Vírus natiahol pásky a reťazce poslúchli

Prijaté opatrenia hodnotia supermarkety ako diskriminačné. Úrady vykonali 200 kontrol zákazu predaja nepotravinového tovaru.

Všimli ste si, že ovládač televízora má slabé baterky. Spolu s jedlom ste chceli ísť kúpiť nové do obchodného reťazca. Suroviny ste úspešne ponahadzovali do vozíka, ale baterky boli za veľkou páskou – nedostupné. Od 19. decembra totiž môžu potraviny predávať už len tovar na uspokojenie nevyhnutných životných potrieb. Zvyšok by ste mali zohnať v e-shopoch.

Ak ste si napriek tomu dokázali zadovážiť v kamennom obchode aj niečo iné než tento druh artiklov, trafili ste do jednej z mála pobočiek, ktoré vyhlášku hlavného hygienika Jána Mikasa obišli. „Počas decembra 2020 bolo v predajniach potravín vykonaných približne 200 kontrol, zistené bolo len jedno porušenie. Pokuty udelené neboli,“ uviedla pre HN Dáša Račková, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva, ktorý kontroluje dodržiavanie tohto obmedzenia.

Absentuje logika

Rámec legislatívy je však podľa majiteľov obchodov mätúci. „Prijaté opatrenia neboli jednoznačné, lebo dovoľovali predávať iba ‚životne nevyhnutný tovar‘, a takéto vyjadrenie, žiaľ, dávalo možnosť viacerých výkladov,“ povedal prezident Zväzu obchodu Martin Katriak.

Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá združuje okrem iných veľké zahraničné reťazce, považuje vyhlášku za nezmyselnú. Jej predseda Martin Krajčovič tvrdí, že nariadenie má skôr opačný efekt, keďže sa ním zvyšuje mobilita ľudí. „Nie je žiadna logika, keď si človek v potravinách nevie kúpiť papier na pečenie a musí si ho ísť kúpiť do vedľajšej drogérie,“ uviedol Krajčovič.

Na rovnaký fakt poukazuje aj Tomáš Bezák, vedúci úseku komunikácie v spoločnosti Lidl. „Nerozumieme, prečo zákazníkovi nie je umožnené zakúpiť si základný spotrebný tovar v predajniach, do ktorých tak či tak prichádza s cieľom nákupu potravín,“ uvádza Bezák. Výsledkom je sťaženie situácie najmä u dôchodcov, ktorí často nemajú prístup či praktické skúsenosti pri nakupovaní v e-shopoch.

Na poslednú chvíľu

Prevádzky navyše mali po vyhlásení vyhlášky iba pár dní na to, aby zamedzili predaj nepotravinového sortimentu a vymysleli spôsob označenia. „Na zákaz spotrebného tovaru sme zareagovali prekrytím týchto výrobkov,“ vysvetľuje Bezák. Nákup zákazníkov je v jednotlivých reťazcoch obmedzený páskami, fóliami či koncentrovaním tovaru na jednom mieste.

Niektoré pobočky však čelili kontrolám, po ktorých im úradníci vyčítali, že produkty neboli dostatočne „nedostupné“. „Sú už prípady, pri ktorých niektorí regionálni hygienici nútia prevádzky, ktoré označili daný tovar páskou, ho následne prekryť fóliou,“ uvádza Krajčovič. Profesionáli sektora takéto správanie považujú za šikanovanie, keďže legislatíva neuvádza to, ako má byť tovar označený.

Šéf Slovenskej aliancie moderného obchodu navyše spomína, že množstvo prevádzok disponuje napríklad samoobslužnými pokladnicami. „V takýchto prípadoch nevedia obchodníci zabrániť predaju nepotravinového segmentu,“ uvádza Martin Krajčovič.

Skok do online obchodu

Podľa analytika obchodu Ľubomíra Drahovského obchody spravili akceptovaním predpisov počas sviatkov úspešnú, ale finančne a organizačne namáhavú sebakontrolu. „Pozitívom je, že tak širokosortimentný obchod, ako aj špecializovaný, dokázali splniť požiadavky zákona, aj keď so stratami v obchode a u spotrebiteľov,“ tvrdí odborník.

Drahovský vidí celkovo pri situácii s koronavírusom zmenu správania spotrebiteľov, ktorí vo veľkom prešli na e-shopy. Zákaz tento stav ešte prehĺbil a nedoplatili iba obchodníci s kamennými predajňami. „Z ekonomického hľadiska si štát strelil do kolena, keďže tržby sa presunuli na online obchody. Najväčšie sú totiž registrované v zahraničí, kde aj platia dane,“ priblížil Krajčovič. Podľa neho spoločná kasa príde počas týchto týždňov so stratou tržieb kamenných prevádzok o viac ako 20 miliónov eur.