Slovenské domácnosti vynakladajú tri z desiatich eur na privátne značky

Na privátne značky míňajú Slováci viac ako v minulosti. Tento segment je v západnej Európe rozvinutejší

Podiel privátnych značiek potravín stúpa nielen na pultoch slovenských reťazcov, ale aj v prípade výdavkov slovenských domácností. Vyplýva to z dát spoločnosti GfK.

Spoločnosť GfK, ktorá dlhodobo monitoruje nákupné správanie domácností, poukazuje v tejto súvislosti na podiel privátnych značiek vo výdavkoch kupujúcich na rýchloobrátkový tovar. Za prvý polrok 2022 minuli slovenské domácnosti na kúpu potravín a drogérie pod hlavičkou privátnej značky 30 percent zo svojich výdavkov určených na tento sortiment. Túto hodnotu najviac dvíha Lidl, ktorý ako diskontný reťazec ponúka suverénne najviac privátnych značiek.

Na privátne značky minieme viac

Výsledky monitoringu GfK poukazujú na výrazné zmeny, ktoré časovo korelujú s nástupom inflácie. „Za posledných sedem rokov je podiel privátnych značiek v peňažných výdavkoch domácností na balený rýchloobrátkový tovar najvyšší,“ konštatuje Ladislav Csengeri, riaditeľ Spotrebiteľského panelu GfK na Slovensku a v Českej republike. Očakáva pritom, že podiel sa bude zväčšovať.

Podiel výdavkov na rýchloobrátkový tovar privátnych značiek na Slovensku bol v porovnaní s Maďarskom za prvý polrok 2022 o štyri percentá nižší (34 percent), s Českom o percento vyšší (29 percent). Podobný podiel ako Maďarsko má napríklad aj Rakúsko či Nemecko.

Podľa dát spoločnosti NielsenIQ je tento podiel v západnej Európe 36-percentný, pričom rekordérom je napriek medziročnému poklesu Švajčiarsko s 52 percentami. „Vo všeobecnosti je trh s privátnymi značkami v západnej Európe rozvinutejší a ich podiel na nákupoch domácností je významnejší ako v krajinách CEE,“ vysvetľuje L. Csengeri z GfK.

Najsilnejšia zbraň privátiek

Za hlavnú výhodu privátnych značiek sa zvyčajne považuje cena. Jej úloha pri rozhodovaní spotrebiteľa o kúpe produktu je v súčasnosti ešte významnejšia, ako tomu bolo po minulé roky, a to nielen na Slovensku. Zvýšený záujem o privátne značky eviduje v dôsledku inflácie napríklad aj Nemecko či iné krajiny.

Rozdiel v cene produktu predávaného pod privátnou značkou a značkového produktu môžu podľa L. Csengeriho spôsobiť viaceré faktory. V prípade značkových produktov to môžu byť napríklad dodatočné náklady na výskum a vývoj, inovácie, na investície ako také, a tiež na budovanie značky.

Zároveň pripomína, že portfólio privátnych značiek je už v súčasnosti diverzifikované. Mnoho reťazcov ponúka pod privátnou značkou okrem produktov ekonomickej kategórie aj prémiové výrobky, ktorých cenová hladina je vyššia, neraz dokonca porovnateľná so značkovým tovarom.

Obojstranný prospech

Privátne značky sú výsledkom užšej spolupráce medzi predajcom a výrobcom, pričom jedna aj druhá strana musí mať na uzavretie podobnej spolupráce motív. Motiváciou výrobcu môže byť zintenzívnenie výroby, úspory z rozsahu, garantovaný odber veľkej časti produkcie, a tiež to, že nemusí vynakladať financie na podporu predaja.

Reťazec získava spoluprácou možnosť budovať lojalitu zákazníkov na základe toho, že daný typ výrobku je dostupný len v jeho predajnej sieti. „Okrem toho vie prostredníctvom svojich privátnych značiek rýchlejšie reagovať na zistené potreby svojich kupujúcich, keďže riadenie týchto produktov je v kompetencii reťazca,“ komentuje riaditeľ Spotrebiteľského panelu GfK.

V posledných rokoch vidno snahu obchodných reťazcov na Slovensku uzatvárať zmluvy na výrobu privátnych značiek so slovenskými výrobcami. Do hry však vstupujú premenné faktory, počnúc kapacitnými možnosťami výrobcu a končiac očakávaniami spotrebiteľov. V prípade niektorých potravinových kategórií môžu totiž uprednostňovať zahraničných výrobcov.

Napriek nárastu podielu privátnych značiek nielen na pultoch, ale aj na výdavkoch domácností stále platí, že väčšiu časť svojich potrieb pokrývajú domácnosti nákupom značkových výrobkov. „Sedem z desiatich eur vynaložia pri nákupe balených potravín a drogérie na značkové produkty,“ uzatvára L. Csengeri.