Vysoké pokuty pre obchody štát zruší neskôr, k novele je veľa pripomienok

Už o necelé dva mesiace mali klesnúť minimálne pokuty za opakované porušenia zákona o potravinách. Ministerstvo pôdohospodárstva avizovalo a v novele zákona aj navrhlo, aby sa minimálna suma pokuty za opakované zistenie porušenia zákona znížila z 1 milióna eur na 50-tisíc eur. Maximálna suma je a aj mala zostať 5 miliónov eur.

Obchodníci, ktorí označovali pokuty schválené ešte za ministra Ľubomíra Jahnátka za likvidačné, a tešili sa na zmiernenie postihov už od leta, si však budú musieť počkať. Agrorezort totiž priznal, že minimálne pokuty tak rýchlo neklesú.

Pôvodne mal novelu, ktorá ich upraví, predložiť do konca marca, tak by sa jej júnový termín účinnosti dal stihnúť. Teraz však navrhol posunúť predloženie novely zákona až na koniec septembra tohto roku. Vláda mu tento posun v stredu schválila.

Keďže do tohto termínu by malo ministerstvo len predložiť novelu na ďalšie schvaľovanie, skôr ako začiatkom roku 2022 zrejme minimálna pokuta neklesne.

V rovnakej novele sa mal obchodníkom umožniť aj predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, ani ten sa teda na Slovensku nezavedie skôr, ako sa upraví minimálna pokuta.

Odvoláva sa na množstvo pripomienok

Ministerstvo muselo návrh posunutia úlohy, ktorú dostalo po schválení podnikateľského kilečka, odôvodniť. Z toho, čo predložilo vláde, vyplýva, že ju zdôvodnilo aj pandémiou, no hlavne množstvom pripomienok, ktoré k novele dostalo.

Rezort, ktorý vedie Ján Mičovský (OĽaNO), tvrdí, že vzhľadom na aktuálny vývoj pandémie a s tým súvisiace obmedzenia je zasadanie pracovných skupín komplikovanejšie a prerokovanie pripomienok časovo náročné. Ministerstvo dodalo, že k novele prišlo v medzirezortnom pripomienkovom konaní 70 pripomienok, z toho 39 zásadných.

Tvrdí tiež, že počas ich vyhodnotenia sa síce rozpory s povinne pripomienkujúcimi subjektmi odstránili, no došlo k zásadným zmenám textu návrhu. Preto by podľa legislatívnych pravidiel vlády malo novelu predložiť na opätovné medzirezortné pripomienkové konanie.

Hovorca rezortu Daniel Hrežík pre Denník E spresnil, že sa zmeny textu po pripomienkovaní týkali predaja potravín po dátume minimálnej trvanlivosti.

„V tejto súvislosti je možné predpokladať, že po opätovnom predložení návrhu zákona na medzirezortné pripomienkové konanie dôjde opäť k uplatneniu množstva zásadných pripomienok zo strany pripomienkujúcich subjektov, ktoré si budú vyžadovať rozsiahle konzultácie,“ tvrdí ministerstvo.

Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá združuje veľké reťazce, považuje za ťažko uveriteľné, že takú jednoduchú novelu zákona, ktorá si vyžaduje malé zmeny, ministerstvo nie je schopné pripraviť za deväť mesiacov. Kritizuje aj to, že agrorezort nie je ochotný v rámci tejto novely zmeniť ani ustanovenie o povinnej propagácii slovenských výrobkov, ktoré žiada upraviť aj Európska komisia.

„Na rozporovom konaní nám zástupcovia ministerstva tlmočili, že neplánujú robiť zásadnejšie zmeny v tejto novele, keďže ministerstvo má ambíciu ešte tento rok začať pripravovať nový zákon o potravinách. Z odôvodnenia materiálu vyplýva, že nás buď predstavitelia ministerstva zavádzali, alebo ministerstvo nie je schopné za deväť mesiacov vymeniť jedno číslo za iné a urobiť pár technických zmien v súvislosti s povolením predaja potravín po dobe minimálnej trvanlivosti,“ reagoval pre Denník E Martin Krajčovič z aliancie.

Štát pokuty reálne nedostal

Už vlani v lete minister Mičovský povedal, že chce čím skôr odstrániť miliónové pokuty pre obchodné reťazce, ktoré ich musia zaplatiť predtým, ako je rozhodnutie o udelení sankcie právoplatné. Platný zákon označil za likvidačný a hovoril, že chce zmenu presadiť v zrýchlenom režime. Z toho napokon zišlo, novela pôjde štandardným režimom schvaľovania.

Pôvodne schválený zákon dával obchodníkom možnosť sa proti vysokej pokute odvolať a aj ju napadnúť na súde. To aj väčšina pokutovaných predajcov urobila, a preto štát doteraz z vymeraných pokút väčšinu peňazí reálne nedostal.

Ďalšou novelou zákona z dielne vtedajšej ministerky Gabriely Matečnej, ktorá začala platiť v roku 2019, sa podmienky sprísnili tak, že reťazce už mali pokutu bezodkladne uhradiť do 15 dní bez ohľadu na odvolanie. To odmietla urobiť napríklad Billa s argumentom, že ustanovenia o bezodkladnom zaplatení pokuty považuje za protiústavné. Matečná sa za to reťazcu vyhrážala exekúciou.

Ministerstvo pôdohospodárstva pred dvomi mesiacmi uviedlo, že Štátna veterinárna a potravinová správa doteraz uložila celkovo 33 miliónových pokút, z toho len jedna bola uhradená. Vo všetkých ostatných prípadoch bol na žiadosť žalobcu povolený odklad vykonateľnosti rozhodnutia, respektíve konania na ústavnom súde.

Obchodníci považovali za nespravodlivé, že miliónovú pokutu môžu dostať už vtedy, ak príde inšpektor do tej istej predajne počas jedného roka druhýkrát a nájde tam rovnaký prehrešok ako pri prvej návšteve, aj keď ide o zistenie pri jednom jogurte. Inšpekcia tvrdila, že jej platný zákon, ktorý stanovil minimálnu sumu pokuty za opakovaný prehrešok v miliónovej sume, nedáva možnosť dať nižšiu pokutu, aj keď by zistenia pri druhej návšteve neboli závažné.