Kvalita našich a zahraničných potravín

Zdroj: Rádio Slovensko, Relácia: Z prvej ruky, Dátum: 20.02.2017

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Testom rovnakých potravín, ktoré sa predávajú u nás a v Rakúsku. Ministerstvo pôdohospodárstva opäť rozprúdilo debatu o kvalite, cene a riešeniach tohto problému. Niektorí predajcovia či výrobcovia sa síce ohradili, že test v niektorých prípadoch nemusel byť objektívny, ale asi sa nenájde nikto, kto by tvrdil, že tento problém vôbec neexistuje. Ako teda riešiť práve túto situáciu? Je na vine zákazník, že nečíta etikety, je to problém výrobcu, ktorý chce ušetriť alebo v tom majú prsty aj obchodné reťazce, ktorých privátne značky tiež vykazujú rozdiely? A aká je šanca, že riešenia na pôde EÚ podporia aj silnejší hráči? Toto sú všetko otázky, ktoré dnes budem klásť mojim hosťom. V štúdiu už sedí Miroslav Mikolášik, europoslanec za KDH.

Miroslav MIKOLÁŠIK, europoslanec /KDH/
——————–
Pekný deň prajem, dobrý deň.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
A dnes budú diskutovať aj dvaja naši účastníci cez telefón. Tým prvým je predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu Katarína Fašiangová.

Katarína FAŠIANGOVÁ, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu
——————–
Dobrý deň prajem.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
A bude tu aj riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky Ľubomír Tušer, vitajte aj vy.

Ľubomír TUŠER, riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky
——————–
Dobrý deň prajem.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Od mikrofónu pozdravuje Zuzana Hanzelová. Keďže ide o veľmi spotrebiteľskú tému, môžete sa samozrejme pýtať aj vy na slovensko@rtvs.sk a poďme teda rovno na tú tému. Pán Mikolášik, vás prekvapili v niečom tie výsledky tých testov alebo to len potvrdilo to, o čom ste vedeli? Prinieslo to niečo nové, čo vás prekvapilo?

Miroslav MIKOLÁŠIK, europoslanec /KDH/
——————–
Po prvé, som veľmi vďačný, že vlastne ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sa podujalo urobiť vo svojich oficiálnych laboratóriách, respektíve v spolupráci s vecne príslušnými laborátoriami tieto testy. To len potvrdilo už známu skutočnosť. My občania vieme, aj moji voliči to vedia, že sú rôzne výrobky. Keď si ich idú kúpiť v Nemecku, vo Francúzsku, v Hainburgu alebo teda v Bratislave alebo kdekoľvek, v Snine. Chcem povedať, že toto je dobrá aktivita a tie výsledky tých testov, to by som bol veľmi rád, aby sa tu nespochybňovali. Toto sú odborné laboratóriá, ktoré porovnávali odborným, vysoko odborným spôsobom kvalitu tých potravín. A to, že či sme to už vedeli, veď dovolíte, by som len pripomenul, my už v roku 2015 na pôde európskeho parlamentu sme rozbehli vecne príslušnú akciu. Poslanec keďže nemôže priamo písať zákony, viete, že v EÚ na rozdiel od NR SR my musíme čakať, čo napíše komisia, aký návrh zákona alebo direktívy alebo nariadenia vyjde z pera komisie. A poslanci potom ho pripomienkujú, schvaľujú, najprv vo výboroch, potom v pléne a obohatia ten text koľkokrát veľmi podstatným spôsobom. To je jediný spôsob, ako my môžeme do toho kreatívne alebo aj odborne vstúpiť. Čiže ďalšia ale taká páka na tú komisiu je vyhlásiť, že áno, v strednej a východnej Európe sú niektoré výrobky pod tým istým názvom horšej kvality ako sú tie isté výrobky od toho istého výrobcu na západe. Poviem len tu vo Viedni a to je teda fakt a my chceme, aby komisia v tejto veci konala.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Čiže nejaký podnet ako keby.

Miroslav MIKOLÁŠIK, europoslanec /KDH/
——————–
Ten podnet sa volá written declaration, písomné prehlásenie. A zbiera tie podpisy a musíte dostať podpisy viac ako polovice z tých 750 poslancov. My sme to zbierali, 10 poslancov sme sa podpísali pod to písomné vyhlásenie, chceli sme dotlačiť komisiu, aby zmenila súčasne platné zákony. Naneštastie a to sme aj čakali inak, urobili sme taký vietor. Ale práve poslanci z tých západných krajín nejavili o tento náš problém…

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Pretože to nie je ich problém.

Miroslav MIKOLÁŠIK, europoslanec /KDH/
——————–
Nie je to ich problém, tak nepodpísali a nezískali sme tú polovicu tých podpisov.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Ešte sa dostaneme aj k tomuto celému procesu podrobnejšie. Rovnaká otázka ale aj pre vás, pani Fašiangová, tie testy vás prekvapili, priniesli niečo nové, čo sme ešte nevedeli?

Katarína FAŠIANGOVÁ, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu
——————–
Tak čo chcem povedať, tie testy ma neprekvapili, táto téma je na pôde Slovenska rozoberaná už niekoľko rokov. Samozrejme ja som tie testy nevidela, ale zástupcovia Slovenskej aliancie moderného obchodu. K čomu sa viem vyjadriť, je relevantné, že tie vyšetrenia boli robené v štátnych akreditovaných laboratóriách, čiže nie je možné to spochybniť. Čo chcem povedať naše stanovisko alebo stanovisko za členov aliancie a za obchodné reťazce je, že ak sa bavíme o dvojakej kvalite potravín, obchodné reťazce považujú za zásadné, aby potraviny, nielen od nadnárodných koncernov, ale aj od výrobcov ako takých, boli predovšetkým bezpečné, aby boli správne označené. To znamená, aby podľa európskej aj národnej legislatívy mali všetky atribúty označenia, aby to označenie zodpovedalo zloženiu toho výrobku, teda zložkám, ktoré by sa mali nachádzať v tom výrobku.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Pán Tušer, rovnaká otázka aj pre vás, ešte to posuniem možno trochu ďalej, lebo neradi to úplne priznávajú aj predajcovia, aj také tie značky, ktoré majú jednotlivé reťazce. Čiže pripúšťate, že teda tie výrobky sú rôzne?

Ľubomír TUŠER, riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky
——————–
Poviem v prvom rade, čo povedal test. Proste rozmýlnil, všetko čo je na Slovensku je v nižšej kvalite, ako je uvádzané povedzme v rámci Rakúska. Aj napríklad značka Milka, ktorá sa v minulosti v takýchto porovnávaniach objavovala, práve na základe tohto testu bola určená a má to isté zloženie.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Pán Tušer, ešte vás zastavím na chvíľočku, aby sme nemenovali značky, to je prvá vec. Druhá vec je, že bolo teda 22 tých potravín, ktoré porovnávali, z toho polovica vykázala ten rozdiel. Čiže 50% je dosť veľa. Zas netreba to úplne zľahčovať, nie?

Ľubomír TUŠER, riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky
——————–
Poviem tak, pre výrobcu je určite výhodnejšie, aby mal vždy rovnaké zloženie pre komplet celý trh, ideálne pre celý svet. Ale vždy sa snaží prispôsobovať miestnym očakávaniam spotrebiteľov a do toho vždy investuje svoje zdroje, ale musí vždy rešpektovať národné a európske pravidlá. Tie európske pravidlá platia pre všetkých a v podstate národné pravidlá sú len nad úrovňou. Pokiaľ spotrebitelia na Slovensku dávajú prednosť cene pri svojom rozhodovaní, je to to, kvôli čomu môžu niektoré výrobky sa líšia od toho, čo má byť na predajni v rámci Rakúska alebo nielen v rámci týchto dvoch krajín, ale tie rozdiely sú aj naprieč Európou ako takou.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Pán Mikolášik, ten argument regionálnych chutí, je to naozaj o chuti alebo vy ste teda aj lekár, je tam aj zdravotné riziko. Lebo predsa len, keď je tam nejaká nahrážka alebo niečo lacnejšie, tak síce to nie je úplne priamo nebezpečné, ale nie je to asi úplne zdravé.

Miroslav MIKOLÁŠIK, europoslanec /KDH/
——————–
Povedal by som takto, to, že niečo ešte vyhovuje zákonu alebo že je zákon, ktorý niečo povoľuje alebo priamo nezakazuje, ešte neznamená, že robíme správne, ak v Európe sú výrobky rôznej kvality. Ja som tiež nepovedal, že všetky tie testované potraviny neprešli. Ja len hovorím, že 50% je strašne veľa a certifikované laboratóriá toto bezpečne odhalili. Na druhej strane výrobcovia sa často obhajujú tým, že to čo robia nijako neporušuje zákony EÚ a vyhovárajú sa napríklad na tie chute. Oni sami si robia také prieskumy u laikov, u ľudí, ktorým dajú ochutnať rôzne zloženie toho istého výrobku a urobia z toho nejaký protokol a potom uzavrú, že na Slovensku si ľudia želajú pri tomto mäsovom výrobku výraznejšiu chuť alebo iné zloženie im chutí ako je to u výrobku na západe alebo teda v tom Rakúsku. A to oni tvrdia, že to Slováci povedali, že im to viac chutí. Nikde my nemáme možnosť pozrieť sa na tieto ich protokoly, kde oni si urobili akože tento prieskum a teraz  zrazu vyrábajú pod tým istým názvom a v tom je aj to zarážajúce, možno až nemorálne, že ten istý výrobca pod tou istou etiketou, pod tým istým číslom, pod tým istým brandingom vlastne dodáva na Slovensko iné zloženie tej potraviny, ako je to na západe. Ešte ste sa pýtali ohľadom toho zdravotného hľadiska. Je nesporné, že niektoré tie zloženia, ktoré my vidíme aj v tomto teste, nie sú výhodné pre človeka. Možno nie sú pre neho bezprostredne život ohrozujúce, ale možno v takom dlhodobom horizonte, keď niekto požíva oveľa väčšie percento konzervantov alebo látok, ktoré sú náhražkami sladidiel, rôznych umelých sladidiel, veď to nemôže zostať celkom bez následkov a ja by som povedal, že napríklad na jednej strane samozrejme je potrebné, aby si ľudia čítali tie etikety, že on vidí, že ten slovenský alebo na Slovensku uvádzaný výrobok má vlastne iné zloženie, ale to ešte neznamená, že to zloženie je dobré a to je to, čo je práve nesprávne.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Pani Fašiangová, ako by sa obchodníci mohli do tohto celého akosi zapojiť? Nie je to naozaj trochu aj na ich zodpovednosti, aby tlačili na tých dodávateľov, že by nebola tá situácia tak rozdielna v rôznych krajinách, ktoré napríklad susedia?

Katarína FAŠIANGOVÁ, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu
——————–
K tejto otázke by som bližšie vysvetlila za obchodníkov. Ak sa bavíme o rozdielnych špecifikáciách alebo prípadne zloženiach, kľúčové pre našich obchodníkov je, aby to bolo iba z toho dôvodu, keď sú to požiadavky podľa národnej legislatívy alebo v dôsledku naozaj chuťových preferencií a regionálnych špecifík spotrebiteľa. Ja to vysvetlím. Sú isté výrobky, hlavne teda pochutiny, povedzme vegety a ochucovadlá, kde skutočne niektoré tie národné trhy alebo spotrebitelia rešpektujú niektoré zložky, ktoré sú pre nich prijateľné a typické. Povedzme pochutina typu vegeta sa pre južné krajiny, ako je Bulharsko a Rumunsko, vyrába s väčším obsahom papriky a naopak, povedzme kečupy alebo výrobky z paradajok sú pre rakúsky trh vyrábané sladšie, čiže chuťovo sladšie a pre slovenský trh sú vyrábané kyslejšie.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Čo napríklad také párky, ktoré majú menej mäsa? Slováci chcú menej mäsa?

Katarína FAŠIANGOVÁ, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu
——————–
Ešte dokončím. Tu sa ale nebavme o dvojakej kvalite. Kľúčové posolstvo našich obchodníkov je, že nepripúšťajú dvojakú kvalitu, ale isté takéto chuťové preferencie a regionálne skutočne áno. Alebo boli situácie, kedy boli do obehu dané nadnárodné výrobky, ktoré jednoducho v niektorých krajinách boli úplne prepadové. Tí spotrebitelia ich neakceptovali. Ja to nechcem bagatelizovať, ani nejako globalizovať, že je to proste u všetkých výrobkov tak, ale skutočne tieto špecifiká treba zohľadniť.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Skúsim zopakovať znova tú otázku. Máte pocit, že Slováci chcú menej mäsa v párkoch alebo v šunke? Lebo to je napríklad to, čo je dosť vypuklé práve v tomto, že tie šunky a údeniny majú proste menší obsah mäsa. A toto asi nebude veľmi regionálne rozlíšené.

Katarína FAŠIANGOVÁ, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu
——————–
Tak určite neočakávajú menej mäsa, ale keď je výrobok označený priamo od výrobcu, ktorý je za to zodpovedný, čo na to zloženie dá, že tam je nejaké percento mäsa, tak samozrejme ten obchodník musí vychádzať z toho, že to zloženie je správne, ako som povedala a musí zodpovedať tomu, čo sa v tom výrobku vo vnútri nachádza.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Pán Tušer, v podstate rovnaká otázka pre vás. Ako má ten Slovák pochopiť, že napríklad teda párky a šunka majú menej obsahu mäsa? Aký to má význam, keď hovoríte o chutiach, toto asi veľmi s tým nesúvisí.

Ľubomír TUŠER, riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky
——————–
Vždy je to podľa toho alebo pokiaľ chce byť producent úspešný na nejakom konkrétnom trhu, musí si veľmi presne zhodnotiť, že či v danej kvalite alebo v danom zložení dokáže dostatočne dodávať potrebný objem tovarov. Cena verzus kvalita. A takisto kúpna sila. Poviem konkrétny príklad spred niekoľkých rokov, keď pri podobnom tlaku lokálnej vlády v rámci, ak sa nemýlim Chorvátska, v jednom segmente rýchloobrátkových tovarov bol výrobca donútený dodávať produkty v rovnakom zložení ako povedzme na taliansky trh a výsledkom bolo to, že produkt, ktorý mal rovnaké zloženie ako na taliansky trh, zrazu stál. To znamená, že miestny spotrebiteľ si ho nevedel kúpiť. Dneska sa tu bavíme o rýchloobrátkových tovaroch. Pri nich je ten tovar učený na okamžité spotrebovanie, ale v podstate podobnú prácu so značkou a rôznym zložením vidíme napríklad aj v automobilovom priemysle. Máme vedľa seba dve autá s rôznymi motormi, s rôznymi základnými výbavami a s rôznymi cenami. Je toto nejakým spôsobom neetické, pokiaľ spotrebiteľ vie a má tú informáciu, čo má pod kapotou.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Ale vy si môžete vybrať, aký motor si kúpite do auta.

Ľubomír TUŠER, riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky
——————–
Samozrejme, ale tu je ten priestor pre spotrebiteľov, aby povedal, chcem takýto výrobok, ktorý sa uvádza na tento trh, respektíve chcem nejaký iný. Takisto obchodníci ako aj producenti tento tlak pozorne sledujú.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Pán Tušer, robili ste si niekedy prieskum, že či teda Slováci chcú párky s menej mäsom alebo s viac mäsom?

Ľubomír TUŠER, riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky
——————–
Priznám sa, medzi našimi členmi nie sú zástupcovia za mäsopriemysel, takže veľmi ťažko sa mi hovorí. Ale poviem…

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
No ale či si robíte prieskum, keď hovoríte, že to sledujete, že či máte nejaké reálne dáta, že či to teda ten Slovák chce alebo nie?

Ľubomír TUŠER, riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky
——————–
Mám konkrétnu informáciu napríklad v prípade sušených polievok, kde výrobca, ktorý pochádza zo Slovenska a dodáva sušené polievky v rámci aj okolitých krajín, má úplne iné zloženie, nie Slovensko verzus Rakúsko, ale Slovensko verzus Česká republika, verzus Maďarsko. Prispôsobuje sa aj množstvom korenín, takisto aj s množstvom mäsa, cestovín v daných gulášových polievkach.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Pán Mikolášik, prišiel nám aj mail od poslucháča Milana z Čadce a pýta sa v podstate to isté, čo napadlo aj mne. Viackrát to tu už zaznelo, že národná legislatíva a nie tá európska. Čiže nebolo by riešením pre nás, aby sme neriešili to v komisii, ale aby sme prijali u nás doma zákony, že môžu sa dovážať potraviny iba v určitej kvalite?

Miroslav MIKOLÁŠIK, europoslanec /KDH/
——————–
Určite áno i keď my sme riadnou členskou krajinou EÚ. Ako vo všetkých oblastiach nášho bežného života, aj v tejto spotrebiteľskej problematike. Na jednej strane máme národné zákony, ktoré podliehajú teda NR SR a vláde, ktorá tieto zákony predkladá. Na druhej strane sme členkou krajinou EÚ, ktorá vlastne môže takým tým strešným spôsobom odporúčať alebo niekedy až nútiť krajiny do určitých rozhodnutí.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Ale nie je to komplikovanejšia cesta, keď ministerstva pôdohospodárstva hovorí, že to je problém, sama proste prezentovala tie výsledky. Nie je to komplikovanejšia cesta cez tú komisiu?

Miroslav MIKOLÁŠIK, europoslanec /KDH/
——————–
Ja si myslím, že máte pravdu v tom, že upraviť zákony slovenské by bolo jednoduchšie. Vláda má pohodlnú väčšinu v parlamente. Pani ministerka je za to, poďme na to. Tak nech to predložia a nech tá legislatíva príde a spotrebiteľ bude spokojnejší. S tým úplne súhlasím. Na druhej strane viete, rád by som sa ešte vrátil k tomu, že nejaký výrobca upravil chuť a potom ten výrobok bol prepadákový. Ja si myslím, ja aspoň od mojich voličov, od občanov SR, každý týždeň mám podnety, čo tam robíte, prečo nám už nedávate tie isté potraviny ako aj na západe. Občania si to uvedomujú.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Druhá vec je ten fakt, že je nižšia kúpyschopnosť na Slovensku, je pravdivý.

Miroslav MIKOLÁŠIK, europoslanec /KDH/
——————–
Nie vždy. Sú dokonca výrobky, to je v oblasti takých tých nápojov, že ten nápoj na Slovensku pod tou istou značkou, pod tým istým výrobcom predávaný v Rakúsku a na Slovensku stojí viac ako v tom Rakúsku. Takže to je výhovorka, že to je len o tom, že na Slovensku je nižšia kúpna sila a že teda preto sa musia tí výrobcovia tomu prispôsobovať. Ale k tým chutiam by som ešte povedal, je to strašne dôležité. Veď ten občan si želá ten istý výrobok a prečo nepracovať aj, povedal by som, on si pochvaľuje, že keď to kúpi vo Viedni, mu to lepšie chutí, tak neobstojí to, že príde na Slovensko a zrazu by mu to horšie chutilo, až sa musel ten výrobca prispôsobiť a nejak mu vyhovieť v tých chutiach. Ja tomu vôbec neverím. Ďalšia vec je a v tom je tá neetickosť až nemorálnosť. O tom sme sa mohli tiež alebo verím, že výstup aj z tejto výmeny názorov, ktorá je veľmi korektná a konštruktívna, by mal byť ten, že, to sme ešte nepomenovali, že ten istý výrobok s tou istou etiketou, s tým istým obrázkom, od toho istého výrobcu má nakoniec iné zloženie. A hádžeme to potom na spotrebiteľa. Prečítaj si popis a tam uvidíš, že tam je viac E-čok a že tam je viac umelých sladidiel.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Pani Fašiangová, vy vidíte, kde je riešenie tejto situácie? Lebo predsa len, aj teraz nám prišlo už pomerne veľa mailov, čiže ľudí to zaujíma, vy priznávate, že tá situácia je taká, aká je. Čiže vy by ste videli aké riešenie? Naozaj musí sa prijať zákon, aby boli kvalitnejšie potraviny na Slovensku? Nemal by to byť záujem aj obchodníkov?

Katarína FAŠIANGOVÁ, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu
——————–
Ja by som sa dotkla viacerých momentov alebo otázok, ktoré boli v rámci tejto debaty už nastolené. Čo chcem na začiatku povedať, že z pohľadu našich členov nie je akceptovateľné, aby bol zákazníkom ponúkaný tovar nižšej kvality alebo z lacnejších surovín. Čiže toto nepripúšťajú členovia naši, veľké obchodné reťazce. To je vlastne to, kde by sme my porušovali tú korektnosť voči zákazníkovi a bavili sa o dvojakej kvalite.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Jak je možné, že sa to potom deje?

Katarína FAŠIANGOVÁ, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu
——————–
Ja som to vysvetlila, pripúšťame z pohľadu obchodníkov povedzme tie chuťové preferencie, prípadne pripúšťame ešte, tam to akceptujeme, kde je to z dôvodu národnej legislatívy. Poviem príklad, že by Úrad verejného zdravotníctva vykázal štúdiu, že naše deti sú obézne a preto by nariadil, aby niektoré nápoje mali menšie obsahy cukru alebo že by boli kardiovaskulárne choroby vo väčšom počte, tak že by nariadil, že by bolo menej kofeínu. Čiže tu pripúšťame z odborného hľadiska, že by aj nadnárodné koncerny pre slovenský trh dodávali povedzme takto upravené tie receptúry, ale len z pohľadu nejakých tých štúdií.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Pani Fašiangová, aby som to úplne pochopila. Vy hovoríte teda, že bolo by to nekorektné k zákazníkovi. Teraz tento test potvrdil, že sa to deje a vy hovoríte, že teda to nechcete. Čiže aké je riešenie je situácie, sa vás pýtam. Lebo ono sa to deje.

Katarína FAŠIANGOVÁ, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu
——————–
Na otázku, ktorú ste položila, či je možné to riešiť cez národnú legislatívu. Nariadiť z pohľadu európskej legislatívy alebo teda strechy legislatívnej na národnú úroveň, aby mohli sem byť dovážané len potraviny, ktoré sú kvalitné, nemyslím si, že je to schodná cesta, pretože ak ide o bezpečný výrobok, ak má označenie, opakujem správne, tak nie je dôvod, aby sa nejakým spôsobom bránilo takto obehu. Čiže toto naozaj nepovažujem za schodnú cestu.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Čiže čo by bolo riešenie?

Katarína FAŠIANGOVÁ, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu
——————–
Čo sa týka toho testu. Chcem povedať ešte jedno. Bolo vyšetrených zhruba 22 vzoriek, ak som sa dobre dočítala v médiách. Z toho naostro bolo vyšetrených 11 potravín, lebo vždy to boli vyšetrované páry. Z toho polovica, ako ste spomínali, vykazovala nejakú nezhodu, čiže sa bavíme o nejakých 5-6 potravinách. Mám pocit, že tento problém je nastolený na veľmi obmedzené množstvo potravín alebo kategórií, ktoré sú takto rozobraté.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Čiže malá vzorka.

Katarína FAŠIANGOVÁ, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu
——————–
Nie je to reprezentatívna vzorka, nestavala by som to do roviny, že je to pravidlo. Nezastávam sa výrobcov, obchodníci dbajú na to, aby od svojich výrobcov odkupovali pre svojich spotrebiteľov bezpečné potraviny. Opakujem, takže celkovo treba tomu asi venovať viacej pozornosti alebo trošičku iný pohľad. Opakujem, naši obchodníci trvajú na tom, aby to bolo bezpečné a pripúšťajú zmeny, čo sa týka legislatívnych nárokov alebo chuťových preferencií a zdôrazňujem, nie sú za to a neakceptujú, aby sa tovar od výrobcov na naše pulty dostával v nižšej kvalite alebo z lacnejších surovín.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Dobre, chýlime sa ku koncu, pán Tušer, pre vás v podstate rovnaká otázka. Aké je riešenie tejto situácie, aby bol spokojný aj spotrebiteľ, aby nemal pocit, že na Slovensku je občan tretej kategórie, ako to vyriešiť?

Ľubomír TUŠER, riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky
——————–
Tých riešení je dosť veľa, je to komplex. Musím povedať, že na jednej strane sa tu bavíme o nejakom želaní, aby všetky produkty rovnakej značky mali rovnaké zloženie, ale to sa proste dostávame do situácie, akú sme tu už mali pred približne 30-timi rokmi. Všade jedlo to isté. Na druhej strane svetové trendy v rámci rýchloobratkových tovarov smerujú k tomu, že ten produkt, ktorý spotrebiteľ konzumuje, je čo najviac prispôsobený jeho očakávaniam. Dneska sú to skôr také drobné projekty, ale časom tento rozmer bude ešte ďalej rásť. Keď sa tu bavíme o etike, v tejto oblasti sme určite dosť významnú úlohu musí zohrať aj štát, ktorý na Slovensku si z potravín určuje daň z pridanej hodnoty 20% a v Rakúsku 9%. Vo výsledku pokiaľ obchodník chce ponúkať ten istý tovar, s tou istou značkou ako aj v Rakúsku, musí nájsť nejaké riešenie, aby dokázal dostatočne konkurovať a udržať aj zamestnanosť na Slovensku. To znamená, že musia sa do toho zapojiť všetci a určite za výrobcov môžem povedať, že smeruje to viac k tomu, aby všeobecné štandardy, ktoré platia v Európe, kurnik šopa, sme na Slovensku, súčasť EÚ, tak dodržiavame to isté, či sme na Slovensku, v Rakúsku, v Británii.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Tak vyzerá to, že minimálne tu sme to všetci traja vyriešili. Naozaj sme naplnili čas relácie, mrzí ma to, lebo dalo by sa o tom ešte ďalšiu hodinu diskutovať. Dnes bol mojim hosťom Miroslav Mikolášik, europoslanec za KDH, ďakujem, že ste prišli.

Miroslav MIKOLÁŠIK, europoslanec /KDH/
——————–
Ďakujem veľmi pekne za pozvanie.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Bola tu aj predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu Katarína Fašiangová.

Katarína FAŠIANGOVÁ, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu
——————–
Ďakujem pekne aj ja, pekný deň.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
A zapojil sa aj riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky Ľubomír Tušer. Ďakujem aj vám.

Ľubomír TUŠER, riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky
——————–
Príjemný deň.

Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Ďakujem aj všetkým poslucháčom, ktorí sa zapojili dnes do diskusie. Od mikrofónu vás ešte pozdravuje Zuzana Hanzelová, majte sa pekne.