tabuľkové čokolády zmenšila o10 gramov.

„Od apríla tohto roku sú vobchodoch niektoré tabuľkové čokolády Figaro snižšou gramážou, pričom sme zachovali receptúru akvalitu výrobku. Konkrétne ide o horkú čokoládu (43 %) aFigaro mliečnu čokoládu, uktorých sa zmenila gramáž z 90 na 80 gramov za tabuľku. Nová gramáž je však vždy jasne uvedená na obale,“ potvrdzuje manažér pre komunikáciu spoločnosti Jíři Šebek.

Zároveň podotýka, že vzhľadom na nárast cien vstupov prijala firma viacero opatrení voblasti zlepšenia výkonnosti výroby scieľom dosiahnuť čo najnižší vplyv na spotrebiteľa azaistiť konkurencieschopnosť. Výrobné náklady pritom predstavujú komplexnú oblasť, ktorú ovplyvňuje viacero faktorov. Napríklad ide ovýmenné kurzy, zaisťovacie ceny komodít či náklady na pracovnú silu.

Funguje to aj vzahraničí

„Aj v zahraničí sa dá vidieť, že napríklad plechovka známeho kolového nápoja sa zmenšila z 250 ml na 170 ml. Zároveň platí, že je výlučným právom výrobcu určiť, v akých veľkostných baleniach bude svoj produkt predávať,“ vysvetľuje N. Machútová. Podobne aj čipsy značky Pringles sa zpôvodných 200 gramov zmenšili na 165 gramov, anapríklad vHolandsku namiesto 500-gramovej múky predávajú už len 400-gramovú. Výnimkou nie sú ani balenia rôznych druhov obľúbených cereálií značky General Mills. Svoj objem znižuje aj drogistický tovar, ako napríklad vybrané papierové utierky, ktorých počet zo 168 listov na kotúči klesol na 120.

Dôležitá je jednotková cena

Existuje pritom jednoduchý spôsob, ako sa vtýchto cenách rýchlo vyznať. „Keďže predávajúci je povinný zabezpečiť, aby ním predávaný výrobok bol zreteľne označený údajmi o miere alebo omnožstve a spotrebiteľovi je takáto informácia dostupná, vzáujme porovnania výhodnosti nákupu odporúčame na tento účel zohľadňovať informáciu ojednotkovej cene za liter či kilogram, ktorú je predávajúci taktiež povinný uvádzať nacenovkách výrobkov,“ približuje analytička Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI) Soňa Podobová.

Analytici tiež upozorňujú na to, že dávať si na to pozorsa oplatí. Nižšia cena výrobku oproti ostatným totiž môže následne priniesť dokonca aj vyšší dopyt po ňom, keďže stabilná cena dokáže vočiach spotrebiteľa prekryť informáciu o zmenšenom produkte.

Dôvodom môže byť aj udržateľnosť

Podľa M. Krajčoviča takáto optimalizácia veľkosti ahmotnosti obalov produktov nastáva aj mimo rastúcej inflácie, len je možno menej viditeľná. „Optimalizácia zväčša kopíruje spotrebiteľské správanie pri nákupe nielen potravín, ale aj drogérie, či už ide ozmenšenie spotrebnej dávky, alebo vniektorých prípadoch aj o jej zväčšenie. Zmenšovanie súvisí aj sudržateľnosťou, aby sa na jednej strane neplytvalo potravinami ana druhej, aby sa znižovala energetická dávka potravín, ktoré nemajú príliš dobrý pomer nutričných hodnôt, ako napríklad čokoláda,“ opisuje M. Krajčovič.

Zároveň dopĺňa, že ďalším dôvodom môže byť aj takzvanákompaktácia obalov napríklad pri pracích prostriedkoch, u ktorých vďaka novým receptúram stačí na rovnaký počet praní menší objem pracieho prostriedku.

Nepristúpili na shrinkfláciu

Na trhu sú však stále aj výrobcovia, ktorí sa bránia zníženiu hmotnosti výrobku aradšej upravia cenu. Ide napríklad o slovenského výrobcu Tatranská mliekareň. „Spoločnosť TAMI ani vzhľadom na aktuálnu situáciu na trhu nepristúpila k znižovaniu hmotnosti svojich výrobkov namiesto zvyšovania ceny,“ potvrdzuje obchodný riaditeľ mliekarne Ján Husák.