Zmrazené chcú rozmraziť. Premiér porušil sľub, prešli príplatky s odvodmi i zdraženie cien

Zdroj: trend.sk, Autor: Zuzana Kulova

Dátum: 14. decembra 2022

Zdroj: Martin Baumann

Zdroj: Martin Baumann

Polovica z každého eura, ktoré naviac zamestnávatelia zaplatia zamestnancovi, pôjde späť štátu. Rôzne sektory potvrdili, že ak sa im zvýšia náklady na mzdy, logicky musia zvýšiť aj ceny

Príplatky za prácu v neštandardnom čase sa rozmrazia. Nie však hneď, ale až od júna budúceho roka. Rozhodol o tom parlament pred pár dňami. Paradoxom je, že práve vláda Eduarda Hegera ich na podnet ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) zmrazila, aby vraj v čase pandémie uľahčila zamestnávateľom život.

Rozmraziť sa ich nerozhodla vládna koalícia z vlastného rozhodnutia, ale na podnet opozície (strana Smer-SD), s ktorou našla v tomto smere spoločnú reč. Krajniakov rezort totiž pred dvomi rokmi zrušil naviazanie príplatkov na vývoj minimálnej mzdy (v roku 2023 to bude 700 eur namiesto súčasných 646 eur), určil ich pevné sumy, ktoré navyše zmrazil.

Rozmrazenie príplatkov je pre zamestnancov dobrá správa, obavy však majú firmy. Tie tvrdia, že im to zvýši ceny produktov a služieb, ktoré budú musieť zaplatiť kupujúci. Napríklad za prácu v sobotu patrí v súčasnosti zamestnancovi príplatok 1,79 eura za hodinu (po novom 2,01 eura), za prácu v nedeľu 3,58 eura (po novom 4,02 eura) a za nočnú prácu v rizikovom zamestnaní 1,43 (po novom 1,60 eura).

Z európskych štatistík vieme, že máme najviac zamestnancov, ktorí pracujú v noci v neštandardných režimoch, uviedol pre spravodajstvo RTVS Ján Košč, člen OZ Kovo. Len v zdravotníctve viac ako polovica všetkých zamestnancov pravidelne pracuje v noci, či cez víkendy, potvrdil Anton Szalay, predseda OZ pracovníkov zdravotníctva a sociálnych služieb. „Peniaze týmto ľuďom v zmysle legislatívy prináležia,“ spresnil.

Prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ SR) Monika Uhlerová podotkla pre RTVS, že ide o verziu kombinácie Zákonníka práce a verzie mzdových zvýhodnení, ktoré platili do legislatívnych zmien v roku 2020. „Tieto sa vrátili teraz do pôvodného stavu,“ spresnila.

Vyhrala len jedna strana, a to zamestnanci, zamýšľa sa nad schválenou novinkou Vladimír Baláž, ekonóm Slovenskej akadémie vied (SAV). „Zamestnávateľov sa nikto nepýtal, akým spôsobom budú kompenzovať výrazný nárast mzdových nákladov. Jednoznačne ich budú musieť premietnuť do cien produktov a služieb,“ dodal ekonóm. Do júna by vraj malo schvaľovaním parlamentu prebehnúť ešte pár legislatívnych zmien.

Prísľub premiéra ešte od apríla

Strana Smer-SD avizovala, že bude navrhovať v januárovej schôdzi výnimky k príplatkom pre pekárov, pokiaľ ide o odpustenie odvodov a daní. Nie je úplne jasné, či návrh bude zahŕňať aj iné sektory, tie by to rovnako privítali. Pekári pečú chlieb a rožky prevažne v noci, ako aj cez víkendy či počas sviatkov. A vyššie príplatky budú znamenať automaticky aj vyššie ceny pre zákazníkov.

„Či skutočne budú platiť nejaké výnimky pre náš sektor, ťažko vopred povedať. My sme argumentovali, že 80 percent práce vykonávame v exponovaných hodinách a dňoch, v tejto ťažkej dobe by nám vláda nemala dávať väčšie bremeno na chrbát, ale mala by nás oslobodiť od poistného a odvodov na určitý čas,“ hovorí pre TREND výkonný riaditeľ Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) Milan Lapšanský.

Keď sa napríklad prekrýva víkend, nočná zmena a sviatok, pekáreň musí ľuďom zaplatiť všetky príplatky k základnej mzde naraz. Podľa M. Lapšanského však mali ešte donedávna pekári od predsedu vlády Eduarda Hegera prísľub, že výrobcom čerstvých a základných potravín vláda z týchto príplatkov odpustí zdravotné a sociálne odvody.

„Premiér nám to prisľúbil ešte v apríli tohto roka. Očakávam, že sľub splní. Ak by sa tak nestalo, výrazne nám vzrastú náklady a postihne to zákazníkov, ktorí budú musieť platiť za chlieb i pečivo stále viac,“ dodáva.

S vládou sa nedá viesť dialóg

Zástupcovia sociálnych partnerov na strane zamestnávateľov opustili 12. decembra tohto roka rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady, čím chceli vyjadriť zásadný nesúhlas s obchádzaním sociálneho dialógu.

V snahe nájsť kompromis v danej téme vláde navrhovali, aby boli zvýšené príplatky minimálne oslobodené od odvodov na strane zamestnávateľa i zamestnanca. Dnes totiž 52 percent z každého eura vyplateného zamestnávateľom zoberie štát. Poslanci na ich odborné pripomienky dlhodobo neprihliadajú. Z celej situácie profituje viac ako zamestnanci jednoznačne štát. 

Nová právna úprava zásadným spôsobom zvýši náklady podnikom, ktoré už mesiace bojujú s energetickou krízou a bezprecedentným predražovaním výroby, aké na Slovensku nemá obdoby, a to bez akejkoľvek pomoci zo strany štátu, prezrádza pre TREND výkonný sekretár Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), Martin Hošták. 

„Zvýšenie príplatkov, a teda nákladov firiem, nepochybne  povedie k rastu cien tovarov a služieb. A vyššie ceny tak zaplatia aj tí zamestnanci, ktorí príplatky nedostanú, vrátane všetkých dôchodcov či študentov,“ spresnil M. Hošták. Poslanci podľa jeho slov takto nepriamo všetkým občanom „vybavili“ vyššie ceny vybraných tovarov a služieb, vrátane potravín, a to v časoch extrémnej inflačnej krízy a už tak masívneho zdražovania prakticky všetkého.

„Sme sklamaní z prístupu poslancov, ktorí pred prosperitou Slovenska uprednostňujú lacný populizmus a zbieranie volebných hlasov,“ dodáva výkonný sekretár RÚZ.

Zároveň platí, že až polovica z každého eura, ktoré naviac zamestnávatelia zaplatia zamestnancovi z dôvodu tejto novely, pôjde späť štátu.

„Ak bol záujem zvýšiť čistý príjem zamestnancov pracujúcich napríklad v trojsmenných prevádzkach, tak mohol štát tieto príplatky oslobodiť od odvodov zamestnávateľa a odvodov zamestnanca tak, ako je to aj v iných krajinách Európy. A tým by sme veľmi jednoducho dosiahli zásadné zvýšenie čistého príjmu zamestnanca,“ podotýka M. Hošták. Podporil tak rovnaký zámer, aký majú potravinári či pekári, aby štát od príplatkov odpojil odvody, pretože na nich zarába hlavne on sám.

Zvýšia sa ceny produktov i služieb

Rovnaký názor na túto legislatívnu novinku majú aj potravinári. Schválenie príplatkov ku mzde povedie k ďalšiemu zvýšeniu cien, najmä základných potravín, potvrdil pre TREND Matej Korpáš z tlačového odboru Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

„Mzdové náklady sú pri výrobe potravín jednou z najzásadnejších položiek, ktoré tvoria cenu vyrobenej potraviny. Ak zvýšime náklady na výrobu, logicky musíme zvýšiť aj cenu,“ spresnil.

K zvýšeniu príplatkov dôjde v celej potravinárskej sfére, v prvovýrobe, spracovaní aj predaji poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov.

„Preto môžeme očakávať rast cien pekárskych výrobkov, zeleniny, mäsa, mlieka, vajec a ďalších. Podniky určite budú hľadať možnosti, ako optimalizovať výrobu, mnohé možno pristúpia aj k prepúšťaniu, v krajnom prípade k obmedzovaniu výroby,“ dodáva M. Korpáš. Štát má podľa neho viacero možností, ako tento vývoj prinajmenšom spomaliť. Pozastavenie platieb odvodov a poistného z príplatkov za prácu cez víkendy, sviatky či v noci je len jednou z nich.  

V pozore sú aj hoteliéri a gastro, keďže podľa legislatívneho návrhu sa výška príplatkov opäť nadväzuje na minimálnu mzdu. Obávajú sa, že keďže v niektorých rokoch je jej zvyšovanie skokové, skoková bude aj výška príplatkov.

„Pri cestovnom ruchu tiež nevieme obmedziť prácu počas víkendov a štátnych sviatkov, na rozdiel od iných sektorov. Zamestnanci v týchto službách pracujú práve vtedy, keď iní ľudia majú voľno a oddychujú,“ konštatuje pre TREND Marek Harbuľák, prezident Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS).

Na trhu tiež prevláda akútny nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, mzdy však stagnujú, keďže ich zamestnávatelia nedokážu zvyšovať tak, ako rastie napríklad inflácia. „Hlavnú príčinu vidíme v daňovo-odvodovom zaťažení práce, a vysokej sadzbe dane z pridanej hodnoty (DPH)  v gastro službách. Situáciu pritom nezmení ani jej dočasné zníženie v trvaní troch mesiacov na desať percent,“ poznamenáva M. Harbuľák.

Rovnako, ako iné sektory ekonomiky navrhovali vláde, aby príplatky za prácu boli oslobodené od daní a odvodov. „Tento návrh sme predkladali rezortu práce ešte predtým, ako prešiel spomínaný poslanecký návrh do parlamentu. Nepovažujeme za férové, aby si štát ukrajoval z príplatkov pre zamestnancov viac ako polovicu,“ konštatuje prezident AHRS. Táto zmena podľa neho však mzdy nezvýši, problém nedostatku zamestnancov a vysokého daňovo odvodového zaťaženia zostáva. 

Brigádnik môže mať vyšší plat ako zamestnanec

Veľmi negatívne vnímajú, že štát im ide určiť, komu majú na plate pridať a komu nie, aj obchodníci.  Poslanci totiž vychádzali z predpokladu, že každý zamestnanec má rovnomerný počet odpracovaných hodín cez sviatok, v noci alebo cez víkend, konštatuje pre TREND Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO).

„Avšak toto v obchode, ktorý je jedným z najväčších zamestnávateľských sektorov na Slovensku, neplatí. Až 70 percent pracovníkov v obchode sú ženy, ktoré ak majú deti, tak pracujú cez víkend kvôli starostlivosti o deti menej, čo je pochopiteľné,“ dodáva. 

Týchto zamestnancov nahrádzajú brigádnici alebo pracovníci na dohodu. Preto obchodníci chcú zvyšovať plošne mzdy, aby sa zdvihli výraznejšie aj matkám s deťmi, z ktorých sú niektoré aj slobodné, čiže len s jedným príjmom. Takto sa stane, že napríklad nekvalifikovaný brigádnik bude mať hodinovú mzdu v nedeľu dvojnásobne vyššiu, ako učiteľ v základnej tarife. Toto je podľa slov predsedu SAMO výsledok nezodpovednej sociálnej politiky.

„Benefit s príplatkov bude mať len úzka skupina zamestnancov, ale náklady bude niesť celá spoločnosť, vrátane napríklad seniorov. Toto bude znamenať ďalšie roztočenie inflácie, pred čím varovali aj ekonomickí analytici. Môžeme predpokladať aj na základe vyjadrení potravinárov, že to zvýši cenu pečiva, ovocia a zeleniny, mäsa, vajec či mlieka, keďže produkcia týchto potravín si vyžaduje prácu aj cez víkend, v noci alebo v sviatok,“ spresňuje M. Krajčovič. 

Inšpirovať sa treba aj v zahraničí

Príplatky za prácu ako také neodmietajú v Asociácii priemyselných zväzov, dopravy a spojov (APZD). No treba ich vnímať aj v kontexte ďalších poslaneckých návrhov, ktoré momentálne parlamentom prechádzajú, podotýka pre TREND Andrej Lasz, generálny sekretár APZD.

„Nie sú s nikým prediskutované a firmy zo sklárskeho, potravinárskeho, či chemického priemyslu dostávajú do existenčnej krízy a na hranu prežitia. Čelia vysokej inflácii, likvidačným cenám energií, recesii, klesajúcemu odbytu či nestabilnej situácii spôsobenej vojnovým konfliktom na Ukrajine,“ dodáva.

Zvýšenie nákladov firiem prostredníctvom novely Zákonníka práce bez akéhokoľvek rozumného odôvodnenia a diskusie považuje za vrcholne nezodpovedný hazard s celou ekonomikou a budúcnosťou Slovenska. Na možné nedostatky novely upozorňovali vládu už od septembra 2022, no tá nereagovala.

„Ak je účinnosť novely navrhovaná  od 1. júna 2023, bol by dostatok času na jej prerokovanie v riadnom legislatívnom konaní. Poslanecká novela hrubo porušila sociálny dialóg, ktorý fungoval,“ konštatuje generálny sekretár APZD.

Ak bolo zámerom novely zvýšiť príjem zamestnancov, rovnako navrhli, aby príplatky boli oslobodené od daní a odvodov na strane zamestnávateľa i zamestnanca, ako je tomu napríklad v Rakúsku a Nemecku.

„Ľudia by tak získali dvakrát viac. Tieto naše návrhy však boli odignorované. Výsledkom je, že z prijatej podoby novely viac ako zamestnanci profituje štát,“ dodáva A. Lasz. Príplatky sa v konečnom účte premietnu do vyšších cien tovarov a služieb, ktoré budú musieť zaplatiť všetci.