Ako veľmi ležia reťazce SNS v žalúdku

Zdroj: Trend  Dátum: 06.12.2018 Autor: Marek Legéň

Národniari zmäkčujú odvod z obratu obchodníkov, možný rozpor s európskym právom ich nevyrušuje Nech to narazí, na čo chce. Takto sa vyjadril predseda parlamentu Andrej Danko k možnej kolízii osobitného odvodu z obratu obchodných reťazcov s európskou legislatívou. Slovenskú národnú stranu (SNS) neodradila od návrhu kontroverzného dodatočného „zdanenia“ ani masívna vlna kritiky z prostredia firiem či dokonca odborárov, ktorí sa obávajú, že tento špás si najviac odskáču ekonomicky zraniteľné skupiny obyvateľstva. Prečo?
Je dosť pravdepodobné, že ak štát direktívne vytiahne od reťazcov ďalšie milióny eur, nezaplatia to z vlastného vrecka, ale zrejme vyzbierajú i v cenách tovarov. A. Danka netrápi, že podľa právnikov je navrhnutá konštrukcia odvodu v rozpore s európskym právom.
Odvoláva sa na vlastné politické zadanie klepnúť po prstoch nenásytným reťazcom, ktoré klamú Slovensko na daniach a arogantne vytláčajú domácich poľnohospodárov a potravinárov z regálov.
Zlá správa o úcte a rešpekte k legislatíve a zdravému úsudku bude, ak SNS nájde dostatok hlasov, aby svoj zámer presadila.
Parlament mal o odvode rozhodnúť na schôdzi, ktorá sa začala koncom novembra. K hlasovaniu sa poslanci dostali až po uzávierke TRENDU.
Ústup z pozícií Národniari chcú vybrať od reťazcov nad rámec dane z príjmu ďalších asi sto miliónov eur ročne a z týchto peňazí podporiť nimi údajne utláčaných slovenských poľnohospodárov a potravinárov.
Nevedno, na čo presne a podľa akého kľúča sa financie použijú.Mechanizmus na to totiž neexistuje. Aspoň zatiaľ. A SNS nie je práve vzorom transparentného a spravodlivého rozdeľovania zdrojov, o čom svedčia viaceré kauzy z minulosti. Strana sa dušuje, že  peniaze z odvodu vloží naspäť do agrosektora – na boj proti klimatickým zmenám, budovanie zavlažovacích systémov, tvorbu rizikového fondu či podporu domácich potravín. Národniari sa rozhodli ísť hlavou proti múru, i keď nejaké tehličky z neho spustia. Poltucet poslancov za SNS vyšiel pôvodne s iniciatívou zaťažiť odvodom reťazce, ktoré z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi inkasujú aspoň desatinu tržieb a majú ročný čistý obrat nad dvestotisíc eur a prevádzky aspoň v dvoch okresoch. Milióny eur by tak platili nielen potravinárske siete, ale napríklad aj dm drogerie markt. Odvod bol na začiatku skonštruovaný tak, že by postihol širokú paletu obchodníkov, mnohých likvidačným spôsobom. Veľké problémy mohli čakať najmä domáce reťazce. Národniari si preto dali povedať a zmäkčujú parametre odvodu.
Otázniky až do konca Počas rokovaní o návrhu vo výboroch NR SR vysvitlo, že sa pripravuje zmiernenie „dane“ tak, že zasiahne iba väčších hráčov, čo však zvyšuje mieru diskriminácie.
„Návrh svedčí o vôli štátu zasiahnuť týmto opatrením do majetkových práv ‚vybranej‘ kategórie obchodníkov,“
upozorňuje Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing.
Podľa informácií, ktoré prezentoval jeden z predkladateľov odvodu poslanec za SNS Radovan Baláž, by sa mala meniť hranica podielu obratu z predaja potravín, a to na dvadsaťpäť percent.
Odvodu sa má vyhnúť väčšia skupina predajcov, napríklad obchodné aliancie, malé a stredné podniky, prevádzkovatelia podnikových predajní či obchody v malých obciach.
Pozícia SNS od predstavenia odvodu zoslabla. Národniari najprv obišli štandardné medzirezortné pripomienkovanie a predložili opatrenie ako poslanecký návrh rovno do parlamentu.
Nakoniec sa však v istej podobe uskutočnilo a materiál sa dostal na program legislatívnej rady vlády s takmer stovkou pripomienok.
Parlament si odložil rokovanie na samotný záver schôdze, čo naznačuje, že opatrenie sa dolaďuje do posledných chvíľ a zrejme ho čakajú nemalé úpravy.
Varovanie pred rastom cien Národniari na čele s A. Dankom tvrdia, že veľké reťazce majú dosť tučné zisky na to, aby sa s nimi podelili a nezvyšovali pre odvod ceny. Predkladatelia chcú dosiahnuť spravodlivejšie rozdelenie marže, z ktorej podľa nich najviac ťažia reťazce, kým farmári a spracovatelia sú neraz na hranici výrobných nákladov či pod ňou. Argumentujú dvojcifernými obchodnými prirážkami, ktoré si reťazce nahadzujú pri potravinách, pričom o nich komunikujú, ako keby hovorili o ziskoch.
V praxi si však obchodníci nenechajú brnkať po prstoch. „Tento odvod je čistý náklad, ktorý by mal byť za normálnych okolností niekde zohľadnený,“ hovorí Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO), v ktorej sú reťazce Tesco, Lidl, Kaufland, Billa, Metro, dm drogerie markt a Terno. Jedného z najväčších obchodníkov Lidl by odvod vyšiel asi 28 miliónov eur, pričom za ostatný účtovný rok do konca februára hradil daň z príjmu 22 miliónov eur. V prípade Kauflandu predstavovala vlaňajšia daň 10,8 milióna eur. Dodatočná z obratu by dosiahla ďalších takmer 27 miliónov eur. Za oba reťazce, ktoré podnikajú na Slovensku formou verejnej obchodnej spoločnosti, platí korporátnu daň ich spoločník.
Ak parlament odvod schváli, mohol by byť podľa M. Krajčoviča prenesený do ceny potravín či iného tovaru, viesť k zníženiu iných nákladov na predaj (mzdy, zamestnanosť, služby zákazníkom), poklesu investícií do obchodnej siete alebo môže ovplyvniť rozsah spolupráce s dodávateľmi. Keby reťazce „posunuli“ odvod v plnej miere na spotrebiteľov, štvorčlennú domácnosť by to mohlo ročne stáť 84 eur.
Nezávislý inštitút INESS upozorňuje, že hornou hranicou zvýšenia cien nemusí byť výška odvodu, teda dve a pol percenta. Má sa totiž platiť zo všetkých tovarov, ktoré dotknutý reťazec predáva.
Ale napríklad pri elektronike či oblečení si nemôže veľmi dovoliť zdražovanie, pretože konkurenciu v týchto segmentoch odvod nepostihne, a teda nemá dôvod zdražovať. Možno tak predpokladať, že vyšší tlak na ceny bude pri tovare, v ktorom reťazce dominujú, teda pri potravinách.
Drahšie potraviny môžu motivovať na nákup v zahraničí. Okolité krajiny z V4 ich majú lacnejšie z dôvodu nižšej DPH na potraviny a vyšších dotácií do prvovýroby zo strany štátu a EÚ, tvrdí M. Krajčovič. Zhruba dve tretiny Slovákov pritom žijú do päťdesiat kilometrov od najbližších hraníc.
Nechcú ho ľudia ani firmy So sumou osemdesiatštyri eur operujú aj reťazce zo združenia SAMO. Proti zamýšľanému odvodu z obratu nasadili kampaň so spotom, v ktorom mladá rodina zaplatí pri pokladni okrem svojho nákupu aj za fiktívny výrobok – daň z potravín, hoci ho nechce. Reťazce sa takto snažia zrozumiteľne vysvetliť spotrebiteľom, ako odvod ovplyvní ich nákupy.
Aliancia zriadila v rámci kampane tiež profil na Facebooku i webstránku, na ktorej rozoberá súvislosti odvodu. Ľudia na nej dostali možnosť hlasovať proti dani z potravín. Za takmer mesiac od spustenia webu vyjadrilo nesúhlas s opatrením viac ako dvadsaťpäťtisíc spotrebiteľov.
Reťazce zo SAMO si objednali aj online prieskum od agentúry Go4insight, ktorá sa pýtala v polovici novembra tisícky respondentov, aký majú na odvod názor.
Takmer 70 percent sa vyjadrilo proti, pätina v jeho prospech a desatina sa nevedela vyjadriť.
Najväčšie obavy, ktoré vzišli zo sondy, boli zvyšovanie cien potravín, možnosť netransparentného využitia získaných financií a prípadný zánik menších obchodov v malých obciach. Viac ako polovicu opýtaných by ďalšie zvyšovanie cien potravín ešte viac motivovalo nakupovať v zahraničí.
Odvod jednoznačne odmietajú aj podnikatelia, vyšlo z ankety organizovanej Podnikateľskou alianciou Slovenska v spolupráci s inštitútom INEKO na vzorke 139 firiem všetkých veľkostí a zo všetkých regiónov. „Domácich podnikateľov v potravinárstve, medzi ktorých patríme, trápi najmä vysoké odvodové a daňové zaťaženie vo všeobecnosti. Individuálne opatrenia len zbytočne deformujú trh a dotknuté subjekty si aj tak nájdu spôsob svoju hospodársku silu ukázať,“ uvádza PAS vyjadrenie jedného z respondentov.
A. Danko si z prieskumov nerobí ťažkú hlavu. „Myslím si, že podstatná časť národa, napríklad v našom prieskume štyridsať percent, s odvodom nemá problém. Prieskumy si často platia tí, ktorí nás chcú zosmiešniť, znevážiť.“
Navrhnutý odvod pre reťazce je natoľko výbušným opatrením, že preň za rovnaký povraz ťahajú odborári, zamestnávatelia aj samospráva.
Konfederácia odborových zväzov, Republiková únia zamestnávateľov a Združenie miest a obcí Slovenska sa podpísali pod spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzývajú na nepokračovanie v legislatívnom procese. „Sme za to, aby sa prijímali opatrenia presahujúce volebný cyklus, ktoré by neboli marketingovými nástrojmi.
Máme záujem na tom, aby sa systémovo podporili slovenskí poľnohospodári a potravinári, čo by vyústilo k väčšej produkcii slovenských potravín,“ uvádza sa vo výzve. A. Danko paradoxne označil navrhnutý odvod pre reťazce za systémové opatrenie, z ktorého každý rok potečú peniaze na podporu domáceho agrosektora.
Odvod pre reťazce odmietajú odborári, zamestnávatelia aj zástupcovia samosprávy 57 % respondentov prieskumu SAMO a Go4insight by ďalšie zvyšovanie cien potravín ešte viac motivovalo nakupovať v zahraničí „Tento odvod je čistý náklad, ktorý by mal byť za normálnych okolností niekde zohľadnený.“ Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu

Susedov už Brusel schladil. S podobnými retailovými daňami, ako navrhla SNS, majú skúsenosti v Poľsku aj Maďarsku. V oboch prípadoch narazili na európskej pôde. Poľské opatrenie vyhlásil Brusel za nedovolenú pomoc a zákon bol následne anulovaný. Maďarská legislatíva neprípustne zvýhodňovala progresívnou sadzbou malé firmy proti veľkým. Podobnú filozofiu má aj návrh slovenského odvodu. Maďari situáciu vyriešili tak, že zaviedli plošnú 0,1-percentnú daň pre všetky obchodné spoločnosti, ktorá je stále v platnosti. Od reťazcov však stihli v rozpore s európskym právom vybrať jeden a pol miliardy eur, o ktoré sa s nimi doteraz súdia.

Rakúsky daňový expert Wilfried Serles zo spoločnosti Grant Thornton tvrdí, že navrhovaný slovenský osobitný odvod porušuje európsku legislatívu hneď v niekoľkých bodoch. Je diskriminačný, keďže sa nedotkne plošne celého sektora, ale len vybraných reťazcov, ktoré predávajú potraviny. Porušuje slobodu usadzovania sa a voľného pohybu služieb, pretože by postihoval takmer výlučne členov obchodných reťazcov z iných krajín Európskej únie. Odvod by bol problematický aj vtedy, ak by sa týkal všetkých obchodníkov v rovnakej miere a s rovnakou sadzbou. Podľa európskeho práva totiž členské štáty nemôžu zavádzať odvody podobné dani z pridanej hodnoty (DPH). „V tomto prípade však návrh osobitného odvodu naráža na toto pravidlo a je podľa môjho názoru v rozpore s európskou smernicou o DPH, lebo je uvalený ako percentuálna sadzba na ceny tovarov pri prvotnom predaji na Slovensku,“ argumentuje W. Serles.
Ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením SNS však celú vec vidí inak.
Výber daní a určovanie daňových sadzieb je plne v kompetencii členských štátov EÚ a mimoriadny odvod pre obchodné reťazce je v súlade s týmto princípom, tvrdí rezort v stanovisku pre agentúru TASR.
Podľa rakúskeho experta je odvod nielen v rozpore s legislatívou, ale navyše tiež čistý ekonomický nezmysel. Nazdáva sa, a nie je zďaleka sám, že desiatky miliónov eur z odvodu, s ktorými počíta štátny rozpočet na budúci rok, zaplatia kupujúci vo vyšších cenách. Tak stúpne inflácia a poklesne kúpna sila obyvateľstva, čo sa najviac dotkne sociálne slabších skupín.
(leg)
Čo povedal predseda SNS Andrej Danko na margo odvodu pre reťazce „Dosiahneme to, že naučíme týchto arogantných podnikateľov sa tu slušne správať voči Slovensku. Že zisk má ostávať tu.“
„Keby len tých hlúpych letákov tlačili menej, keby len trošku viac slušnosti mali voči dodávateľom, tak štát k tomu nebude tak rázne pristupovať. My sme už zúfalí.“
„Nech to narazí, na čo chce. Už nikto nezoberie Maďarom, keď viac ako jednu miliardu dostali do štátnej kasy, ktorú potom dokázali adresne dávať svojim výrobcom.“
„Keď mám zohnať financie pre potravinárov, poľnohospodárov a potom mám byť cepovaný, že nie sú, tak ja už dnes nevidím inú variantu, len toto s pani ministerkou presadiť.“