Zmeny poškodia slovenských výrobcov i obchodníkov, varuje predseda aliancie

Zdroj: foto TA3

Ministerstvo pôdohospodárstva ide meniť zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Návrh vyvolal negatívne reakcie medzi výrobcami aj obchodníkmi. Situáciu sme si priblížili v našom štúdiu, kde sme privítali Martina Krajčoviča, predsedu Slovenskej aliancie moderného obchodu.

Daniel Horňák: „Pán Krajčovič, vieme, že táto legislatíva je dôležitá z pohľadu toho, že upravuje vzťahy medzi obchodnými reťazcami alebo obchodom na jednej strane a výrobcami potravín, poľnohospodármi na strane druhej. Aký je ten hlavný dôvod, prečo ministerstvo ide teda novelizovať tento zákon?“

Martin Krajčovič: „Tie dôvody sú dva. Prvý je, teda ten prapôvod je v tom, že musíme implementovať do prvého mája smernicu Európskej únie o neférových obchodných praktikách. Ten čas sa kráti. Nechali sme si to na poslednú chvíľu, čiže preto musíme teraz ten zákon zmeniť, aby sme do prvého mája dokázali implementovať smernicu Európskej únie. Ten druhý dôvod je kvôli prebiehajúcemu aj infridgementu Európskej únie voči Slovenskej republike, kde ale ten návrh ministerstva nezodpovedá požiadavkám Európskej komisie.“

Daniel Horňák: „Vieme, že teda tento návrh zverejnený a k tomu aj pridané rôzne pozmeňujúce návrhy vyvolali kritické reakcie z praxe, a to nielen zo strany obchodných reťazcov, ale aj z tej druhej strany, zo strany výrobcov. Takže priblížte z vášho pohľadu, aké sú podľa vás teda hlavné problémy tej navrhovanej legislatívy.“

Martin Krajčovič: „Najväčším problémom návrhu samotného ministerstva je to, čo ten návrh neobsahuje. To znamená, že neobsahuje ani tie veci, ktoré Európska komisia žiada od Slovenska zmeniť kvôli tomu, že sú protiprávne. Na druhej strane sa objavujú teraz pozmeňujúce návrhy, najmä z dielne, či už to je ministerská legislatíva spolu so stranou SaS, ktorá v tom návrhu, ktorý máme aj k dispozícii, navrhuje tri nové neprimerané podmienky, ktoré podľa našej mienky sú namierené voči značkám obchodníkov, čo ale spôsobí to, že zničíme si produkciu privátnych značiek obchodníkov na Slovensku a, žiaľ, bude sa musieť presunúť do zahraničia. To znamená, že množstvo slovenských výrobcov na tomto stratí a priznám sa, že nerozumieme, prečo vôbec s takouto iniciatívou niekto prichádza.“

Daniel Horňák: „Priblížte teda, o aké podmienky ide. Čo to v praxi bude znamenať?“

Martin Krajčovič: „Najprv jednou vetou, čo je privátna značka, aby zákazník vedel. Čiže to je privátna značka toho obchodníka, čiže pod názvom toho obchodníka a ktorú vyrába pre neho niektorý výrobca, ale je to vlastníctvo obchodníka. Navrhuje sa teraz, respektíve chce sa navrhnúť v tomto návrhu to, že bude musieť obchodník sa rok dopredu zaviazať zmluvne, presne podľa mesiacov, koľko produktov odoberie po jednotlivých mesiacoch od dodávateľa privátnej značky. To je vlastne taký návrat do socializmu, že teraz ja rok plánujem dopredu, koľko toho predám, a keby sme to dali napríklad na obdobie spred korony, tak vlastne po vypuknutí pandémie by sa stalo to, že množstvo potravín by sme vyhodili, pretože zákazník už o to nemal záujem, a množstvo potravín by sme mali prázdne pulty, pretože by sme tieto produkty nemali zmluvne zaviazané a nemusel by nám dodávateľ tieto produkty dodať. Čiže ocitli by sme sa naozaj v obchodoch ako za socializmu. Druhý návrh, ktorý tam je je, aby sme vlastne obchodné meno dodávateľa dali v tej istej veľkosti, ak o to požiada, ako je obchodná značka samotného obchodníka, čiže to logo privátnej značky. Aby sme logo výrobcu dali do rovnakej veľkosti ako logo privátnej značky, čo potiera takýto zmysel vôbec ako mať privátnu značku a demotivuje to obchodníkov vyrábať tieto značky, ktoré sú trendom v celej Európe a v celom svete, na Slovensku ale presunúť výrobu do zahraničia.“

Daniel Horňák: „Poďme si teda tieto dve veci priblížiť alebo rozmeniť na drobnejšie. Tých tristošesťdesiat dní do akej miery je to problém, pretože vieme, že obchodné reťazce neobjednávajú teraz tovary na Veľkú noc. Ono sa to robí v niekoľkomesačnom predstihu. To znamená, že do akej miery tých tristošesťdesiat dní môže byť problém a čo to teda podľa vás v praxi spôsobí?“

Martin Krajčovič: „Dnes ono je to nevykonateľné a je to obrovské riziko kvôli následným sankciám, preto ten reťazec bude alebo obchodník bude motivovaný vyrábať v okolitých krajinách tieto značky, kde táto regulácia neplatí. Poviem to tak, že v každej zmluve, alebo teda veľa zmlúv, ktoré sú medzi obchodníkmi a výrobcami, obsahuje odhad odobratého množstva, ktorý ale nie je zmluvne záväzný, pretože odoberáme potom na základe samotného dopytu ľudí. Samozrejme, ak ideme do akciového predaja, že vieme, že príde Veľká noc, alebo prídu Vianoce, to sa plánuje dopredu, ale samotné odbery bežných produktov počas celého roka sa vlastne realizujú na základe dopytu zákazníkov, aby sme nevyhadzovali tieto potraviny, pretože majú svoj nejaký dátum spotreby. Čiže sa objednávajú priebežne, presne podľa toho, ako obchodník potrebuje, ako teda totižto zákazník nakupuje, aby mal stále na pulte dosť produktov. Ak by sme sa mali rok dopredu presne po mesiacoch zaviazať, koľko zoberieme, tak je jednoduchšie presunúť výrobu do zahraničia, kde český, maďarský ani poľský ani žiaden iný výrobca nemáme voči nemu takúto povinnosť a bude to oveľa jednoduchšie to vyrábať v zahraničí, čo je obrovská škoda, pretože privátne značky tvoria dvadsať až tridsať percent celkového predaja potravín. To znamená, že naozaj takýmto nezmyselným krokom by sa mohol výrazne znížiť podiel slovenských produktov predávaných na Slovensku.“

Daniel Horňák: „Čiže vy tvrdíte, že samotní výrobcovia a producenti by na to mohli ešte doplatiť, že namiesto toho, aby mali garantovaný odbyt na nejaké dlhšie obdobie, tak kvázi by mohli prísť o tie zákazky?“

Martin Krajčovič: „Presne tak, pretože toto je nevykonateľné a je to šikana zo strany štátu, ktorá je nevykonateľná naozaj, a ja to možno ešte poviem, čo ešte ďalšie hrozí. Napríklad obchodné reťazce združené v Slovenskej aliancii moderného obchodu ročne vyvezú slovenské potraviny cez privátne značky zhruba v hodnote tristo až štyristo miliónov eur. Čiže bavíme sa naozaj o zaujímavom čísle, a teda my by sme mali povinnosť aj presne sa zmluvne zaviazať, koľko vyvezieme do Čiech, koľko vyvezieme do Rakúska, do Maďarska, do Nemecka, čo je nerealistické. Čiže proste tie sesterské firmy nebudú takéto niečo tolerovať. Čiže prídu slovenské firmy aj o tieto exportné pozície, ktoré majú vďaka obchodným reťazcom.“

Daniel Horňák: „Priblížme si ešte tie logá, ktoré ste spomínali. To znamená, že na obale by popri tej privátnej značke muselo byť v rovnakom rozsahu, rozmere aj to logo výrobcu. Ono to môže znieť teda, že je to benefit pre toho výrobcu, ktorý by sa týmto spôsobom mohol vlastne spropagovať na pultoch na tých výrobkoch, takže aké toto môže mať teda dôsledky?“

Martin Krajčovič: „No potiera to vôbec akože systém ako tej privátnej značky, pretože keď ja označujem nejak svoju vlastnú značku, nemôže mi niekto nútiť, aby som tam dával cudzie logo na svoj vlastný produkt, aj keď mi ho vyrába tretia strana. Dnes je už napríklad povinnosť, ak o to požiada dodávateľ, uviesť, alebo to môžete veľa produktov si pozrieť na zadnej strane je uvedený reálny výrobca, ktorý vyrába túto privátnu značku, ak o to požiada. Čo sa týka veľkosti loga, tak tam nevidíme na to vôbec žiaden dôvod, pretože to je takisto, ako keby napríklad je veľký slovenský výrobca oleja, ale všetci vieme, že ten olej pochádza zo zahraničia, ale nikto ho nenúti tam dávať veľkosť loga svojej firmy, tak tam dať veľkosť loga aj tej firmy, ktorá mu ten olej dodáva. Alebo ako keby vinári, ktorí si odoberajú lacnejší mušt zo zahraničia, lebo jednak je ho tu nedostatok, alebo je príliš drahý na výrobu vína, tak ako keby teraz museli dať popri svojej značke, tak ešte aj vo veľkosti značku partnerského vinárstva. To je nepredstaviteľné. Preto aby sme sa vyhli takémuto štátnemu diktátu, tak bude jednoduchšie pre obchodníkov, a musím povedať nielen nadnárodných, ale dnes to potvrdili aj slovenskí obchodníci, že bude pre ne výhodnejšie tieto privátne značky produkovať v okolitých krajinách.“

Daniel Horňák: „K tejto navrhovanej legislatíve majú kritické pripomienky aj samotní poľnohospodári. Výrobcovia napríklad hovoria, že opäť umožní nakupovať tie produkty pod ekonomické, teda oprávnené náklady, pod cenu v podstate a takisto sa im nepozdáva návrh na predĺženie splatnosti faktúr na obdobie šesťdesiatich dní. Napríklad pekári hovoria, že na dennej báze dodávajú pečivo a majú byť vyplácaní po dvoch mesiacoch. Ako toto vy vnímate?“

Martin Krajčovič: „Tu treba povedať, že aj ten pekár nakupuje suroviny a tiež neplatí okamžite. Čiže nejaká miera by tam asi mala byť. Na Slovensku dnes máme dvoj až trojnásobne prísnejšie doby splatnosti, ako určuje smernica Európskej únie. Čiže máme evidentný gold plating aj v tomto. My ale nejak extrémne nenamietame, že by sa museli predlžovať lehoty. Skôr u nás je anomália, ktorá si myslím, že je aj v rozpore napríklad so zákonom o DPH, že obchodníci musia platiť aj bez toho, aby mali riadne doručenú faktúru. Sme jediné odvetvie, kde toto prebieha, a podľa nás je to aj v rozpore so zákonom. Čiže pre nás je priorita, aby sa vyriešil spôsob úhrady za tovar, aby sme disponovali daňovým dokladom, ktorý v tomto prípade jednoznačne je faktúra a nie dodací list, ktorý vo väčšine je aj zdrapom papiera, na základe ktorého je nemožné zaplatiť.“

Daniel Horňák: „Na záver sa vás ešte spýtam, ako vyzerá teda ten legislatívny proces. Vieme, že ten návrh bol v podstate schválený v prvom čítaní. Na najbližšej schôdzi by to malo byť dokončené, ale hovorí sa vlastne o nejakej novej novele z dielne ministerstva pôdohospodárstva. To znamená akým spôsobom sa to podľa vás ešte celé môže vyvinúť?“

Martin Krajčovič: „Sami sme zvedaví a s napätím čakáme s čím príde, pretože aj my máme avizované, že údajne existuje nejaký návrh ministerstva pôdohospodárstva, ktorý chce predložiť ako pozmeňovací návrh cez niektorého poslanca. Fakt je ten, že v pondelok je gestorský výbor k tomu, a v utorok začína schôdza parlamentu, kde sa to bude preberať v druhom a treťom čítaní, čiže by to malo byť definitívne schválené. Je pre nás naozaj až nepredstaviteľné, že táto legislatíva sa pripravuje štyri mesiace alebo tri, štyri, možno už pol roka, lebo prvý návrh bol v auguste ešte, a dnes máme pár dní pred hlasovaním a stále aktéri na trhu nevedia, na čom budú, nevedia, ako sa budú meniť pravidlá hry a to, čo pre nás je až skľučujúce, že vieme, že ten návrh neobsahuje ani tie protiprávne veci, ktoré konštatuje Európska komisia, ale dokonca ani tie veci, ktoré poslanci za SaS a OĽaNO, ktorí dnes aj riadia ministerstvo, alebo sú súčasťou koalície, označili ako protiústavné, ako nepredstaviteľné, že v európskom priestore niečo takéto ide, ako niečo, čo šikanuje podnikateľov, alebo niečo, čo robí hospodárske škody. Tak ani tieto návrhy, ktoré prezentovali, keď boli v opozícii, sa, žiaľ, zatiaľ nedostali do definitívneho návrhu a to je pre nás to najväčšie sklamanie.“

Daniel Horňák: „O pripravovanej novele zákona o podmienkach v obchode s potravinami som sa rozprával s Martinom Krajčovičom zo Slovenskej aliancie moderného obchodu. Ja vám veľmi pekne ďakujem za váš čas.“