Znižovanie DPH na potraviny nemusí zbrzdiť ceny a môže byť drahé, upozorňuje NBS

Zdroj: dennikn.sk, Autor: Daniela Krajanová

Dátum: 08. februára 2022

Zdroj: TASR

Zdroj: TASR

Inflácia v januári medziročne vyskočila o 8,5 %, čo je najviac od roku 2003.

Ako o jednom z opatrení na zamedzenie rastu cien potravín sa debatuje o znižovaní DPH.

Podobné opatrenie začalo fungovať napríklad v Poľsku.

Analytici z Národnej banky Slovenska však upozorňujú, že to nemusí byť efektívne.

Kým inflácia v januári zlomila takmer 20-ročný rekord, politici stále nenašli riešenie, ako utlmiť dosahy rastu cien na spotrebiteľov. Situáciu navyše zneprehľadňujú opatrenia v zahraničí podporujúce nákupnú turistiku. A u nás sa ešte len začína debata o tom, čo by mohlo pomôcť.

Analytici úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska publikovali analýzu, podľa ktorej sa, zjednodušene povedané, úpravy DPH na potraviny nemusia premietnuť do cien tak rýchlo a v takej miere, ako by si to politici mohli predstavovať.

Čo hovoria analytici z NBS:

Znížená sadzba DPH sa môže naplno preniesť do spotrebiteľských cien iba v určitých prípadoch. Dá sa to predpokladať pri lacných a trvanlivých produktoch. Pri čerstvých výrobkoch je prenos zhruba polovičný a pri prémiových prakticky nulový.

Do cenotvorby môže navyše rušivo vstúpiť konkurenčné prostredie, rast cien iných vstupov či vyššie výkyvy cien. Tie môžu znižovať motiváciu obchodníkov preniesť všetky zmeny do pultových cien, obzvlášť teraz, keď vidieť mimoriadne zdražovanie mnohých vstupov.

Znížiť DPH tak, aby to bolo efektívne pre spotrebiteľov, je preto možné iba pri produktoch, kde sa to plne premietne do cien. Mali by to byť jednak lacnejšie a zároveň trvanlivé potraviny (napríklad cukor, nie však trstinový, múka, ale nie špaldová, prípadne ryža, ale nie basmati).

Definovanie takýchto detailných položiek tovarov na účely zákona je však extrémne náročné.

Netreba zabúdať ani na verejné financie, pre ktoré by dočasné alebo permanentné zníženie DPH mohlo v súčasnej situácii znamenať príliš vysokú záťaž.

Analytici z NBS vychádzali z pozorovaní, čo sa dialo v roku 2020, keď vstúpili do platnosti zmeny v DPH na niektoré potraviny. Pripomínajú, že niektorí spotrebitelia sú na ceny veľmi citliví, iní menej, a tak ich predajcovia vedia rozlíšiť a cenotvorbou sa spotrebiteľovi dobre prispôsobiť.

Pozorovaním zmien v DPH v januári 2020 analytici NBS zistili, že prenos zníženia DPH do cien potravín je jasne identifikovateľný, ale nie úplný. „Sledujeme síce plný prenos zníženia DPH, no takisto sa dá pozorovať mierne zvýšenie cien pred legislatívnou zmenou, ale najmä neskoršia úprava cien po legislatívnej zmene. Celkový priemerný prenos zníženia DPH do cien, pre tovary zahrnuté do legislatívnej zmeny, odhadujeme na 80 %.“

Vtedy[lock] analytici sledovali vývoj v konkrétnom reťazci, no upozorňujú, že vtedajšia a dnešná situácia je odlišná. Rast cien vstupov je tentoraz dramaticky vyšší, čo môže vyvolávať tlak na marže maloobchodu. A o to nižšia môže byť motivácia obchodníkov prenášať úľavy v daniach do konečných cien.

Ľudia vyrážajú na nákupy do Poľska a do Maďarska

Toto všetko sa deje uprostred búrlivej diskusie, čo robiť v súčasnej situácii so silným tlakom na ceny. Pokiaľ ide o ceny potravín, analytici z NBS tvrdia, že napriek celkovo vyššej inflácii v súčasnosti je v potravinárskom sektore spotrebiteľská inflácia zhruba porovnateľná s infláciou na konci roka 2019.

Debata o tom, ako reagovať na roztočenú infláciu, sa do veľkej miery presunula do parlamentu a na koaličnú radu. Tá by mala zasadať aj v pondelok, pravdepodobne by sa na nej malo debatovať o kompenzáciách cien energií.

Tento problém sa aktuálne týka viac firiem než domácností, ktoré sú zatiaľ pred zdražovaním energií o čosi viac chránené, no pociťujú ho napríklad firmy, a tie vyrábajú tovary, ktoré si ľudia kupujú.

Tlak na ceny nielen pre energie však už podľa finančného riaditeľa Billy Tomáša Staňa prerástol do takých rozmerov, že ho vidno v nákupnom správaní zákazníkov.

„Zákazníkov máme dosť, viac ako minulý rok, aj keď minulý rok bola pandemická vlna výrazne silná. Vidíme však, že zákazníci nakupujú podstatne menej. Je to o očakávaní: pôjdu hore ceny energií, teda základné náklady,“ zhrnul Staňo v rozhovore na prelome januára a februára.

Vtedy sa ešte len čakalo, čo sa bude diať, keď začnú u susedov platiť rôzne zvýhodnenia.

V Maďarsku vstúpili vo februári do platnosti regulované ceny šiestich druhov potravín. Rozhodnutie vlády z 12. januára má zatiaľ platiť do 1. mája.

Zareagovali aj v Poľsku, a to rovno nulovou DPH na potraviny (od februára) a k tomu pridali lacnejšie tankovanie vďaka zľavám v daniach (DPH klesá z 23 na 8 %).

Televízia Markíza priniesla reportáž o tom, ako sa na nákupy do zahraničia vybrali vo veľkom aj ľudia zo Slovenska a tankovať prišli aj do kanistrov.

„Nie je to iba o cenách potravín, Poliaci znižujú dokonca aj DPH na pohonné hmoty, takže ak si človek zo Slovenska pôjde nakúpiť do Poľska, tak cestou aj natankuje a aj na tom bude mať úsporu. Len my sme tu málo aktívni. Inflácia bude za tento rok možno 5 a viac percent,“ povedal Staňo ešte predtým, ako sa opatrenia u susedov dostali do praxe.

Obchodníci medzitým upozorňujú, že s Maďarskom a Poľskom máme dlhú spoločnú hranicu a pre mnohých ľudí je to do jednej či druhej krajiny blízko.

Podľa Martina Krajčoviča zo Slovenskej aliancie moderného obchodu neobstoja ani nové pochybnosti analytikov z NBS o tom, či by obchod celú zľavu z DPH preniesol aj na pulty. Opisuje, že na Slovensku sa v poslednej dekáde dvakrát upravovala DPH.

„Obchodníci ju vždy aj korektne premietli do cien,“ komentuje Krajčovič. „Pri prvom znižovaní prebiehala kontrola zo štátnej aj spotrebiteľskej úrovne, obe skonštatovali férový prístup obchodníkov. Prenesenie zníženia DPH však neznamená zmrazenie cien. A očakávame, že NBS sa bude bližšie zaoberať aj nákladovou stránkou, ktorá vstupovala do cien v celej agropotravinárskej vertikále,“ pripomenul Krajčovič.

Do cenotvorby sa totiž premietli aj ďalšie faktory. Popri zmenách DPH sa paralelne diali aj iné zmeny – napríklad novela Zákonníka práce, ktorá zvýšila minimálnu mzdu či príplatky za prácu cez sviatok a víkendy.

„Zároveň v tom čase rástli pomerne rýchlo aj náklady na energie a pohonné hmoty. To sa prenieslo do cenotvorby takmer všetkých druhov potravín. Rovnako od januára spravidla platia aj nové nákupné ceny, ktoré vyplývajú z dodávateľsko-odberateľských rokovaní. Preto je logické, že tesne pred týmto obdobím alebo tesne po tomto období nastáva aj úprava pultových cien,“ povedal Krajčovič s tým, že každá potravina má pre spotrebiteľa inú citlivosť.

Obchodníci uznávajú, že zníženie DPH by pomohlo stlačiť inflačnú brzdu, ale nezastaví ju úplne, pretože náklady budú neustále rásť nielen obchodníkom, ale najmä dodávateľom, čiže poľnohospodárom a potravinárom.

Znížená DPH by však pomohla lepšie absorbovať tieto náklady v celej agropotravinárskej vertikále, čo sa prejaví pre spotrebiteľa v nižšom raste cien potravín. To sa dialo napríklad v minulom roku, keď priemerná inflácia bola 3,2 % a inflácia na potraviny iba 1,8 %. Obchodníci boli schopní značnú časť nákladov absorbovať vo vlastnej sieti a impulz v podobe zníženej DPH by pomohol pri férovom prenesení do cien ešte viac absorbovať tieto cenové nárasty,“ opisuje Krajčovič.

Inak povedané – na to, aby sa ceny zmrazili, by sa museli zafixovať všetky faktory, ktoré do ich tvorby vstupujú.

Nápad so zmenou DPH pri potravinách už dorazil aj do parlamentu, priniesol ho poslanec za Sme rodina Jaroslav Karahuta.

Stihli sa ním zaoberať aj na ministerstve pôdohospodárstva a minister Samuel Vlčan nedávno avizoval, na aké komplikácie narážajú.

Pri zmene terajších 10 % na 5 % by podľa neho „diera v rozpočte bola na ročnej báze 133 miliónov eur. Ak by sa znížili povedzme vajcia z terajších 20 na 5 %, bolo by to ďalších 22 miliónov, čiže hovoríme o 155 miliónoch eur, čo je už výpadok v rozpočte, ktorý nemáme ako nahradiť,“ vravel Vlčan na Markíze.

Z ministerstva pôdohospodárstva Denníku N potvrdili, že ich doterajšie prepočty zatiaľ nezachytávali prípadný odliv v zinkasovanej DPH vplyvom prelievania nákupov do zahraničia.

„To, čo nám v analýze NBS chýba najviac, je, o aké príjmy príde štát cez nákupnú turistiku. Nemôžeme sa pozerať na zníženie DPH iba cez príjmy štátu a nereflektovať, že sme malý štát v strede spoločného európskeho trhu, kde v okolitých krajinách sú nižšie ceny nielen potravín, ale aj pohonných hmôt a iných služieb. Štát príde o príjmy z dôvodu nákupnej turistiky a tento fakt ani ministerstvo financií, a ani NBS vo svojich analýzach nezohľadňujú a nekvantifikujú,“ tvrdí Krajčovič.

Minister financií Igor Matovič sa už však nechal počuť, že nákupy v zahraničí vyjdú štátnu kasu lacnejšie, ako keby sa mala znižovať DPH.

„Podľa našich prepočtov to, čo štátna kasa stratí nákupmi za hranicami, je výrazne menej, ako to, čo by stratila znížením DPH,“ skonštatoval Matovič pre TASR. „Máme našťastie slobodný prechod cez hranice, takže ak niekto uzná za vhodné, že mu stojí za to ušetriť nejaké eurá pri nákupe za hranicami, je slobodný tak konať. Pre ochranu verejných financií je zodpovednejšie držať súčasnú sadzbu DPH, ako podliehať nejakej panike. Následne by totiž nikto zníženú sadzbu DPH už nezvýšil,“ uzavrel Matovič.

„Zníženie DPH by pribrzdilo infláciu. Neznamenalo by to, že sa ceny potravín zafixujú na novú nižšiu úroveň. Na cenovkách by sa však toto opatrenie prejavilo, rovnako ako sme tak urobili pred pár rokmi, kedy pokles DPH kontrolovali aj štátne orgány,“ kontruje Billa a pripomína, že pri DPH máme jednu z najvyšších sadzieb v rámci EÚ a najvyššiu na potraviny v rámci krajín V4. Znižovanie by však malo byť systematické, postupné a nielen ako reakcia na infláciu a rastúce ceny.

Výrobcovia aj obchodníci upozorňujú: pozor na našu konkurencieschopnosť

„Keď si zoberiete, ako to vyzerá so štátnou podporou prvovýroby na Slovensku a v iných krajinách, tak sa nečudujem. Snažíme sa týmto slovenským firmám pomáhať. Len viete, keď sa slovenské výrobky stanú nekonkurencieschopné, pretože ich zahraničná alternatíva bude o 15 – 20 % lacnejšia, tak nakoniec zákazník je ten, kto o všetkom rozhodne. Či z presvedčenia kúpi slovenské produkty, alebo si povie, že kúpi to, čo mu dovoľuje peňaženka,“ opisoval Staňo z Billy pred pár dňami.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora sa napríklad pri debate o DPH prikláňa k názoru odborníkov z centrálnej banky.

„Efekt (zo zníženia DPH) pre spotrebiteľa bude výrazne nižší, ako sa mediálne prezentuje, a dá sa považovať iba za politickú agendu, keďže neexistujú funkčné mechanizmy na kontrolu,“ tvrdí Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK. V komore si podľa jej slov robili vlastný prieskum o dosahoch zmien v DPH. V tomto prípade išlo o zmeny z roku 2016.

Výsledok: po skončení monitoringu k 30. júnu 2016 sa význam zníženia DPH rozplynul. Efekt na spotrebiteľské ceny bol len dočasný, pretože zníženie DPH sa stratilo v marži obchodných reťazcov, tvrdí Holéciová.

Čo teda odporúčajú výrobcovia zastúpení ich komorou? Navýšenie spolufinancovania európskych zdrojov a priamej štátnej pomoci pre agropotravinársky sektor.

„Pre výrobcov potravín sú dôležité také opatrenia, ktorými by došlo k zníženiu odvodového a daňového zaťaženia, k zlepšeniu vyjednávacej pozície slovenských výrobcov pri rokovaní s obchodníkmi o navýšení odbytových cien, a to aj z dôvodu aktuálneho zvyšovania vstupných nákladov pri výrobe potravín. Nevyhnutná je však najmä priama podpora do potravinárskeho spracovateľského priemyslu,“ tvrdí Holéciová s tým, že investície do výroby by ju okrem iného umožnili zefektívniť a zlacniť.

SPPK štátu odporúča po vzore očkovacej prémie, aby zvýšené náklady na potraviny obyvateľom kompenzoval určitou formou finančného príspevku.