Za vyššie dotácie pre farmárov lobujú už aj supermarkety. Inak sa podľa nich prudšiemu zdraženiu potravín nevyhneme

Svetové ceny základných potravinárskych surovín sú na 10-ročnom maxime, pretože slabšia úroda sa skombinovala s postkoronakrízovým zdražením energií a obalov. Najväčší potravinársky koncern sveta Nestlé už na tuzemskom trhu zdražuje svoje produkty v priemere o 8,5 percenta. Domáci producenti potravín chcú potraviny zdražovať ešte výraznejšie, minimálne o 10 až 15 percent.

Ako vidia finálne ceny potravín na pultoch samotní obchodníci sme hovorili s Martinom Krajčovičom, predsedom Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorá zastupuje aj siete najsilnejších zahraničných obchodníkov, akými sú Lidl, Tesco a Kaufland.

Hovorí aj o tom ako môže zdražovanie zmierniť slovenská vláda. Popri znížení DPH by podľa neho mala zvyšovať aj dotačnú podporu domácich producentov potravín, lebo tí už sú výrazne menej konkurencieschopní nielen v porovnaní s konkurentmi zo západnej Európy, ale aj oproti konkurentom z Česka, Poľska a Maďarska.

Aj preto teraz pýtajú od obchodníkov ešte výraznejšie zvýšenie cien ako zahraniční dodávatelia.

Môže byť terajšie z[lock][lock e]dražovanie potravín výrazne prudšie ako inokedy a môže ohroziť životnú úroveň na Slovensku?

Toto je skôr otázka na štatistický úrad alebo iné ústredné orgány štátnej správy. My to vieme zhodnotiť iba čiastočne. Momentálne ešte nehovoríme na Slovensku o razantnom zdražovaní potravín a ani drogérie, ktorá tiež spadá do portfólia našich členov. My obchodníci aj napriek tomu, že inflácia sa nám prehlbuje už od začiatku roku, zatiaľ dokážeme absorbovať tieto nárasty a udržiavať ceny pre slovenských spotrebiteľov v potravinách a aj drogérii na nižšej báze.

Je ale pravda, že ceny vstupov do výroby podľa informácií od dodávateľov rastú. Vo všeobecnosti však takéto vlny zdražovania prichádzajú cyklicky, a to spravidla v nadväznosti na celosvetové dianie vrátane obdobia kríz.

Vlny zdražovania sú aj zrkadlom pre jednotlivé krajiny, akým spôsobom podporovali domácu ekonomiku a priemysel. V rámci agropotravinárskeho sektora, žiaľ, musíme skonštatovať, že výsledky snahy vlád sú horšie ako je to v prípade našich susedov z Česka, Maďarska a Poľska.

Ako by podľa vás mala zasiahnuť vláda, aby udržala zdražovanie potravín na uzde? Je vôbec nutné, aby vláda zasahovala nejakými novými nástrojmi?

Nechceme v tomto hodnotiť vládu, kde má, a kde nemôže zasahovať. Navyše, výsledné ceny potravín sú oveľa viac výsledkom diania na svetových trhoch, ako lokálne na Slovensku. Vláda respektíve ministerstvo pôdohospodárstva tu majú iba obmedzené nástroje, aby dokázali zvrátiť súčasnú situáciu.

Upraviť ale rozhodne môžu úroveň DPH, ktorá je na Slovensku oveľa vyššia ako v okolitých krajinách. Práve pre tento fakt môže zdražovanie oveľa viac postihnúť práve slovenských spotrebiteľov.

V minulosti sa zníženie DPH robilo populisticky, iba na niektoré druhy potravín. Uvítali by sme plošné zníženie DPH na potraviny, čo by pomohlo absorbovať nárasty odbytových cien a ich možný následný presun do spotrebiteľských cien.

Z dlhodobého hľadiska je však veľkým problémom nízka konkurencieschopnosť slovenských producentov. V niektorých odvetviach takmer nezvratne nízka. A to je aj výsledok ich slabšej dotačnej podpory zo strany štátu. Ak chceme rozvíjať slovenskú produkciu, tak tento prístup potrebujeme zásadne zmeniť.

Prečo ako obchodník voláte po výraznejšom dotovaní domácich farmárov?

Bez ohľadu na pôvod kapitálu všetci obchodníci sú slovenské firmy, ktoré tu platia dane a patria aj medzi najväčších domácich zamestnávateľov. Preto prirodzene chceme ponúkať čo najviac lokálnej produkcie a ďalej tak pomáhať rásť ekonomike a zamestnanosti na Slovensku.

Dnes však slovenskí dodávatelia majú problém uspieť na trhu, aj keď my obchodníci im platíme za domáce produkty o 15 až 20 percent viac ako zahraničným dodávateľom. Lenže pre nízku finančnú podporu zo strany štátu, pre investičný dlh z minulosti no aj pre vysoké odvodové zaťaženie pracovníkov v agropotravinárstve na konci dňa zostane slovenským producentom menej zdrojov.

Považujeme za dôležité, aby štát vytváral rovnakú štartovaciu čiaru pre slovenských poľnohospodárov a potravinárov do budúcnosti. Nech sa nám tieto problémy z nízkou konkurencieschopnosťou cyklicky nevracajú pri každej kríze. Namiesto regulácie trhového prostredia treba pristúpiť k strategickej dlhodobej podpore slovenských poľnohospodárov a potravinárov.

Môžu aj menšie slovenské potravinárske firmy dosiahnuť u obchodných reťazcov zvýšenie cien svojich produktov povedzme o 8,5 percenta, ako teraz svoje potraviny zdražuje koncern Nestlé?

Odbytové ceny závisia od individuálnych dohôd medzi dodávateľmi a odberateľmi. Ak ktokoľvek na trhu hovorí o zvyšovaní odbytových cien, tak to automaticky neznamená, že sa aj pretavia do reality počas rokovaní.

V každom prípade, slovenskí dodávatelia práve pre slabú konkurencieschopnosť teraz majú vyššie požiadavky na zvyšovanie cien ako zahraniční dodávatelia.

Na ilustráciu, českí hydinári dostávali cez notifikovanú schému štátnej pomoci dotáciu 20 miliónov eur, kým slovenskí hydinári iba dva milióny eur. Momentálne česká vláda zdvihla svoju pomoc hydinárom na 35 miliónov eur, slovenská na tri milióny eur.

Rovnako sú rozdiely aj v prípade ovocia a zeleniny. Česká republika vypísala výzvu na masívnu podporu výstavby nových skladov na ovocie a zeleninu. U nás sa musí často ovocie, najmä jablká, skladovať v rakúskych skladoch a odtiaľ prichádzajú späť na Slovensko.

Nehovoriac o tom, že pre problém so sezónnym zamestnávaním sa 20 percent slovenskej úrody ovocia v sadoch ani neoberie. Z toho vznikajú straty, ktoré musia slovenskí ovocinári kalkulovať do cien, nehovoriac o ušlom zisku.

Slovenskí dodávatelia pre toto všetko nevedia flexibilnejšie reagovať na potreby a výkyvy na trhu. Pokiaľ sa od slov o podpore pre domáci agropotravinársky priemysel neprejde aj k reálnym skutkom, tak sa nám tento problém bude neustále vracať.

Zmenu prinesie iba masívna podpora kľúčových vertikál, akými sú hydinové a bravčové mäso, mlieko, tuky, ovocie a zelenina. Upraviť treba aj legislatívu, najmä Zákonník práce.

Naozaj by zbrzdila zdražovanie vyššia dotačná pomoc pre domácich farmárov a potravinárov? Alebo ich to iba ochráni pred tlakom lacnejších dovozov z cudziny?

Operatívne poskytnutá vyššia dotačná pomoc, samozrejme, nemá vplyv na aktuálny vývoj cien, ktorý sa v mnohom odvíja od vývoja na európskych a svetových trhoch.

Zintenzívnenie dotovania by však mohlo zlepšiť konkurencieschopnosť slovenských producentov, na ktorých má zvyšovanie cien vstupov do výroby výraznejší dopad ako na ich konkurenciu z okolitých štátov.

To, čo ale potrebujú od vlád, nie je len jednorazová pomoc, ale systémové nastavenie, ktoré zabezpečí rozvoj kľúčových potravinových vertikál. Kým totiž v minulosti neboli slovenskí dodávatelia dostatočne konkurencieschopní voči konkurencii zo starých členských krajín EÚ, dnes ťahajú za kratší koniec aj v porovnaní s producentmi z Česka, Poľska a Maďarska. Tam sú lepšie nastavené pravidlá zamestnávania v sektore agropotravinárstva, sú tam aj nižšie požiadavky na výrobu zo strany štátu a je tam aj oveľa vyššia podpora, ktorá zabezpečila potrebné investície.

Práve zastarané technológie prehlbujú zaostávanie našej výroby potravín. Na výrobu tej istej potraviny bez moderných technológií totiž potrebujeme na Slovensku viac pracovnej sily ako v okolitých krajinách. Túto pracovnú silu máme ale zároveň zaťaženú vyššími odvodmi a štát dáva menej financií na podporu jednotlivým agropotravinárskym odvetviam.

Toto všetko potrebujeme na Slovensku zmeniť, aby sme dokázali konkurovať vo výrobe potravín okolitým štátom. Nie je to pritom kritika súčasného vedenia ministerstva pôdohospodárstva, hospodárstva alebo práce. Tie majú, naopak, pred sebou veľmi ťažkú úlohu, napraviť to, čo sa dlhé roky na Slovensku zanedbávalo.