Dankov odvod narazí na Brusel

Zdroj: Hospodárske noviny   Dátum: 18.10.2018  Autor: Katarína Runnová

V týchto dňoch sa rokuje o osobitnom odvode, ktorého platením by mali reťazce podporiť domácich výrobcov. Diskusie o špeciálnom odvode pre maloobchod vrcholia.
Od budúceho roka majú odvod z dielne Slovenskej národnej strany platiť takmer všetky väčšie reťazce na Slovensku. Ten vidí spolu s agrorezortom veľké množstvo pozitív, ktoré so sebou odvod prinesie. Obchodníci však svorne tvrdia, že odvod môže mať v niektorých prípadoch až likvidačné dôsledky. Daňoví experti zároveň varujú, že odvod v takomto znení narazí na platnú európsku legislatívu. Podobný prípad sa už stal aj v susednom Maďarsku.
1. Ako bude osobitný odvod fungovať?
Poslanci SNS pripravili návrh zákona, ktorým sa má zaviesť odvod pre obchodné reťazce vo výške 2,5 percenta z čistého obratu.
V júni o ňom informoval predseda strany Danko. Odvod sa má týkať obchodných reťazcov, ktoré majú prevádzky aspoň v dvoch okresoch. Tieto predajne majú mať tiež jednotný dizajn, spoločnú komunikáciu a spoločné marketingové aktivity a z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi by muselo pochádzať minimálne 10 percent ich obratu. Obchodný reťazec by odvod nemusel platiť, ak jeho výška za tri mesiace nepresiahne sumu päťtisíc eur.
2. Prečo sa vláda rozhodla zaviesť odvod pre obchodné reťazce?
Podľa slov šéfky agrorezortu Gabriely Matečnej sa občania pýtajú, prečo je na pultoch málo slovenských potravín, prečo sú slovenské potraviny drahšie ako zahraničné a prečo potraviny tej istej značky sú u nás menej kvalitné ako v západných krajinách. „Dôvodom sú najmä vysoké obchodné prirážky a množstvo ďalších neprimeraných praktík reťazcov,“ objasňuje Matečná hlavné impulzy, ktoré vedú vládu k zavedeniu odvodu.
Približne 120 miliónov eur, ktoré sú súčasťou rozpočtu na budúci rok a ktoré majú pochádzať práve z odvodu reťazcov, by sa však podľa Matečnej mali vrátiť späť do agropotravinárskeho sektora.
3. Prečo obchodníci s odvodom nesúhlasia?
Nespokojnosť s odvodom vyjadrila Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá združuje reťazce Billa, dm drogerie markt, Kaufland, Lidl, Metro, Tesco či Terno. Podľa slov jej mediálneho zástupcu, Lenky Puzlíkovej, totiž všetci členovia aliancie dlhodobo a aktívne realizujú vlastné projekty na podporu slovenských dodávateľov. „Za aktívny prístup, podporu a spoluprácu nám ešte v júni ďakovala ministerka Matečná,“ informuje Puzlíková. Okrem veľkých reťazcov odvod zasiahne aj slovenského predajcu Coop Jednota, ktorého všetky subjekty by sa po zavedení odvodu dostali do straty.
Na základe výsledkov hospodárenia 40 najväčších firiem v sektore obchodných reťazcov za rok 2017 by po zaplatení odvodu v strate nezostali len štyri.
„Odvod by mal negatívne dôsledky práve pre sektor slovenských poľnohospodárov a potravinárov, na pomoc ktorým má byť určený,“
uvádza Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500. Podľa neho je zrejmé, že plánovaný odvod v konečnom dôsledku zaplatia dodávatelia, poľnohospodári a potravinári na ešte nevýhodnejších dodávateľských podmienkach, ako aj zákazníci na vyšších cenách.
4. Dôjde v dôsledku odvodu k rastu cien?
Názory v tomto smere sa rôznia.
Kým agrorezort nárast cien vylučuje a nevidí naň racionálny dôvod, potravinári a obchodníci sú presvedčení, že to bude jeden z prvých dôsledkov zavedenia odvodu. „Na zvýšenie cien nevidíme žiadny dôvod. Reťazce majú u nás obrovské obchodné prirážky, znevýhodňujú slovenské produkty a ich zisky sú vyššie ako v západnej Európe,“ uviedla Matečná. Potravinári však nevidia v tomto odvode zmysel a pokladajú ho za neférový a nedomyslený.
„Tento krok s vysokou pravdepodobnosťou zdraží potraviny aj nepotravinový sortiment na Slovensku,“ uvádza Puzlíková.
Otázne však zostáva, či budú obchodníci schopní preukázať, že za rastom cien potravín stojí práve nový odvod.
5. Porušuje odvod európsku legislatívu?
Osobitný odvod reťazcov porušuje legislatívu vo viacerých bodoch.
Upozornil na to Wilfried Serles, daňový expert a managing partner spoločnosti Grant Thornton Slovensko. V prvom rade ide o diskrimináciu, keďže odvod sa nedotkne plošne sektora obchodu, ale iba sietí predávajúcich potraviny. „Ide o jasné poskytnutie výhody ostatným obchodným prevádzkam. Každý, kto podniká v maloobchode, ale nespadá pod definíciu reťazca podľa tohto zákona, získa neprípustnú hospodársku výhodu,“
uvádza Serles.
Ďalším je porušenie slobody usadzovania sa a voľného pohybu služieb – zákon by postihoval takmer výlučne členov obchodných reťazcov z iných krajín Európskej únie. V neposlednom rade je tiež v rozpore so smernicou o DPH, ktorá hovorí, že členské štáty nemôžu zavádzať odvody podobné dani z pridanej hodnoty.
„Odvod je uvalený ako percentuálna sadzba na ceny tovarov pri prvotnom predaji na Slovensku,“ objasňuje Serles.
2,5 PERCENTA je výška odvodu, ktorý majú platiť obchodné reťazce.

POZITÍVA A NEGATÍVA OSOBITNÉHO ODVODU PRE REŤAZCE Plusy podpora prvovýrobcov, farmárov a potravinárov rovnomernejšie prerozdelenie financií v potravinovom dodávateľskom reťazci financie z odvodu by mali poputovať späť do agropotravinárskeho sektora zintenzívnenie potravinových kontrol na všetkých úrovniach viac domácich potravín na pultoch obchodov Mínusy rast cien potravín i nepotravinového sortimentu nárast inflácie pokles kúpnej sily obyvateľstva a znevýhodnenie slabších sociálnych vrstiev a dôchodcov predloženie návrhu zákona mimo štandardného legislatívneho procesu dosah na zamestnávanie ľudí a mzdy v obchode zníženie investícií do rozvoja a podpory dodávateľov rast nákladov na predaj potravín a ďalšieho sortimentu