V Česku ich kúpite aj na pumpe, u nás to riešila ešte Radičová. Pri predaji liekov sú v hre zmeny

V zahraničí je bežné, že lieky bez receptu dokážete kúpiť vo veľkých supermarketoch či dokonca aj na pumpách. Klasickým príkladom sú Spojené štáty americké, kde sú typické „supermarketové“ lekárne. Okrem potravín sa v nákupných košíkoch objavujú aj analgetiká proti bolesti hlavy.

V Česku si zas vodiči po tankovaní vedia na čerpačke kúpiť aspirín. Trendy zo zahraničia sa snažia do maloobchodu presadiť aj tuzemskí obchodníci. Avšak tvrdia, že narážajú na predpisy.

Lieky bez receptu máme radi

Voľnopredajné lieky sú u Slovákov obľúbeným artiklom. Podľa analýzy predajov z minulého roka sme vlani za ne nechali vyše 280 miliónov eur, čo je takmer o 50 miliónov eur viac ako v roku 2021. Celkovo sme nakúpili až 46,2 milióna balení. Najobľúbenejšia tabletka je už klasicky paralen.

Dostať tieto tabletky z klasických lekární bližšie k ľuďom by na Slovensku chcela napríklad aj nemecká sieť dm drogerie markt, ale aj Dr.Max.

Reťazec s drogériou chce na Slovensku otvoriť svoju prvú lekáreň v predajni v bratislavskom Auparku. Konateľ firmy Martin Podhradský povedal, že na rozšírenie ponuky o lieky bez receptu treba splniť veľa podmienok vrátane legislatívnych a technických.

Sú voľne dostupné a deti kvôli nim končia na urgente. Drogy z automatov majú ísť na zoznam zakázaných látok

Konateľ priblížil, že o prípadnom rozšírení konceptu do ďalších lokalít rozhodnú výsledky prvej predajne s lekárenským sortimentom. Podhradský priznal, že k takémuto kroku ich inšpirovala sieť Dr.Max, ktorá zase v lekárňach prišla s doplnkovým tovarom drogérie.

Pre Dr.Max tak ide o novú konkurenciu. Okolo 40 percent ich predajov tvoria práve tabletky bez receptu. Sieť však plánuje rozšíriť sortiment o drogériu a tovar dostať bližšie k ľuďom aj prostredníctvom novej „supermarketovej lekárne.“

„V prvom štvrťroku budúceho roka budeme mať možnosť si vyskúšať veľkoformátovú lekáreň aj u nás, keďže jednu plánujeme otvoriť,“ priblížil v rozhovore pre HN výkonný riaditeľ siete Marián Jánoš. Prevádzka bude v bratislavskom Avione. Jánoš dodal, že na základe reakcie zákazníkov si následne definujú, ako silno do tohto konceptu pôjdu aj na Slovensku. Na našom území to bude prvá takáto lekáreň.

Nejde o konkurenciu

Supermarketové lekárne majú ten istý liekový sortiment ako menšie, iba je napríklad inak rozmiestnený a doplnený o tovar, ktorý v tradičnej prevádzke nemusíte nájsť. Príkladom je väčší výber drogérie či dokonca veci pre domácnosť. Platí, že podľa legislatívy ani v týchto prevádzkach nemôžu byť v regáloch umiestnené lieky na recept.

Sieť má tento koncept rozbehnutý napríklad už v Rumunsku či Srbsku.

Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, poukazuje, že v zahraničí sa hranica medzi lekárňou a maloobchodom začína stierať. „Keď ľudia v Česku majú problém a lekárne sú už zavreté, môžu liek proti bolesti kúpiť v noci aj na čerpacej stanici. Veľmi sa to využíva tranzitujúcimi kamionistami.“

Dodal, že nejde o konkurenciu pre lekáreň, keďže drvivá väčšina pacientov zvolí radšej klasickú prevádzku

No naša slovenská legislatíva podla neho priamo hovorí, že tento sortiment sa nemôže predávať mimo lekární a označil to za diskriminujúce, keďže ide stále o tabletky bez receptu. Hráči tak narážajú na mantinely zákonov. „Máme malé mestá, kde lekárne nie sú alebo sa zatvárajú príliš skoro. V prípade problému musia cestovať alebo vydržať do druhého dňa,“ upozornil.

Preto sa členovia Zväzu obchodu o zmenu usilujú už viac ako 15 rokov. „Doteraz sa, žiaľ, nenašla politická vôľa na umožnenie predaja voľnopredajných liekov mimo lekárne. Lekárne sa snažia zachovať súčasný stav, tento systém však funguje v Česku, vo Fínsku, v Dánsku, Írsku, Británii či Holandsku,“ konštatuje viceprezident Zväzu obchodu Filip Kasana.

Odborník: Rozprávajú iba o biznise

Čo sa pozdáva obchodníkom, sa nemusí, naopak, páčiť lekárnikom. Ondej Sukeľ, prezident Slovenskej lekárnickej komory, sa vyjadril pre Zdravotnický deník, že o tejto téme je možné diskutovať, keď obchodníci odprezentujú pozitívne dosahy tohto kroku na kvalitu zdravotnej starostlivosti a verejné zdravie celkovo. „Zatiaľ rozprávajú iba o svojich biznisových záujmoch a zľahčujú problematiku nadužívania, zneužívania a nesprávneho užívania liekov vydávaných bez lekárskeho predpisu,“ dodal.

Ešte v roku 2011 bola počas Radičovej vlády na stole táto téma otvorená. Ministerstvo financií pod vedením Ivana Mikloša uviedlo v programe reforiem, aby sa lieky bez predpisu mohli nakupovať aj v obchode.

Aká bude nová ministerka zdravotníctva? Aj Einstein zmôže len to, čo dovolí koalícia, tvrdí Zajac

Kým v maloobchode sa voľnopredajným liekov ešte nedarí v plnej miere u nás presadiť, opačná situácia je na internete. Jánoš z Dr.Max približuje, že v ich internetových predajoch sú nosné štyri kategórie – nepredpisové lieky, výživové doplnky, matka a dieťa, kozmetika. „Tieto kategórie tvoria viac ako 80 percent našich online tržieb,“ konštatuje.

Avšak platí, že v rámci celého biznisu ťahá internet stále za kratší koniec. Spomínanej sieti generujú predaje cez internet len malé jednociferné percento.