Štát nám ide určovať, akým spôsobom máme zvyšovať mzdy

Návrh na zvýšenie príplatkov za prácu by znamenal, že brigádnik, ktorý nemá žiadnu kvalifikáciu, by mal hodinovú mzdu v nedeľu vyššiu aj dvojnásobne ako napríklad učiteľ v základnej platovej triede.

V parlamente prešiel do druhého čítania návrh na zvýšenie príplatkov za prácu počas sviatkov a víkendov. Ako by sa prejavil na maloobchode a potravinárstve sa TREND rozprával s Martinom Krajčovičom zo Slovenskej aliancie moderného obchodu.

Dlhodobo producenti potravín hovoria o potrebe znížiť výšku príplatkov za prácu počas sviatkov a víkendov. To, čo prešlo parlamentom do druhého čítania bol pre vás asi šok?

Určite sme s tým nepočítali už aj kvôli tomu, že prišlo k historickej dohode na minimálnej mzde, ktorá od prvého januára bude 700 eur. Považujeme to za podvod, ktorý sa stal na zamestnávateľoch.

Prečo podvod?

Ak by sme vedeli o takomto zámere, určite by sme rokovania takýmto spôsobom neviedli, pretože minimálna mzda sa zvyšuje viac, ako by sa podľa automatu zvyšovala. Dohodu preto považujeme, minimálne zo strany štátu, za veľmi nekorektnú. Štát oklamal zamestnávateľov, ktorí sa historicky prvý krát dohodli s odbormi na výške minimálnej mzdy.

Znamená to, že premiér situáciu pod kontrolou?

Bola to dohoda na Hospodárskej a sociálnej rade. Teraz je to opozičný návrh, za ktorý v prvom čítaní hlasovali aj poslanci koalície. Ako keby pravá ruka nevedela, čo robí ľavá.

Na druhej strane si vážim postoj ministerstva hospodárstva. Videl som, že dalo v pripomienkovom konaní výrazne záporné stanovisko a myslím si, že s obdobnými stanoviskami prišli aj niektoré ďalšie rezorty. Otázne je, či poslanci budú akceptovať stanoviská jednotlivých ministerstiev.

Tento proces prebieha v zrýchlenom legislatívnom konaní, pričom je pre množstvo podnikateľov na Slovensku zásadný. Je vhodné ho takto teraz riešiť?

Takýto zásadný vstup do podnikateľského prostredia, ktorý výrazne negatívnym spôsobom dopadne na firmy v tak ťažkom období, ako je energetická kríza, pričom niektoré firmy sa ešte nespamätali ani z krízy spôsobenou pandémiou, je extrémne nezodpovedné.

V minulosti išli akékoľvek zásadnejšie zmeny prednostne v riadnom štandardnom legislatívnom konaní, aby sa mohli spraviť zodpovedné analýzy dopadov na podnikateľské prostredie, na zamestnanosť a podobne. Keď si pozrieme poslanecký návrh z dielne Smeru, tak sa tam dočítame, že podľa pánov poslancov tento návrh zákona nemá žiadny vplyv na podnikateľské prostredie. Čiže už v samotnom procese evidentne klamú. Preto sme o to viac rozčarovaní, že tento návrh našiel v prvom čítaní veľkú podporu.

Hovoríte, že o silnom vplyve na podnikateľské prostredie. Máte aj vyčíslené, ktoré odvetvia a ako silno by mohol zasiahnuť?

V rámci obchodných sietí hovoríme o niekoľkých miliónoch eur, ktoré by museli zaplatiť navyše.

V prípade obchodu je problém, že nám štát ide určovať, akým spôsobom máme zdvíhať mzdy. Obchodníci zdvíhali mzdy aj koncom minulého roka, aj v tomto roku, niektorí dokonca aj viac krát, pretože rozumieme, že inflácia dopadá na našich zamestnancov.

Viete viac objasniť ako myslíte to určovanie miezd?

Pôsobíme v konkurenčnom prostredí, čiže chceme byť aj konkurencieschopní aj pri zamestnávaní. Nechceme, aby nám štát určil, komu a koľko máme pridať, ale, aby to bolo rozhodnutie firmy, pretože preferujeme zvyšovanie základných miezd pre všetkých, teda aj pre tých, ktorí cez víkendy nepracujú v takom množstve, kedy pracujú brigádnici.

Tento návrh by znamenal, že napríklad brigádnik, ktorý nemá žiadnu kvalifikáciu, by mal hodinovú mzdu v nedeľu vyššiu aj dvojnásobne ako napríklad učiteľ v základnej platovej triede. Máme problém, že toto zvyšovanie platov ide hlavne na úkor brigádnikov, ktorí pracujú vo väčšej miere cez víkendy a v oveľa menšom rozmere sa dotkne slobodných matiek s deťmi alebo celkovo matiek aj v štandardnej rodine, pretože títo ľudia cez víkendy pracujú oveľa menej.

Štát ale môže povedať, že z rastu cien maloobchodníci profitujú a dosahujú nadmerné zisky?

Je to veľmi klamlivý argument, pretože vysokú infláciu vo veľkej miere v tomto roku obchodníci tlmia vo vlastnej sieti. Keď tu bola debata o pekároch, mliekaroch a podobne, tí nie sú schopní ju ďalej tlmiť a musia zvýšené náklady presúvať do odbytových cien, ktoré sú tak vysoké, že ich obchodníci nemôžu preklopiť na zákazníkov jedna k jednej, ale tlmia ich.

Zároveň ako obchodníci čelíme ďalšiemu nárastu nákladov. Desiatky miliónov bude musieť nájsť každá obchodná sieť pre zvýšené ceny energií. Rovnako sú tu zvýšené mzdové náklady, ale aj rôzne transferové náklady pre kurzové výkyvy a podobne.

Takže ešte väčší problém ako maloobchodníci môžu mať výrobcovia potravín?

Neviem, či má štát vedomosť, ako sú na tom niektoré potravinárske odvetvia na Slovensku, kde už dnes nie sme schopní pri niektorých položkách akceptovať navýšené ceny, pretože sú nepredajné.

Domáce produkty nevedia konkurovať cenou, pretože dovezieme výrazne lacnejší produkt zo zahraničia. Práve tieto príplatky sa dotknú najohrozenejších kategórií potravinárskeho odvetvia, ako je živočíšna výroba, špecializovaná rastlinná výroba, pekárenstvo, mliekarenstvo a mäsospracujúci priemysel.

Boli by zvýšené náklady také vysoké, že to pocítia spotrebitelia?

Treba si uvedomiť, že nemôžeme pozerať iba na jednu firmu alebo na jeden segment, ale na celú vertikálu. Keď si vezmeme mäsovú vertikálu, tieto navýšenia zdvihnú náklady chovateľom, pretože zvieratá potrebujú najesť, napiť, obhospodarovať aj počas víkendu, proste každý deň. Následne to zvýši náklady spracovateľského priemyslu ako sú aj bitúnky a podobne. Zvýšia sa náklady aj samotným obchodníkom. Každá väčšia obchodná sieť bude mať z tohto zvýšený náklad približne milión eur. Čiže, zvýšené náklady postihnú celú vertikálu a najmä produkciu základných potravín.

Očakávate tým pádom vyššie inflačné tlaky?

Povedzme si otvorene, že tu nie je len obchod s potravinami, ale s drogériou, základné hygienické potreby pre ľudí, ktorí zrazu budú mať výrazne zvýšené náklady. Z pohľadu roztočenia špirály inflácie je to nebezpečný krok a nijakým spôsobom sme nevideli žiadnu analýzu, ktorá by hodnotila jeho dopady na infláciu, ktorá je už na budúci rok národnou bankou predpovedaná na úrovni viac ako desať percent.

Na jednej strane tu máme vyššiu infláciu, na druhej tu ale máme slabšieho spotrebiteľa, ktorý už teraz čelí ekonomickej kríze. Čo to môže priniesť?

Môže to znamenať viaceré veci. Keď si zoberieme rok 2019, kedy minulá vláda spôsobila stav, ku ktorému sa chce dnes vrátiť, že naviazala príplatky na minimálnu mzdu, tak kvôli tomu rozhodnutiu skrachovala obchodná sieť Kačka. Na dlažbe skončili stovky zamestnancov a niekoľko miliónov eur sa nevyplatilo slovenským producentom za potravinárske produkty, ktoré vyrobili.

Vtedy sme ale neboli v takejto kríze, bolo to v čase konjunktúry. Dnes máme potravinárske podniky na hrane fungovania, pretože počas pandémie dostávali výrazne nižšiu pomoc od štátu ako ich konkurencia v krajinách, ako je Maďarsko, Poľsko či Česká republika. A to vôbec nehovoríme o krajinách ako Nemecko, Francúzsko, ktoré sú ekonomicky výrazne silnejšie.

Znamená to, že slovenskí potravinári strácajú konkurencieschopnosť?

V susedných štátoch bola podpora pre potravinársky sektor oveľa väčšia a sektor sa zaradil aj do investícií z plánu obnovy. Investície sú v týchto firmách v zahraniční oveľa vyššie ako na Slovensku. V potravinárstve čelíme investičnému dlhu v hodnote miliardy eur. Preto je tu aj nižšia automatizácia a naše potravinárske podniky potrebujú zamestnávať viac ľudí ako ich konkurencia v zahraničí.

Z tohto dôvodu môže navýšenie príplatkov potravinárske podniky výrazne poškodiť. A viaceré podniky vôbec nemusia prežiť. Ľudia sa nedočkajú vyššej mzdy, ale skôr straty zamestnania.

Koľko ľudí by sa takéto zvýšenie týkalo?

V rámci celej ekonomiky ťažko povedať, pretože tam je aj množstvo zamestnancov štátu, ktorí pracujú cez víkend a tento výdavok, pokiaľ viem, ani nie je zarátaný v návrhu štátneho rozpočtu. Je to vec, ktorá by zásadným spôsobom musela zmeniť štátny rozpočet, pretože aj štát bude mať výrazne vyššie náklady, pretože má množstvo zamestnancov, ktorí pracujú cez víkend alebo v noci, čiže by sa ich to týkalo rovnako. Preto hovoríme, že takáto zmena sa nemôže robiť takýmto spôsobom.

Na prvý pohľad to vyzerá pekne, ale keď si to zmeníme na drobné, tak je to nespravodlivé, pretože tých viac ohrozených skupín, ako sú slobodné matky alebo rodiny, sa to môže dotknúť negatívne. Môže ich to diskriminovať, pretože zamestnávatelia by plošne dokázali zvýšiť viac mzdy, hovorím minimálne za obchod, ale akonáhle nám štát bude diktovať, komu máme zvýšiť mzdy, že to majú byť najmä brigádnici a nie kmeňoví zamestnanci, tým pádom zostane menej zdrojov zamestnávateľom na zvyšovanie základných miezd, ktoré by sa pozitívne dotkli všetkých, aj tých, ktorí iba minimálne pracujú cez víkendy alebo vôbec.

Hrozí zatváranie obchodov počas víkendov?

Ťažko povedať. Skôr sa obávam, že toto nariadenie v kombinácii s energetickou krízou môže spôsobiť vytváranie potravinových púští.

Čo to znamená?

Že sa nezatvorí obchod iba cez víkend, ale celkovo, lebo prevádzka nebude rentabilná. V rámci konkurenčného prostredia je veľmi ťažké, keď jeden zavrie a druhý nie, pretože, akonáhle si zákazník zvykne chodiť ku konkurencii, tak sa už nemusí vrátiť.

Niektoré siete by mohli robiť optimalizáciu aj v súvislosti s celkovými zvýšenými nákladmi, ktoré sa očakávajú na budúci rok v desiatkach miliónov eur na každú obchodnú sieť. Čítal som rozhovor s generálnym riaditeľom COOP Jednoty, ktorý povedal, že v rámci COOP hrozí, že sa zavrie až 300 obchodov.

Takže problém je relatívne väčší, ako sa na prvý pohľad zdá?

Áno, a nesúvisí to len so Zákonníkom práce. Štát sa nemôže tváriť, že ide riešiť len príplatky bez toho, aby nepozrel na súvislosti, v akom období sa nachádzame. Súčasná vláda veľmi správne v roku 2021 zrušila v Zákonníku práce naviazanie príplatkov na minimálnu mzdu, pretože sme boli v krízovom období. Dnes sme ešte vo väčšej kríze, preto vôbec nerozumieme, prečo by sa toto opatrenie malo znovu zaviesť.

A to ekonomická kríza ešte len stojí predo dvermi.

Naše štatistiky hovoria, že už na jar bol prudký pokles predaja nepotravinárskeho sortimentu a od augusta už badáme, že je pokles predaja aj potravinárskeho sortimentu. To znamená, že ľudia začali šetriť a obmedzovať svoju spotrebu aj pri základných potravinách. Ak budeme prijímať opatrenia, ktoré budú roztáčať špirálu zdražovania aj tých najesenciálnejších vecí, ako sú základné potraviny, hygiena alebo drogéria, tak ľudia začnú ešte viac obmedzovať spotrebu.

Z tohto, čo hovoríte, vychádza, že tento návrh je nekoncepčný, neprešiel žiadnou odbornou diskusiou, je klamlivo prezentovaný ako biznisovo neutrálny. Hrozí vyššia inflácia, zatváranie pobočiek v maloobchode, optimalizácia siete. Narobí to problémy v celej vertikále výroby potravín.

Presne tak. A záver je naozaj najnebezpečnejší. Lebo veľa hovoríme o obchode, ale netreba zabúdať, že, keď potravinárske podniky kľaknú aj kvôli tomuto opatreniu, tak ich už len veľmi ťažko v budúcnosti niekedy naštartujeme. Už dnes máme v predaji veľmi nízke percento podielu domácich potravín. A toto môže podiel slovenských potravín na celkovom predaji a spotrebe v rámci Slovenskej republiky ešte znížiť.

Saldo zahranično-obchodnej bilancie je negatívne a opatrenia ešte viac môžu znížiť potenciál výroby potravín na Slovensku. Budeme krajina, ktorá len vyváža lacné komodity, pretože podniky, ktoré spracúvajú tieto komodity a vyrábajú pridanú hodnotu, nebudú existovať.

Je teda nejaké riešenie, ako navýšiť príplatky tak, aby to bolo akceptovateľné aj pre biznis?

Stačilo by po vzore Českej republiky oslobodiť ich od daní a odvodov.

Martin Krajčovič

V úvode svojej pracovnej kariéry sa venoval komunikácii, vytváraniu reklamných kampaní, PR stratégií a riadeniu krízovej komunikácie. Ako kľúčová postava PR tímu na ministerstve dopravy, kde pôsobil ako hovorca a poradca ministra, získal cenu PROKOP za najlepší projekt vo verejnej správe. Následne sa na 4 roky stal poradcom podpredsedu NR SR, kde mal na starosti komunikáciu a poradenstvo v oblasti ekonomiky a dopravy. V sektore obchodu pôsobí od roku 2016. Začal ako manažér pre externú komunikáciu a hovorca Tesco Stores SR, následne v roku 2017 maloobchod vymenil za veľkoobchod Metro, kde rok pôsobil ako corporate affairs manager, hovorca a rovnako aj zástupca spoločnosti vo viacerých oblastiach činnosti Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO). V roku 2018 sa stal predsedom SAMO a zároveň od roku 2018 je členom Prezídia Republikovej únie zamestnávateľov.