Sme šampióni v zdražovaní. Namiesto nižších daní vraj cenový diktát. Bude zo štátu Veľký brat?

Rekordné zdražovanie vláda riešiť nechce, skôr posilní kontrolu trhu, zrejme po vzore Maďarska. Analytici i trh dali jasnú odpoveď

Ukážte nákupné ceny potravín v obchodoch, teda za čo ich nakupujete a za koľko ich potom predávate. Pekne položku po položke, štát na to chce dohliadať. Vláda opäť dostala nápad, ako „bojovať“ s rastúcou infláciou, ktorá v januári vyskočila na 8,5 percenta.

Teraz svoje kroky mieri rovno ku kontrole súkromného sektora. Paradoxne, má často nasadené úplne iné okuliare, ako podnikatelia z praxe a namiesto akéhokoľvek zníženia dane z pridanej hodnoty (DPH), chce takto dohliadať na ich cenovú politiku.

Tohto kroku sa podľa prieskumu TRENDU neobávali v siedmich krajinách EÚ, kde túto daň hoci len dočasne znížili. Vláda Eduarda Hegera tvrdí, že na to nie je dôvod. Ako premiér uviedol pre RTVS Sobotné dialógy, jeho vláda investovala v predchádzajúcich mesiacoch stovky miliónov eur na kompenzácie.

„Iné štáty to v predchádzajúcom období neurobili, my áno a urobili sme to kvalitne,“ zdôraznil pri porovnaní intervencií Slovenska a iných štátov. Spomenul napríklad investície do regulácie cien energií pred dvomi rokmi, zaradil k nim aj trinásty dôchodok či príspevok za očkovanie pre seniorov. „Aj tieto prostriedky môžu použiť na to, aby zvládli zvýšenie cien, upozornil.

Odborníci vidia problém úplne inde, fakty jednoducho nepustia. Zníženie DPH na všetky potraviny by znížilo príjmy rádovo o stovky miliónov eur. Pre nás je to dobrá správa, komentuje Martin Vlachynský, analytik z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS). Politici sa podľa neho v posledných dvoch rokoch absolútne odtrhli z reťaze.

Sú schopní vymyslieť a schváliť čoraz bizarnejšie výdavky s čoraz vyššími cenovkami. Jediný spôsob, ako im v tom zabrániť, je zobrať im aspoň časť peňazí z rúk. Deficit nemožno zvyšovať donekonečna. Znížená DPH by tak svojou trochou mohla prispieť k tomu, že zajtra niekto nezvolá tlačovku a s vážnou tvárou neohlási zavedenie kolotočovného za pol miliardy eur ročne, spresnil M. Vlachynský.

Všetko je v „poriadku“, tvrdí vláda

Je nespochybniteľné, že rastúce ceny potravín čoraz viac valcujú peňaženky spotrebiteľov. Pohľad na účet pri nákupoch Slovákov neteší. Ako ukázali dáta Štatistického úradu (ŠÚ SR) za december 2021, medziročne došlo k nárastu cien o 5,8 percent, čo predstavuje ďalšie zrýchlenie zdražovania. Inflácia tak zároveň dosiahla maximum od decembra 2004, teda 17-ročný rekord. Dôvodov, prečo potraviny dražejú, je viacero, hovorí Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.

„Ako dôvod číslo jeden producenti uvádzajú drahšie energie, potrebné na výrobu. Nasleduje faktor počasia, ktorý má dopad na úrodu a následne aj na živočíšnu výrobu. Stav úrody sa vždy premietne do vývoja cien argokomodít na burzách a neskôr sa ukáže na cenovkách v obchodoch,“ dodáva E. Sadovská.

Ďalším dôvodom je vysoká cena ropy a pohonných látok, keďže potraviny treba nielen vyrobiť, ale ich aj do obchodov prepraviť. Producenti i obchodníci upozorňujú, že na vyššie ceny majú vplyv aj vyššie náklady na ľudí, aj so zabezpečením opatrení v súvislosti s pandémiou. Potravinári zase museli investovať do ekologizácie výroby či do drahších obalových materiálov, k čomu ich tlačí aj zelená politika EÚ.

Neefektívny spôsob kontroly

Je podľa expertov z praxe tvrdá kontrola vlády v reťazcoch dobrý nápad? TREND zisťoval v praxi viac.

„Nie je to veľmi efektívny spôsob práve kvôli tomu, že je tam zastúpených viacero faktorov, ktoré vplývajú na cenotvorbu. Tým sa slovenská vláda sa dostala pod tlak, ako reagovať na zvyšovanie cien potravín. Pretože Poľsko znížilo DPH na nulu, podobne zareagovalo aj Maďarsko, musí vláda prísť s nejakým riešením, ako túto situáciu bude riešiť,“ spresnila Monika Budzák, z INESS pre TV Markíza.

Štátni úradníci však vidia dôvody inde. Napríklad v tom, že za drahšími potravinami sú vraj najmä vysoké marže obchodných reťazcov. Takže zníženie DPH nie je podľa Samuela Vlčana, ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka aktuálne, ale štát sa cez jeho rezort pozrie na „zúbky“ súkromnému sektoru, čo sa týka nastavenia cien. Zrejme sa inšpiroval aj v susednom Maďarsku, kde premiér Viktor Orbán cenovým diktátom znížil od februára ceny základných šiestich potravín, aby potlačil vysokú infláciu.

„Otvorili sme tému, že by sme začali lepšie kontrolovať ceny potravín, a to na agregovanom základe. Chceme sa ubezpečiť, že terajšia vlna zdražovania potravín nebude zneužívaná retailovými reťazcami, aby si zvyšovali marže,“ priblížil S. Vlčan pre TV Markíza. Dáta chcú štátni úradníci vyhodnocovať už za január 2022, všetko porovnávať a analyzovať.

Niektorých odborníkov z praxe tento nápad doslova zdvihlo zo stoličky, iní to, naopak, vítajú. Skutočnosť, že sa minister pôdohospodárstva začína viac zaujímať o cenotvorbu, víta Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. „Keď rezort použije všetky možnosti, ktoré má na kontrolu vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi so všetkými dátami, tak by následne mali byť tieto vzťahy aj transparentnejšie,“ uviedla pre TREND.

Odlišné vstupy, odlišné náklady i ceny

Ďalší obchodníci vidia problém v celkovej komunikácii so súkromným sektorom. Ten opäť výrazne chýba.

V prvom rade nás mrzí, že vláda nijakým spôsobom nedala impulz, ktorý by pomohol spotrebiteľom, poľnohospodárom alebo potravinárom, hovorí pre TREND za Slovenskú alianciu moderného obchodu (SAMO) predseda Martin Krajčovič. „Dáta ohľadom nákupných cien a marží rezortu neposkytneme. Ide o veľmi citlivé údaje, čo by mohlo spôsobiť porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže,“ spresnil.

V súčasnosti je v tomto segmente vysoká miera konkurencie, konštatuje Ladislav Vaškovič, predseda Ekonomického výboru Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (EV SOPK). „Tá nedovoľuje obchodníkom jednoduchým spôsobom svojvoľné zvýšenie cien u niektorých výrobkov, bez zohľadnenia potenciálnych dopadov na objem predaja. Pri pomerne vysokej úrovni inflácie sa dodávatelia celkom samozrejme snažia preniesť svoje vstupné náklady do cien výrobkov, čomu sa zase, obchodníci snažia zabrániť,“ dodáva pre TREND.

Navyše, v súčasnom období globalizácie rôzni obchodníci majú rôznych dodávateľov či už domácich alebo zahraničných. „Tí majú odlišné vstupné náklady, takže prirodzene sa ceny rovnakých výrobkov môžu u jednotlivých obchodníkov líšiť. V takomto prostredí je prakticky nemožné dostatočne vierohodne dokázať neprimerané zvýšenie cien pri finálnom predaji,“ tvrdí L. Vaškovič.

Sledovanie marží obchodov? Nezmysel

Základným problémom je podľa predsedu EV SOPK relatívne vysoká miera inflácie, a to už u vstupov, s ktorými pracujú prvovýrobcovia. Jednou z úplne počiatočných príčin inflačného vývoja bolo zvýšenie cien energonosičov a elektrickej energie.

„Za nimi stoja zrejme príliš ambiciózne plány Európskej únie v oblasti zníženia emisií, ktoré dlhodobo budú zvyšovať ceny energií, a aj nešťastné a nekvalifikované rozhodnutia pri stanovení pravidiel pre dovoz plynu,“ konštatuje L. Vaškovič s tým, že je potrebné, aby vláda upozorňovala na tieto chyby. „Nie, aby dokazovala predraženie u jednotlivých výrobkov. Tým sa problém zvyšovania cien nikdy nevyrieši,“ spresňuje.

Zároveň kontrolu štátu pri potravinách považuje M. Krajčovič za zbytočný krok, keďže obchodníci už vlani dokázali, že pri potravinách tlačia infláciu nadol, čo ukázali aj dáta ŠÚ SR. Inflácia bola vtedy 3,2 percenta, ceny potravín rástli iba 1,8 percenta, čo bol najlepší výsledok za posledné štyri roky.

„Ministrovi sme tlmočili, že inflácia je najhorší čas na prilepšovanie si marží. Obchodníci aj tento rok budú tlačiť infláciu nadol, pretože čelia silnému konkurenčnému prostrediu nielen na Slovensku, ale aj v Poľsku a Maďarsku. Preto sledovanie marží obchodníkov nepovažujeme za žiadne kompenzačné opatrenie,“ konštatuje M. Krajčovič.

Vláda kladie biznis sektoru v poslednom dobe pod nohy viacero polien. Napríklad tak, že do určitých prevádzok umožňuje vstup len zaočkovaným či prekonaným, musia kontrolovať na vlastné náklady covid pasy, naposledy aspoň od 5. februára zrušila OPT režim na pracoviskách, spojený s povinnosťou testovania len neočkovaných.

Štát by sa mal v prvom rade venovať tomu, ako zlepšiť podnikateľské prostredie a pomôcť obchodníkom v aktuálnej situácii, poznamenáva pre TREND Daniel Krakovský, predseda Iniciatíva slovenských maloobchodníkov (ISKM)

„Z jednej strany ich už dva roky decimuje pandémia, z druhej sa rúti inflácia, obrovský nárast cien energií a zvyšovanie prakticky všetkých nákladov, logistikou začínajúc a platmi končiac. Nie je teda na mieste, aby štát šikanoval kontrolami podnikateľov, či nezvyšujú ceny svojich tovarov a služieb.“ Tí totiž majú v dnešnej dobe skôr problém prežiť, pretože im štát poskytol počas pandémie iba minimálne kompenzácie a musia sa tak spoliehať len sami na seba.