Telenovela o obchodníkoch a výrobcoch má ďalší diel

Zdroj: tovarapredaj.sk

Zákon o neprimeraných podmienkach sa mení rýchlejšie, než niektoré predajne stíhajú prestavať interiér a výrobcovia rozšíriť portfólio produktov. V máji parlament schválil jeho novelizáciu, ktorú si vynútila transpozícia európskej legislatívy. Okrem nej sa do nového znenia dostal pozmeňujúci návrh skupiny poslancov, ktorý vyvolal živé diskusie medzi obchodníkmi a potravinármi. Zástupcovia združení maloobchodníkov sa zhodujú na tom, že novela k lepším vzájomným vzťahom neprispeje.

Ak je stála a predvídateľná legislatíva znakom dobrého podnikateľského prostredia, pri zákone o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami to určite neplatí. Ten v rôznych obmenách platí už takmer dvadsať rokov a každá jeho zmena vyvoláva diskusie, ktoré nenasvedčujú tomu, že by plnil svoj ušľachtilý cieľ – vytvoriť férovejšie vzťahy medzi obchodníkmi a výrobcami potravín.

Zákon sa naposledy menil len v roku 2019. Agrorezort pod vedením ministerky Gabriely Matečnej vtedy deklaroval, že k zmenám pristupuje, pretože predošlá verzia je zastaraná. Výsledkom bol zoznam viac ako 40 neprimeraných podmienok, z ktorých viaceré označili obchodníci za nekorektné. Zákon napríklad zaviedol okamžitú splatnosť pokút. Ak kontrola udelila obchodníkovi sankciu, ten ju musel najprv zaplatiť, až potom sa mohol odvolať na súde, čím sa v podstate rušila prezumpcia neviny.

To všetko sa dialo v čase, keď Európsky parlament schválil smernicu o nekalých obchodných praktikách a bolo jasné, že Slovensko ju bude musieť premietnuť do národnej legislatívy. Vtedajšie vedenie ministerstva však tvrdilo, že európsku smernicu už do nového zákona o neprimeraných podmienkach pretavilo. Počas schvaľovania zákona o neprimeraných podmienkach pred dvoma rokmi sa nepriamo novelizoval aj zákon o potravinách. Ten zaviedol pre obchodníkov povinnosť, aby v letákoch mali aspoň polovičné zastúpenie slovenské potraviny. Problematické ustanovenia zákonov napadli strany z vtedajšej opozície a dnešnej koalície na Ústavnom súde. Reťazce združené v Slovenskej aliancii moderného obchodu (SAMO) sa zas obrátili cez organizáciu EuroCommerce na Európsku úniu.

S nástražnými mínami zákonov sa už muselo pasovať vedenie agrorezortu pod vedením nasledujúceho ministra Jána Mičovského. Brusel začiatkom júla minulého roka zaslal Slovensku formálnu výzvu, ktorou ho žiadal, aby odstránilo prekážky v obchode s potravinami. Tie podľa neho zvýhodňujú domáce produkty a obmedzujú slobodu obchodníkov pri rozhodovaní sa o sortimente. A to je v rozpore s európskymi pravidlami o voľnom pohybe tovaru.

Sporných bolo najmä päť ustanovení v zákone o neprimeraných podmienkach a zákone o potravinách – povinný polovičný podiel slovenských výrobkov v letákoch; zákaz nákupu tovaru za nižšiu kúpnu cenu ako sú ekonomicky oprávnené náklady; zákaz zníženia kúpnej ceny okrem predajnej akcie a v prípade chybného tovaru; zákaz logistického bonusu vyššieho ako 3 % vzájomného ročného obratu; zrušenie odkladného účinku odvolania voči pokute. Rezort vlani zmenil iba jeden problematický bod. V rámci lex korona sa vrátil do praxe odkladný účinok odvolania pri pokutách. Zvyšok bol podľa ministerstva v súlade s právom EÚ.

Koncom minulého roka ministerstvo pôdohospodárstva predložilo návrh novely zákona o neprimeraných podmienkach s tým, že ide o transpozíciu európskej smernice o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci. Členské štáty boli povinné implementovať smernicu do začiatku mája, pričom prijaté predpisy sa musia začať uplatňovať najneskôr od začiatku novembra. Na Slovensku novelu zákona po búrlivej diskusii parlament napokon schválil v polovici mája a účinnosť nadobúda v polovici júna.

Štát musel implementovať smernicu, pretože národná legislatíva bola v niektorých aspektoch menej prísna ako európsky štandard. Brusel však dovolil členským štátom, aby si ponechali aj prísnejšiu zákonnú úpravu, ak to považujú za potrebné, čo slovenská novela tiež využíva. Okrem toho reaguje aj na niektoré pripomienky zaslané Európskou komisiou vo formálnom oznámení. „Takými úpravami je napríklad vypustenie neprimeraných podmienok, ktoré nie je možné v praxi kontrolovať a ktorých obsah navyše odporuje ochrane hospodárskej súťaže,“ píše ministerstvo pôdohospodárstva. Ide o kúpu potraviny odberateľom za nižšiu kúpnu cenu, ako sú ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa. „Tieto ekonomicky oprávnené náklady nie sú upravené, takže je nereálne preukazovať a preverovať skutočné výrobné a iné náklady dodávateľa. Ďalej ide o zníženie kúpnej ceny okrem zníženia, ktoré sa vzťahuje na potraviny predávané počas predajnej akcie odberateľa,“ vysvetľuje agrorezort.

Nová úprava sa týka aj niektorých neprimeraných podmienok. Ide napríklad o jednostranný postup zmluvnej strany, ktorým by zmenila platobné podmienky, napríklad kúpnu cenu, množstevné, miestne a časové podmienky dodania potraviny alebo kvalitu potraviny. Podľa ministerstva je cieľom zabezpečiť, že sa zmluvné podmienky budú plniť tak, ako si ich strany v zmluve dohodli a ani jedna zo strán nemôže mať právo tieto podmienky svojvoľne a jednostranne zmeniť, a to ani vtedy, ak by si takú možnosť v zmluve dohodli.

Ďalšou novou neprimeranou podmienkou je prenášanie zodpovednosti za pokazenie alebo stratu potraviny na dodávateľa, ak táto vada nastala u odberateľa po prevzatí potraviny. „Nebude teda možné, aby odberateľ požadoval od dodávateľa peňažnú náhradu alebo iné plnenie za také znehodnotenie potraviny, za ktoré dodávateľ objektívne nemôže niesť zodpovednosť,“ uvádza rezort. Neprimeranou podmienkou bude aj porušenie obchodného tajomstva; ak sa tak stane, už nepôjde len o porušenie súkromnoprávneho záujmu účastníka vzťahu, ale pôjde o správny delikt, za ktorý hrozí uloženie pokuty.

Koaličný poslanec Vladimír Zajačik spolu s ministrom pôdohospodárstva a zástupcami záujmových združení dodávateľov v marci predstavili pripravovaný pozmeňujúci návrh zákona, ktorým sa mali upraviť pravidlá pre privátne značky. V pláne bolo, že ak by o to výrobca požiadal, odberateľ by musel na obale uviesť aj logo výrobcu, ktoré by bolo rovnocenne znázornené v porovnaní s logom privátnej značky. „Išlo by o likvidáciu výroby privátnych značiek na Slovensku. Ak by toto platilo, tak by sa reálne mohla výroba privátnych značiek presunúť do zahraničia, pretože tam takéto pravidlá neplatia,“ hovorí predseda SAMO Martin Krajčovič s tým, že by to ohrozilo aj export, pretože na iných trhoch by obchodníci nechceli nakupovať takto označené výrobky. „Obchodníci vyvezú cez svoje privátne značky slovenské potraviny v hodnote od 300 do 400 miliónov eur ročne, preto prijatie takéhoto opatrenia mohlo spôsobiť obrovskú stratu pre slovenský agropriemysel,“ uvádza.

Ako pripomína prezident Zväzu obchodu SR Martin Katriak, v čase predstavenia nápadu ako aj teraz platí zásada, že obchodník musí uviesť na obale potraviny predávanej pod značkou odberateľa obchodné meno a sídlo dodávateľa, ak o to dodávateľ požiada. Ako pokračuje, takýto krok by iba zneistil spotrebiteľov, pretože vlastná značka je vlastná značka. Myšlienka sa však napokon do rokovacieho pléna Národnej rady, a teda ani do zákona, nedostala. „Navrhovaná úprava zo strany niektorých zástupcov záujmových združení potravinárskych výrobkov neprešla, už aj vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na rozumný postoj poslancov i ministerstva pôdohospodárstva,“ vysvetľuje Martin Katriak.

Diskusiu medzi obchodníkmi a záujmovými združeniami výrobcov vyvolala úprava splatnosti faktúr. Doposiaľ sa za neprimeranú podmienku považovalo neuhradenie kúpnej ceny v lehote splatnosti najviac 20 dní odo dňa doručenia faktúry, najneskôr však do 30 dní odo dňa dodania potraviny. Novela to zmenila na 30 dní odo dňa dodania potraviny, za predpokladu, že faktúru dodávateľ doručil do 10 dní odo dňa dodania potraviny. V prípade neskoršieho doručenia faktúry je neprimeranou podmienkou neuhradenie kúpnej ceny v lehote splatnosti, ktorá je najviac 20 dní (alebo 15 dní pri pečive) odo dňa doručenia faktúry odberateľovi.

Po novom sa teda zaviedlo, že odberateľ musí mať pri platbe kúpnej ceny k dispozícii faktúru ako daňový doklad. „Toto je normálna vec v každom odvetví v celom civilizovanom svete, iba na Slovensku v obchode s potravinami to neplatilo,“ myslí si Martin Krajčovič. Podľa jeho slov bolo toto opatrenie nevykonateľné, pretože platobné systémy nevedia účtovať a uhrádzať kúpne ceny bez doručeného daňového dokladu. Ak by aj obchodník teoreticky zaplatil bez daňového dokladu, pri daňovej kontrole sa nemá čím preukázať, na základe čoho odišla z účtu platba. „Nehovoriac o pokutách, ktoré ministerstvo pôdohospodárstva udelilo obchodníkom za omeškanie platby, aj keď preukázateľne sa nezaplatilo pre chýbajúcu faktúru, čo priznal v konaní aj samotný dodávateľ. Ministerstvo to neakceptovalo a v správnom konaní aj po odvolaní potvrdzovalo pokuty pre obchodníkov. Toto sme považovali za šikanu zo strany štátu,“ tvrdí.

Podľa Martina Katriaka úprava splatnosti faktúr, aj keď s prižmúrenými očami, patrí medzi tých málo zmien, ktoré majú logiku. Európska legislatíva hovorí o lehote splatnosti 60 a 30 dní, slovenská úprava tieto lehoty podstatne skracuje. „Na druhej strane však nastane konečne poriadok. Uhrádzať sa budú doručené a správne vyhotovené faktúry. To doteraz nebolo, a tým pádom mali obchodníci problémy, že nedodržiavali predpisy o DPH, o účtovníctve a ani Obchodný zákonník. A keďže platil zmätočný stav, nastupovali aj kontroly, ktoré obchodníkov z tohto titulu hojne pokutovali,“ spomína.

Podľa Martina Krajčoviča je prínosom nového zákona odstránenie niekoľkých neprimeraných podmienok, ktoré sú nevykonateľné alebo v rozpore s európskou legislatívou. Okrem ustanovenia o ekonomicky oprávnených nákladoch to bol aj zákaz zníženia kúpnej ceny. „Ak prišlo na európskom trhu k poklesu cien niektorej potraviny, tak zákon zakazoval upraviť si cenník, aby obchodníci mohli tú potravinu nakúpiť lacnejšie, a tým aj lacnejšie predávať na pulte spotrebiteľom. Aj v tomto prípade zmenu vyžadovala Európska komisia pre porušenie európskeho práva,“ uvádza.

Novela zákona vypustila aj definície o združeniach a alianciách, čím pomohla najmä odbytovým družstvám. Tie sú veľmi dôležité pri zabezpečovaní slovenskej produkcie do obchodných sietí a obchodníci dlhodobo volajú po ich väčšej podpore zo strany štátu. „Len čo sa totiž dokážu producenti na Slovensku spojiť do odbytového družstva, rastie ich konkurencieschopnosť z hľadiska ponúkaného množstva a aj ceny. Tak vyrástli na Slovensku najmä producenti zeleniny, špeciálne paradajok či zemiakov,“ pripomína Martin Krajčovič.

Napriek tomu, že novela odstránila niektoré ustanovenia, ktoré sa nepozdávali Európskej komisii, nestalo sa tak pri všetkých sporných bodoch. Nedostala sa tam napríklad úprava logistických platieb, čo podľa Martina Katriaka nie je dobré, pretože európska požiadavka bola logická a navyše jej znenie odporúčajú do praxe zaviesť aj priami aktéri vzťahov. Štát limituje tieto poplatky na 3 % vzájomného ročného obratu bez ohľadu na reálne náklady a trhové ceny. „Ak si však dodávateľ objedná logistiku u inej špedičnej firmy, tak nie je ničím limitovaný. Toto považujeme za zjavnú diskrimináciu. Uvoľnenie regulácie týkajúcej sa platieb za poskytovanie logistických služieb však reflektuje najmä potreby malých a stredných dodávateľov,“ vysvetľuje Martin Krajčovič. Brusel Slovensku vyčítal aj povinnú propagáciu slovenských výrobkov v reklamných materiáloch, ktorá je ukotvená v zákone o potravinách a ministerstvo ju zatiaľ neupravilo.

Ministerstvo pôdohospodárstva priznáva, že príprava novely zákona, ako aj samotný legislatívny proces k zákonu boli náročné, pretože bolo vznesených množstvo protichodných pripomienok a bolo náročné nájsť kompromis. Ten sa však pravdepodobne nepodarilo dosiahnuť. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora sa totiž nestotožňuje so schválenou novelou. „Aktuálna podoba výrazne oslabí doterajšiu rovnováhu v dodávateľsko-odberateľskom reťazci, ktorú zaručovala doteraz platná novela zákona,“ píše vo svojom stanovisku a za najvážnejšiu zmenu, s ktorou nesúhlasí, označuje zmenu v splatnosti faktúr za dodané potraviny.

Podľa Martina Katriaka táto novela nepomôže zlepšiť vzťahy medzi obchodníkmi a dodávateľmi. Martin Krajčovič si nemyslí, že regulácia je správny nástroj na zlepšovanie vzájomných vzťahov. „Samotné vzťahy budú vždy napäté, pretože na jednej strane chce výrobca predať potravinu za čo najvyššiu cenu, na druhej strane chce obchodník čo najvýhodnejšie nakúpiť, aby mohol ponúknuť svojim zákazníkom nielen kvalitné potraviny, ale aj za konkurencieschopné ceny. To ale neznamená, že vzťahy by nemali byť korektné,“ dodáva Martin Krajčovič.