Dodatočná daň urobí vietor v potravinárstve

Zdroj: Hospodárske noviny prílohy  Dátum: 13.11.2018 Autor: Ivan Brožík

Obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku by mali od budúceho roka platiť osobitný odvod vo výške dva a pol percenta z čistého obratu.
Navrhla to Slovenská národná strana. Potraviny, ktorých sa zmena týka, tak budú opäť drahšie. Predkladatelia v návrhu zákona o osobitnom odvode pre reťazce poukazujú na starú známu skutočnosť, že „distribúcia pridanej hodnoty v rámci dodávateľského potravinového reťazca od prvovýroby cez spracovanie potravín po predaj je značne nerovnomerná, pričom obchodné reťazce majú v tomto reťazci dominantné postavenie z hľadiska zisku“. S navrhovaným osobitným odvodom nemá vládna koalícia problém, tvrdí predseda jednej z jej strán, Robert Fico. Okrem nej však tento problém budú mať všetci zúčastnení a zaplatia ho spotrebitelia vo vyšších cenách. Nové mechanizmy na podporu domáceho poľnohospodárstva a potravinárstva totiž treba hľadať inde, ako v podstate v paušálnom dodatočnom zdanení a zdražení. To je podľa mnohých odborníkov kontraproduktívne a slovenských obchodníkov ako aj prvovýrobcov to môže úplne potopiť. Občanov zas donúti siahnuť hlbšie do peňaženiek. Pasca zvaná obchodný reťazec za obchodný reťazec návrh zákona považuje zoskupenie obchodných jednotiek, ktoré má prevádzky aspoň v dvoch okresoch, minimálne 10 percent obratu pochádza z predaja potravín a tieto prevádzky majú jednotný dizajn, spoločnú komunikáciu a spoločné marketingové aktivity.
Konateľ reťazca dm Martin Podhradský sa pre denník N vyjadril doslova takto: „Bol som zhrozený z toho, že si niekto urobí rukojemníka a vyrúbi mu dodatočnú daň  z pridanej hodnoty vo výške 2,5 percenta. Bol som celkom nad vecou, kým som si to neprečítal, pretože som si myslel, že sa to reťazca dm nedotkne. Ale keď tam dali, že sa to dotkne reťazcov s minimálne desaťpercentným podielom potravín v predaji, vedel som, že nás to zasiahne. Považujem to za vysoko diskriminačný zákon voči dm. Lebo ak predávate 85 percent nepotravinárskeho sortimentu a musíte zaplatiť navyše daň za potraviny, tak to normálnemu človeku nedáva logiku.“
Likvidácia malých a slovenských Na základe kritérií, ktoré obsahuje predložený návrh zákona, do povinnosti platiť odvod môže spadnúť aj obrovské množstvo maloobchodov. Bude to prakticky akákoľvek predajňa, ktorá aspoň
v malom množstve – návrh hovorí o desiatich percentách – predáva potraviny a zároveň má prevádzky aspoň v dvoch okresoch. Ale to nie je zďaleka koniec. Ocitnúť sa tam môžu aj malé predajne zapojené v alianciách, pretože aj aliancia, napríklad Môj obchod, poskytujúca len marketingové či dodávateľské služby, sa ráta za reťazec. Do odvodu môžete spadnúť aj právnym či príbuzenským vzťahom. Stačí byť spoločníkom v dvoch s.r.o., ktoré predávajú potraviny v dvoch okresoch, a nastáva problém. Alebo môžete napríklad vlastniť mäsiarstvo v jednom okrese a predajňu koláčov v druhom. Hrozí, že na vás budú pozerať ako na reťazec. Podmienkou je síce mať spoločné marketingové aktivity či dizajn, ale čo to presne znamená? Zníženie percenta zisku ako argument Navrhovatelia argumentujú tým, že ziskovosť reťazcov sa pohybuje okolo siedmich percent a viac. Vôbec nerozlišujú akých, či nadnárodných alebo národných. Potom je však tento údaj iba čistá demagógia. „Ziskovosť slovenských obchodných reťazcov, členov Zväzu obchodu, sa pohybuje okolo jedného percenta,“ hovorí pre HN AGRO viceprezident zväzu, ktorý združuje slovenských predajcov, Pavol Konštiak. Zavedením dodatočného odvodu ich podľa neho zákonodarcovia privedú do straty. A ešte viac skomplikujú ich možnosť konkurovať nadnárodným predajcom. Alebo ich prinútia zvýšiť ceny. Lenže obchody a subjekty, ktoré sú členmi tohto zväzu, predávajú vysoký podiel sortimentu práve od slovenských dodávateľov potravín. A tie, ak zdražejú, umožnia vyhrávať dovozu. Lacnému a nekvalitnému. Takže ziskovosť sa týka iba nadnárodných reťazcov a zostane im aj po zavedení odvodu. Ide o neférový krok stanovisko Slovenskej aliancie moderného obchodu, organizácie združujúcej prevažne nadnárodné reťazce, o osobitnom odvode znie: „Poslanci SNS svojím novým návrhom zákona o špeciálnom odvode urobili tajne a bez odbornej diskusie ďalší neférový krok, ktorý s vysokou pravdepodobnosťou zdražie potraviny aj nepotravinový sortiment na Slovensku. Môže mať dopad na zamestnávanie ľudí a na mzdy v obchode a môže znížiť investície do rozvoja a podpory dodávateľov v regiónoch, kde pôsobia. Namiesto sociálne ústretových krokov pre ľudí, namiesto podpory podnikateľov a zamestnávateľov – navyše v čase, keď sa našej ekonomike darí – sa tu už dlhodobo schvaľuje legislatíva, ktorá zhoršuje sociálnu a finančnú situáciu domácností, ako aj podnikanie slovenských obchodníkov. Vytvára diskriminačné a netransparentné podnikateľské prostredie a zvyšuje podnikateľom náklady.“ Aliancia však ide vo svojom stanovisku ešte ďalej. Varovanie pred zdražením potravín Podľa Aliancie Slovensko neúmerným, viac než 40-percentným daňovým zaťažením obchodníkov, jednou z najvyšších daní na potraviny v Európe, ako aj s legislatívou výrazne zvyšujúcou náklady na mzdy ďalším odvodom iba dosiahne, že sa z krajiny, ktorá je v Únii v rámci potravín siedmou najlacnejšou a v rámci eurozóny dokonca najlacnejšou, sa stane krajinou, kde náklady na predaj potravín aj ďalšieho sortimentu porastú. Toto sa môže podľa obchodníkov prejaviť aj na vyšších konečných cenách pre spotrebiteľa. „Odvod viazaný na dosiahnutý čistý obrat je podľa nej zjavne ekonomickým nezmyslom a z ekonomického hľadiska aj núdzovým prvkom. Kým iné osobitné odvody sú väčšinou daňou zo zisku, plošná daň z obratu na našom trhu zatiaľ nie je a pri jej schválení by bola nebezpečným precedensom aj pre iné sektory“, tvrdí v stanovisku pre HN mediálna zástupkyňa Aliancie Lenka Puzlíková.

Postoj úradov je nejasný Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka hovorí, že stojí na strane spotrebiteľov, poľnohospodárov a potravinárov. Opoziční poslanci „aj vzhľadom na ich personálne prepojenia“ stoja podľa ministerstva na strane reťazcov. Faktom je, že za posledné obdobie rástli ceny potravín na Slovensku najviac spomedzi krajín V4. Ceny potravín v minulom roku u nás stúpli o 5,4 percenta. Množstvo slovenských dodávateľov predáva svoje výrobky už teraz na hranici výrobných nákladov. Agrorezort tvrdí, že okrem vysokých obchodných prirážok reťazce využívajú aj rôzne aktivity, ako získať od svojich dodávateľov ďalšie financie.
Či už ide o poplatky za letáky, za jubileá či ďalšie. Tento problém sa netýka len Slovenska, ale celej Únie. Európska komisia už predstavila legislatívu na zamedzenie nekalých obchodných praktík, ktorú iniciovalo práve Slovensko počas svojho predsedníctva v Rade Európskej únie. Opozícia argumentuje číslami Podľa opozície návrh zákona na zavedenie osobitného 2,5-percentného odvodu pre reťazce je namierený proti ľuďom.
Pocítiť ho môžu spotrebitelia vo vyšších cenách či zamestnanci v obchodoch na nižších mzdách. Slovenským poľnohospodárom a potravinárom pritom podľa predstaviteľov opozičných strán nijako nepomôže. Spoločne preto vyzvali koaličných poslancov, aby za tento návrh z dielne národniarov nehlasovali. „Nezmyselnejší zákon som už veľmi dlho nevidel. Veľmi dúfam, že aj koaliční poslanci, ktorí trochu rozmýšľajú nad tým, čo idú schváliť, pochopia, že toto poškodí občanov Slovenska,“ zdôraznil Richard Sulík na spoločnej tlačovej konferencii opozície v Národnej rade.
Do úvahy prichádza aj možné skúmanie protiústavnosti tohto zákona a tiež aj jeho súlad s európskym právom. Podľa poslanca Miroslava Beblavého je tento návrh ekonomicky to isté, ako keby sa zvýšila daň z pridanej hodnoty na 22,5 percenta na potraviny, obuv či textil. Jednoducho na tovar, ktorý sa predáva v reťazcoch.
Pritom už dnes je na Slovensku táto daň jednoznačne najvyššia v Únii. Národniari však naďalej odôvodňujú zavedenie osobitného odvodu pre obchodné reťazce pomocou pre slovenských poľnohospodárov a potravinárov.
Sporná pomoc poľnohospodárstvu Kľúčovým argumentom predkladateľov je pomoc poľnohospodárstvu, ktorú má zabezpečiť práve tento odvod. Existuje však viacero dôvodov, prečo o tom pochybovať. Odvod totiž nie je nateraz nijako legislatívne prepojený s poľnohospodárstvom. V návrhu zákona sa spomína len to, že „v kapitole ministerstva pôdohospodárstva sa každoročne rozpočtujú finančné prostriedky zodpovedajúce rozdielu sumy výnosu z odvodu.“
Žiaden fond sa reálne týmto zákonom nenapĺňa – on ani neexistuje, ešte je len na začiatku legislatívneho procesu. Dôvodová správa nejasnosti ďalej zvyšuje. Píše sa v nej okrem iného: „V tejto súvislosti považujeme za potrebné financovať najmä odbyt poľnohospodárskych produktov a potravinárskych výrobkov, financovať analýzy, prieskumy, výstavy a prezentácie súvisiace s odbytom poľnohospodárskych produktov a potravinárskych výrobkov.“
Koľko zdrojov z odvodu však reálne skončí v rukách poľnohospodárov a koľko pôjde na analýzy, prieskumy, výstavy a prezentácie, je otázne. Pritom len zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky má slovenské poľnohospodárstvo k dispozícii zhruba 700 miliónov eur ročne. Pritom panuje celý rad podozrení, ako sa s týmito zdrojmi nakladá, či už v prvom pilieri – aktuálne talianske kauzy, či v druhom pilieri – kauza Babindol . Kritickým miestom slovenského poľnohospodárstva sú vlastnícke a užívateľské vzťahy k pôde, ktoré dodatočné peniaze nijak neriešia.
Nestranná analýza pripomína „Podobné zákony sa v nedávnej minulosti zjavili aj v Maďarsku či Poľsku, kde boli predmetom kritiky Európskej komisie a museli sa upraviť,“ tvrdí materiál Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. Návrh považuje za škodlivý pre podnikateľské prostredie na Slovensku troma spôsobmi.
Ktorými? „Ako každá iná daň aj táto prinesie kombináciu vyšších cien pre spotrebiteľov, pričom viac zasiahnuté budú potraviny. Prinesie menej zdrojov na mzdy zamestnancov a na investície podnikateľov. Zároveň prinesie nemalú byrokratickú záťaž. Podnikatelia budú musieť dôsledne sledovať, kedy im vzniká odvodová povinnosť a aká je jej výška. V prípade opomenutia sú v návrhu automatické pokuty. Odvod je pritom nastavený tak, že do neho spadne aj veľké množstvo stredných a malých obchodníkov, či dokonca výrobcovia potravín, ktorí predávajú výrobky koncovým zákazníkom. Treťou škodou je zhoršenie podnikateľského prostredia v maloobchode. Začínajúci obchodníci a potravinári budú hrozbou odvodu odradení expandovať a rozširovať sa. Hlavný dôvod zavedenia tohto odvodu, teda pomoc poľnohospodárom, je viac politickým marketingom než realitou. Návrh zákona neobsahuje žiadne reálne prepojenie odvodu s poľnohospodárstvom,“ uvádza sa v dokumente Inštitútu ekonomických analýz.
Zhrnutie (ne)logiky Dodatočná daň uvalená na spoločnosť môže byť teoreticky uhradená len z troch možných zdrojov:
cez vyššie ceny produktov, cez nižšie mzdy alebo nižšiu návratnosť investície pre akcionárov. Nový odvod sa má uvaliť na obrat či tržby, teda bude to sales tax a bude obdobou zvýšenia dane z pridanej hodnoty. Zároveň zasiahne prakticky celý sektor, a to aj keby daň mierila skutočne len na reťazce, ktoré ovládajú 90 percent trhu. Efekt dodatočného zdanenia bude rozprestretý rovnomerne po celom maloobchodnom trhu s potravinami.
Ziskovosť slovenských obchodných reťazcov, členov Zväzu obchodu, sa pohybuje okolo jedného percenta. Pavol Konštiak Neúmerným, viac ako 40 percentným daňovým zaťažením obchodníkov, sa iba dosiahne, že zo Slovenska bude krajina, kde náklady na potraviny aj ďalší sortiment porastie.