Štát musí tempo inflácie znižovať, nie zvyšovať

Ukazovať prstom na obchodníkov je veľkou skratkou vo vnímaní cenotvorby zo strany verejnosti. Nemožno sa tomu však čudovať, keďže to dlhé roky robili aj predstavitelia štátu, aby zakryli pred verejnosťou skutočný problém, a to nízku podporu potravinárskeho sektora. Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič v rozhovore odkryl niekoľko problémov, ktoré dlhodobo trápia nielen obchodníkov, ale aj celú spoločnosť.

* Decembrová inflácia bola rekordná, až 15,4 percenta. Ako túto situáciu zvládajú obchodníci?

Obchodníci pôsobia na veľmi konkurenčnom trhu, čo spôsobilo, že nepretavovali všetky zvýšené náklady do cien, z čoho profitovali spotrebitelia na Slovensku. Obchodníci teda zásadným spôsobom tlmili infláciu na Slovensku už druhý rok za sebou. Zároveň museli optimalizovať svoje výdavky a vynaložiť nové investície najmä do úsporných technológií. Napriek tomu sú odvetvia na Slovensku, ktoré oveľa ťažšie znášali súčasnú situáciu, pretože strácali konkurencieschopnosť na spoločnom európskom trhu.

* Ľudia zvyknú za vysoké ceny potravín viniť konečných predajcov. Od koho však ceny naozaj závisia?

Cenotvorba je zložitý proces, do ktorého vstupuje množstvo faktorov. Ukazovať prstom na obchodníkov je veľkou skratkou vo vnímaní cenotvorby zo strany verejnosti. Nemožno sa tomu však čudovať, keďže dlhé roky tak robili aj predstavitelia štátu, aby zakryli pred verejnosťou skutočný problém, a to nízku podporu potravinárskeho sektora zo strany štátu, ktorý za tridsať rokov vykázal investičný dlh v hodnote jednej miliardy eur. V kontexte energetickej krízy to napríklad znamená, že slovenskí producenti pracujú na starších a energeticky náročnejších zariadeniach. Rovnako je tam nižšia miera automatizácie, čo znamená vyššie personálne náklady.

Do cenotvorby sa však premietajú všetky náklady celej potravinovej vertikály, teda poľnohospodárov, potravinárov aj obchodníkov. Výšku týchto nákladov tvoria napríklad ceny vstupných komodít do výroby, cena energií a pohonných látok, cena práce, cena obalov a cena prepravných obalov, potrebné investície na zabezpečenie udržateľnosti a konkurencieschopnosti, rôzne poplatky štátu a podobne.

Štátna pomoc s energiami sa napríklad obchodníkov takmer vôbec nedotkne, preto všetky náklady s energiami musia pokryť sami vo vlastnej sieti.

* Ako bojujete s nákupnými cenami dodávateľov?

Obchodníci nebojujú so svojimi dodávateľmi, sú to prirodzení partneri, ktorí sa vzájomne potrebujú, aby uspokojili slovenských spotrebiteľov. Úloha obchodu je v tomto procese pre spotrebiteľa kľúčová, pretože pri týchto rokovaniach zastupujú práve obchodné siete spotrebiteľov, aby pre nich vyrokovali čo najlepšie ceny tak, aby na druhej strane uspokojili aj svojho dodávateľa. Je však pravda, že v roku 2022 vojenský konflikt na Ukrajine spôsobil turbulenciu cien nielen energií, ale aj komodít, preto rokovania o cenách boli veľmi intenzívne, takmer na týždennej báze. Oveľa viac ako v minulosti sa musela dôkladne posudzovať oprávnenosť cenových zvýšení.

* Potraviny sú pre bežných ľudí pridrahé. Môžeme v blízkej budúcnosti očakávať zlepšenie situácie?

To závisí od množstva faktorov. Je dôležité, ako bude konflikt na Ukrajine vplývať na ceny komodít a energií, ako efektívna bude štátna pomoc pre potravinárov a poľnohospodárov a aké opatrenia sa budú prijímať na domácej alebo európskej úrovni. Treba si uvedomiť, že väčšina veľkých obchodných sietí mala zafixované ceny energií do konca roka 2022, rovnako aj veľké potravinárske podniky. To znamená, že od januára 2023 musia znášať extrémne zvýšenie nákladov.

Parlament schválil novelu Zákonníka práce, ktorá od prvého júna opätovne naviaže príplatky za prácu v nedeľu, vo sviatok a v noci na minimálnu mzdu, čo spôsobí skokové zvýšenie nákladov poľnohospodárov, potravinárov a tiež obchodníkov. Najmä pri takých potravinách, ako je pečivo, keďže to sa dopeká v noci, cez víkend a tiež vo sviatok. Tieto náklady budú chcieť pekári logicky preniesť do svojich odbytových cien. Rovnako sa to bude týkať živočíšnej výroby, teda mlieka a mäsa, keďže o zvieratá sa treba starať bez ohľadu na to, či je víkend alebo sviatok. Rovnako je na tom ovocie a zelenina. Tu napríklad vidíme, ako sa otvárajú nožnice medzi cenami domácich a zahraničných paradajok. Štát by mal nevyhnutne podporiť celoročných producentov, pretože sa nám môže stať, že domáca zelenina sa stane iba sezónnou.

Zmena Zákonníka práce je však typickou ukážkou, ako štát prispieva k vyššej inflácii. Dnes pritom potrebujeme, aby štát prijímal rozhodnutia na zníženie tempa inflácie, a nie jej zvýšenie. Otázka preto nie je, či budú rásť ceny, ale či sa rast cien spomalí. To tempo by sa mohlo zmierniť, ale závisí to od množstva faktorov.

* Ako sa za minulý rok zmenilo spotrebiteľské správanie?

Myslím si, že dnes už každý chápe, čo sme dlhodobo tvrdili, že jediná cesta pre domácich producentov potravín je zvyšovanie ich konkurencieschopnosti a neustále investície do moderných technológií. Vždy bola pre ľudí na Slovensku primárnym rozhodovacím faktorom cena, preto viac ako 40 percent potravín sa na Slovensku predalo v rámci predajných akcií už pred pandémiou. Prílišné sústredenia sa na reguláciu malo za následok úpadok potravinárstva, pretože sa nezvyšoval tlak na nové investície, dofinancovanie sektora zo strany štátu, a tým na zvýšenie konkurencieschopnosti domácej produkcie. Súčasná inflácia to odkrýva naplno, keďže spotrebitelia sa pod jej vplyvom jednoznačne začali orientovať výlučne na cenu. Už cez pandémiu sa tento jav prehlboval, ale inflácia ho akcelerovala. To znamená aj väčší podiel predaja cez predajné akcie a príklon k privátnym značkám obchodných sietí pre ich lepší pomer ceny a kvality. Spotrebitelia zároveň znížili objem nákupného košíka, avšak chodia nakupovať častejšie. Takýmto spôsobom lepšie kontrolujú svoje výdavky, keďže nenakupujú do zásoby, ale len to, čo v daný moment potrebujú. Treba však povedať, že obmedzili aj množstvo nakupovaného tovaru, najmä toho nepotravinárskeho.

* Zmenil sa obsah nákupných košíkov? Prestali spotrebitelia nakupovať niektoré konkrétne potraviny, prípadne eliminovali ich spotrebu?

Nedá sa povedať, že by spotrebitelia opustili nejaký typ potraviny. Skôr opúšťajú prémiovejšie produkty a prikláňajú sa k lacnejším alternatívam. Na vzostupe sú aj privátne značky pre svoj lepší pomer ceny a kvality. Svoju pozíciu si držia aj potraviny na rastlinnej báze. Na tieto potraviny by sa mal zamerať aj štát, keďže je na ne stále 20-percentná DPH, a nie znížená sadzba 10 percent. Pričom tieto potraviny nie sú iba trendové, ale aj s lepším dosahom na životné prostredie. Treba si však uvedomiť, že to má aj zdravotný rozmer, pretože množstvo ľudí trpí rôznymi intoleranciami, preto potraviny na rastlinnej báze nie sú pre nich trendom, ale nevyhnutnosťou. Takto sú však diskriminovaní vyššou sadzbou DPH na potraviny. V rámci Európy momentálne badať mierny pokles pri BIO potravinách spôsobený nielen vysokou infláciou, ale aj neistotou vývoja. Pred krízou však tieto potraviny zaznamenali prudký nárast spotreby, za posledných 10 rokov o 150 percent, preto predpokladáme, že ide iba o dočasný jav.

* V minulom roku nastala zmena aj v predaji produktov, ktorým uplynul dátum spotreby. Je o tento sortiment záujem? Aký to malo s odstupom času na obchodníkov vplyv?

Možnosť predaja potravín po DMT sme uvítali, aj keď treba povedať, že ak sa využíva, tak úplne minimálne. Obchodné siete mali nastavené procesy už pred touto zmenou tak, aby plytvanie potravinami zmenšili v maximálnej možnej miere a tieto potraviny darovaním alebo energetickým využitím zhodnotili. Vojna na Ukrajine a súčasná kríza zvýšili dopyt charít po potravinách, čo prospelo aj ďalšiemu rozvoju darovania potravín, čo je pre obchodníkov dôležité, aby bola vytvorená infraštruktúra. Rovnako ministerstvo pôdohospodárstva vypísalo výzvu, do ktorej sa budú môcť zapojiť charity, a dostať tak príspevok na rozvoj infraštruktúry darovania a kapacity na uskladnenie takýchto potravín. Je to prvýkrát v histórii Slovenska, že štát ide takýmto spôsobom participovať, čo považujeme za veľmi pozitívne. Napríklad v Českej republike sa toto deje pravidelne a charity majú teda oveľa lepšie vybudovanú infraštruktúru a vedia lepšie a efektívnejšie pomáhať núdznym. Ak sa vrátim k predaju potravín po DMT, tak pre menších obchodníkov alebo v odľahlých regiónoch je to výborná pomoc, aby sa predišlo plytvaniu potravinami.

* Jedno- a dvojcentovým minciam odzvonilo. Privítali ste tento zákon? Aké pozitívne, prípadne negatívne zmeny to obchodníkom prinieslo?

Zaokrúhľovanie považujeme za veľmi pozitívnu zmenu. Znížilo administratívnu záťaž, pretože obchodníci nemusia toľko zaobchádzať s týmito mincami a vracať ich späť do Národnej banky Slovenska. Tiež to prinieslo úsporu štátu, pretože náklady na razenie týchto mincí sú vyššie ako ich nominálna hodnota. Profituje z toho aj spotrebiteľ, pretože nemá plnú peňaženku drobných mincí, ktorých sa pri nákupe v obchodoch potreboval zbaviť. Zavedenie tohto opatrenia bolo po vzájomnej zhode štátu, obchodníkov, ale napríklad aj Jednoty dôchodcov Slovenska. Bolo aj pre nás veľmi potrebné, aby spotrebitelia vedeli, že tento krok je finančne neutrálny, že neprídu z dôvodu zaokrúhľovania o svoje financie pri nákupoch. Preto sme urobili aj informačnú kampaň nielen v médiách, ale najmä v predajniach, aby tomu zákazníci rozumeli od prvého momentu. Myslím si, že sa nám to podarilo, pretože sme nezaregistrovali nijaké problémy, ale naopak, ľudia to prijali pozitívne.

Týchto mincí sme sa však úplne nezbavili, pretože stále sú platným platidlom. Rozhodnutie o zrušení platnosti týchto mincí sa môže urobiť iba na úrovni eurozóny, nie je to v kompetencii jednotlivých štátov, v ktorých sa eurom platí. Zaokrúhľovanie však výrazným spôsobom redukuje ich používanie. U nás to platí zatiaľ iba polrok, avšak napríklad v Írsku sa len počas prvého roka platnosti zaokrúhľovania znížil počet jedno- a dvojcentových mincí v obehu o 80 percent.

* Sú alebo môžeme očakávať, že niektoré suroviny budú na Slovensku nedostatkové?

Nie, nie sú nedostatkové. Niektorých je menej, iných viac, ale to sa neodzrkadľuje na dostupnosti, ale na cenotvorbe. Tak to nie je iba pri surovinách, ale aj pri spracovaných potravinách. Obchodníci majú dostatočne diverzifikovaných dodávateľov, aby bežný spotrebiteľ nepocítil nedostatok v rámci ponuky. Treba naozaj aj upokojiť ľudí, že sa nemusia báť, že by boli na druhý deň prázdne pulty. Napríklad pandémia bola obrovskou skúškou stability jednotného európskeho trhu. Bola to najväčšia kríza po druhej svetovej vojne a čo sa stalo? Nič, jednotný európsky trh fungoval, logistika fungovala a spotrebitelia nepocítili žiaden výpadok potravín. Okrem droždia v rámci prvej vlny pandémie, ale ten nesúvisel s tým, že by zlyhala logistika alebo výroba. Tým, že ľudia prestali chodiť do práce fyzicky a začali doma tráviť oveľa viac času, tak dopyt po droždí nielen na Slovensku, ale aj v ďalších veľkých európskych krajinách stúpol o viac ako 300 percent. Takýto skokový nárast sa nedal okamžite vykryť zvýšenou produkciou.

* Ako by sa na Slovensku mohol zefektívniť agrosektor?

To je skôr otázka asi pre poľnohospodárov. To, po čom ako obchodníci dlhodobo voláme, je väčšia synergia, teda vytváranie odbytových družstiev. Spájanie do väčších celkov prináša pridanú hodnotu aj pre samotných producentov, pretože zvyšujú objem ponuky a dokážu byť aj lepšie cenovo konkurencieschopní.

* Pracuje sa na zvýšení slovenskej produkcie?

Tu si pomôžem slovami predsedu SPPK Emila Macha, že 30 rokov sme tento sektor finančne zanedbávali, tak nám bude rovnako dlho trvať, aby sme ho pozdvihli. Povedal to pri príležitosti ohlásenia nových investičných výziev ministerstva pôdohospodárstva pre potravinárov, aby sa postupne zmazával miliardový investičný dlh. Potravinári potrebujú takúto pomoc, aby boli konkurencieschopní na spoločnom európskom trhu, a tak vedeli aj zvýšiť svoju produkciu.

* V poslednom období sa výrazne rieši otázka nedeľnej práce. Aký je váš názor na zatvorené obchody v nedeľu? Aké pozitíva/ negatíva by to prinieslo?

Obchodníci nemajú jednotný názor na zatvorenie obchodov v nedeľu. Už dnes sú v menších mestách a obciach obchody často v nedeľu z rozhodnutia obchodníka zatvorené. Rovnako množstvo obchodníkov, najmä vo väčších prevádzkach, už dnes umožňuje nastavenie jednotlivých zmien tak, že v nedeľu pracujú iba tí, čo chcú. Zákaz na jednej strane umožní všetkým zamestnancom obchodu zostať v nedeľu doma, na druhej strane títo zamestnanci prídu o príplatky, ktoré od 1. 6. 2023 skokovito porastú. Čo sa týka tržieb, tak kým pri potravinách a drogérii je predpoklad, že väčšina tržieb sa môže presunúť do iných dní, tak pri ostatnom nepotravinárskom tovare to neplatí a obchodníci o tieto tržby prídu, najmä v prípade impulzívneho nákupu, ktorý nebude možný. Ak však poslanci schvália reguláciu, tak pre nás je najdôležitejšie, aby platila pre všetkých rovnako a neprišlo tam k nejakej diskriminácii a nerovnakému prístupu.

* Celý svet sa v posledných rokoch venuje ekologickej kríze. Ako sa na jej tlmení podieľate?

Obchodníci sú lídri v rámci udržateľnosti. Nielen čo sa týka znižovania potravinového odpadu, ale aj plastov či papiera. Celkový prechod na udržateľné podnikanie, zodpovedný nákup produktov, znižovanie uhlíkovej stopy, to sú všetko aktivity, v ktorých sa neustále obchodníci zlepšujú a napredujú. Každý rok investujú obchodníci množstvo zdrojov do digitalizácie a nových technológií, ktoré napríklad umožnia úsporu na energiách, výrobu vlastnej energie, redukciu papierových letákov, papierových cenoviek a podobne. Prinesie to úsporu a na druhej strane pre zákazníka to prinesie lepšie a flexibilnejšie služby.

* Plánujete v blízkej budúcnosti zaviesť nejaké ekozmeny v predajniach?

V kontexte energetickej krízy obchodníci investujú množstvo zdrojov do úspornejších zariadení, ale aj tepelných čerpadiel či fotovoltiky. Na parkoviskách sú čoraz dostupnejšie nabíjacie stanice pre elektromobily. V súvislosti s pandémiou, ale i infláciou sa množstvo zdrojov investuje do digitalizácie predajní, prechodu na elektronické cenovky, digitalizácie vernostných programov či akciovej ponuky. Rozširuje sa možnosť online nakupovania a zlepšuje sa služba klikni a vyzdvihni. Dnes je bežné, že objednaný tovar si môžete vyzdvihnúť pripravený do pár hodín vo vybranej predajni alebo vám objednávku doručia v deň objednania.

* Čo by ste v kontexte šetrenia potravinami poradili zákazníkom? Ako nakupovať a nezblázniť sa z finálnej sumy?

Základné pravidlá sú úplne jednoduché, nenakupovať hladný, napísať si nákupný zoznam a počas nákupu sa ho držať.