Štát už nebude diktovať obchodom, koľko slovenských potravín majú mať v letákoch

Agrorezort mení zákon o potravinách, reaguje aj na výhrady z Bruselu.

Z letákov reťazcov by mali zmiznúť strany plné slovenských potravín, informácia o ich percentuálnom podiele v nich zostane.

Zníži sa minimálna výška pokuty za opakované porušenie zákona aj jej maximálna suma.

Agrorezort chce umožniť aj predaj potravín po minimálnej trvanlivosti, má však kritikov.

Od januára budúceho roku môžu z letákov obchodných reťazcov zmiznúť strany vyhradené slovenským výrobkom, ktoré museli niekoľko rokov povinne zverejňovať. Predajcovia si tak budú môcť sami určiť, ktoré výrobky do letákov zaradia, ktoré nie, aj to, koľko priestoru im vyčlenia.

Povinné zverejňovanie slovenských potravín presadila ešte SNS za éry vtedajšej ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej vo februári 2019. Poslankyňa SNS Eva Antošová do novely zákona o neprimeraných podmienkach v obchode presadila, aby v letákových a marketingových akciách, vrátane letákov predajcov potravín, bolo minimálne 50-percentné zastúpenie potravín a výrobkov zo slovenskej produkcie.

Prečítajte si SNS zmenila podobu letákov reťazcov, aspoň polovica potravín v nich bude slovenská

Po opakovanej kritike obchodníkov, ale aj výhradách Európskej komisie, ministerstvo pôdohospodárstva toto ustanovenie zruší, a to cez novelu zákona o potravinách. Predložilo ju už na rokovanie legislatívnej rady, no dostane sa ešte aj na stôl tripartity.

Novela počíta s tým, že už reťazce nebudú musieť mať aspoň 50 percent produktov v letáku slovenskej produkcie. Agrorezort síce vypočul volanie obchodníkov, no nevyhovel im úplne. Chce zachovať aspoň základnú informáciu pre spotrebiteľov, aký priestor im obchod v letáku venuje.

Preto v novele navrhol, aby museli na viditeľnom mieste a určenou veľkosťou písma zverejniť percentuálny podiel slovenských potravín v letáku. Niekoľko strán fotiek s cenami tak nahradí jedna veta textu v letáku, z ktorej by malo byť jasné, či obchodný reťazec zaraďuje slovenské potraviny do letákov a do akej miery.

„Vnímame to ako odstránenie vyslovene diskriminačného a protiprávneho ustanovenia. Toto nahrádza ustanovením, ktoré má primárne informačný charakter pre zákazníka,“ uviedol Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO), ktorá zastupuje veľké reťazce.

Zrušenie povinného podielu slovenských potravín v letákoch víta aj Slovenské združenie pre značkové výrobky (SZZV). Tvrdí, že vytvorí rovnaké pravidlá pre všetkých a zabezpečí aj viac možností voľby pre spotrebiteľov.

„Ministerstvo naplnilo stanoviská strán OĽaNO a SaS, ktoré v máji 2019 podali podnet na preskúmanie súladu tohto zákona s ústavou, ako aj infringement Európskej komisie z júla 2020 voči tejto regulácii,“ uviedol Ľubomír Tuchscher zo SZZV.

Nastavovanie akýchkoľvek limitov pre národný trh podľa neho škodí zvyšovaniu kapacít slovenského potravinárstva, ktorého rast je závislý od možností exportu. „Paradoxne existujúca regulácia prispieva k budovaniu virtuálnych baliarní potravín bez vytvárania skutočnej pridanej hodnoty, ktorým je v snahe umelého dosahovania vyššieho podielu domácich potravín umelo pridávaná nálepka slovenského výrobku,“ dodal.

Ústupok, ale nie dostatočný?

Druhou roky kritizovanou časťou zákona o potravinách boli vysoké pokuty za opakované prehrešky proti zákonu. Platný zákon totiž stanovuje, že minimálna výška pokuty za ďalšie porušenie zákona rovnakého druhu v tom istom reťazci zistené do roka od prvého nemôže byť nižšia ako milión eur. Maximálna pokuta za opakovaný prehrešok môže dosiahnuť 5 miliónov eur.

Prečítajte siŠtát sa vyhráža Bille exekúciou majetku za to, že odmieta platiť pokutu

Miliónovú minimálnu pokutu už bývalý minister pôdohospodárstva Ján Mičovský uznal za neadekvátnu a hovoril o jej znížení. Agrorezort vedený už jeho nástupcom Samuelom Vlčanom navrhol minimálnu pokutu za opakované porušenie zákona znížiť na štvornásobok pôvodnej sumy pokuty, minimálne však 50-tisíc eur, maximálne na 2 milióny eur.

Obchodníci síce vítajú, že k výraznému zníženiu minimálnej pokuty dôjde, no aj tá navrhnutá sa im zdá vysoká. Počas pripomienkovania navrhli, aby bola minimálna pokuta za opakovaný prehrešok vo výške trojnásobku, nie štvornásobku prvej pokuty. To však agrorezort pri zohľadňovaní pripomienok neakceptoval.

„Novela mení dolnú hranicu za opakované porušenie zákona z 1 milióna eur na 50-tisíc eur. Treba povedať, že ak počas štyroch rokov má prevádzka tri chyby, ale 45 kontrol bez chyby, tak dostať pokutu 50-tisíc eur je stále nesmierne veľa, ak ide o jeden zabudnutý jogurt po dátume spotreby alebo o jednu nahnitú bobuľku hrozna,“ reagoval pre Denník E Krajčovič zo SAMO.

Tvrdí, že veľké reťazce, ktoré aliancia zastupuje, sa nebránia tomu, aby za predaj potravín nevhodných na ľudskú spotrebu boli udeľované primerané pokuty. „Ale nesúhlasíme s tým, aby za nevšimnutie si jedného dátumu v rámci prevádzky, kde sa nachádza 10-tisíc produktov, mal byť obchodník takto pokutovaný. Navyše, ak súd prizná odškodné za smrť dieťaťa vinou zdravotníckeho zariadenia na 30-tisíc každému z rodičov, čo je nedávne rozhodnutie súdu v Trenčíne, tak 50-tisíc za bobuľku hrozna je neadekvátne,“ dodal Krajčovič.

Agrorezort pre Denník E potvrdil, že minimálna sadzba pokút pri opakovanom porušení zákona je jedným z rozporov, ktorý by sa mala ešte zaoberať tripartita.

Čo s potravinami po dátume?

Druhou časťou novely, na ktorej nie je zhoda, je umožnenie predaja potravín po minimálnej trvanlivosti. Toto ustanovenie má podľa pripomienkového konania niekoľkých kritikov. Jedným z nich je Konferencia biskupov Slovenska (KBS), ktorá dokonca žiadala stiahnuť novelu ako celok, ďalším ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Dnes môžu obchodníci zdarma posúvať charitatívnym organizáciám potraviny, ktorým uplynula minimálna doba trvanlivosti, no sú zdraviu neškodné. Teraz agrorezort navrhol, že by takéto potraviny mohli obchody nielen darovať, ale aj predávať, a to za presne určených podmienok. Mohli by tak podľa návrhu novely robiť len v svojich predajniach, nie iných obchodníkom, len 45 dní po termíne minimálne trvanlivosti a budú musieť tieto potraviny označiť tak, ako určí zákon.

Ministerstvo práce sa obáva, že umožnenie tohto predaja zníži komfort spotrebiteľov v obchodoch. Povedie podľa neho k tomu, že sa zákazníci priklonia možno k menej kvalitnejším, no lacnejším potravinám po minimálnej trvanlivosti.

KBS zase tvrdí, že zmena zakotvená v novele nezníži množstvo potravinového odpadu, ale povedie k vzniku čierneho trhu s potravinami po dobe minimálnej trvanlivosti v marginalizovaných komunitách a sociálne slabšom prostredí.

Aliancia moderného obchodu síce ocenila, ako ministerstvo pôdohospodárstva aktívne komunikovalo s obchodníkmi o chystanej legislatíve, no nesúhlasí so spôsobom, akým chce agrorezort zaviesť predaj potravín po dátume minimálne trvanlivosti.

„De facto sa totiž zavádza iba nová administratíva, ktorá spôsobí to, že sa predaj potravín po dobe minimálnej trvanlivosti ani nemusí spustiť,“ reagoval Krajčovič.

Argumentuje tým, že podľa návrhu novely skôr než budú môcť obchodníci predať tovar po minimálnej trvanlivosti za zníženú cenu, budú ho musieť najprv ponúknuť na darovanie charitatívnym organizáciám. Podľa Krajčoviča ide o nebezpečný zásah do vlastníckych práv, kde si štát uzurpuje právo rozhodovať, ako má súkromný subjekt nakladať so svojím majetkom.

„Rovnako je administratívne náročné osloviť všetky charity na Slovensku, ktoré môžu odobrať potraviny po minimálnej trvanlivosti, teda aj tie, s ktorými nemá obchodník zmluvu. Pre nezávislých obchodníkov to znamená množstvo problémov a jednoduchšie môže byť potraviny vyhodiť, lebo podmienky, ktoré plánuje určiť štát, môžu byť pre mnohých administratívne nesplniteľné,“ dodal Krajčovič.

Podľa informácií, ktoré zverejnil web Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, sa o takéto potraviny dnes môže uchádzať 32 charitatívnych organizácií na Slovensku. Podľa Krajčoviča nie je jasné, ako sa bude preukazovať oslovenie charít a to, či obchodník oslovil naozaj všetky.

„Jednoduchšie tak môže byť nepredávať potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti a zachovať existujúce procesy. Vďaka širokej sieti predajní členov SAMO by sa tak núdzni ľudia po celom Slovensku vedeli dostať ku kvalitným potravinám za symbolickú cenu, v tomto prípade sa však budú musieť spoliehať na infraštruktúru charitatívnych organizácií,“ doplnil Krajčovič.