Matečnej zákon robí problémy aj výrobcom

Zdroj: slovensko.hnonline.skDátum: 07.05.2019 Autor: Katarína Runnová
https://slovensko.hnonline.sk/1936783-matecnej-zakon-robi-problemy-aj-vyrobcom

Povinnosť uvádzať polovicu slovenských výrobkov v reklamných materiáloch spôsobuje podnikateľom v praxi problémy. Dochádza totiž k rôznym výkladom nariadenia.
Medzinárodná potravinárska firma Nestlé chcela spropagovať svoje výrobky v sieti prevádzok predávajúcich drogériový tovar prostredníctvom reklamných materiálov. Konkrétne išlo o dojčenskú výživu BEBA. Obchodná sieť jej však tieto materiály odmietla umiestniť vo svojich predajniach, a to z dôvodu, že by porušila zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami z dielne ministerstva pôdohospodárstva. Ak by totiž Nestlé malo postupovať podľa zákona, muselo by na pútači reklamovať aj produkt vyrobený na Slovensku.

Zákon je účinný od minulého týždňa a dodávateľom aj odberateľom určuje povinnosť zabezpečiť, že najmenej polovica potravín, ktoré zobrazujú v letákoch, reklamných časopisoch či iných materiáloch, má slovenský pôvod.

Na to, že táto povinnosť je v zákone definovaná spôsobom, ktorý viacerým podnikateľom spôsobuje problémy, už upozornili obchodníci, výrobcovia aj odborná verejnosť. So svojimi pripomienkami sa obrátili na agrorezort, no do dnešného dňa sa nedočkali odpovede. Preto zvažujú ďalšie kroky. „Nariadenie o letákoch je podľa nás, ale i podľa nezávislých advokátskych kancelárií v rozpore s voľným pohybom tovarov a služieb v rámci Európskej únie, preto zvažujeme, že sa v tomto, ale i v ďalších ustanoveniach obrátime na Európsku komisiu,“ potvrdil pre HN Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorá združuje najväčšie reťazce.

Problém majú reťazce aj výrobcovia
Momentálne sa snažia s novým nariadením vyrovnať aj reťazce. „Stanovené percento v rámci všetkých potravín spĺňame, ak by sme sa však pozreli naprieč jednotlivými kategóriami, nie je možné pravidlo dodržať,“ vysvetľuje hovorkyňa Billy Kvetoslava Kirchnerová a menuje napríklad cukrovinky, kávu, konzervy a ďalšie potraviny, ktoré reťazec nedokáže zabezpečiť v dostatočnom množstve od slovenských dodávateľov. Niektorí predajcovia, napríklad Kaufland či Lidl, sa rozhodli splniť si svoju novú povinnosť tak, že slovenským produktom v letáku vyčlenili dvojstránku, na ktorú ich umiestnili. Zvyšná časť letáka zostala nezmenená.

Takýto postup však nie je vždy možný. Ako príklad môžeme uviesť aj výrobcu švajčiarskych čokolád Lindt. Ak by chcel svoje produkty propagovať, musel by reklamovať aj produkty zo Slovenska. Tie však v portfóliu nemá.

Okrem Nestlé upozornili na problematický výklad zákona aj ďalší výrobcovia. Podľa informácií HN malo toto nariadenie skomplikovať pripravovanú kampaň aj medzinárodnému výrobcovi nealko nápojov, firme Coca-Cola. Tá chcela podľa našich informácií spustiť pred tohtoročnými majstrovstvami sveta v hokeji letákovú kampaň, no nedokázala naplniť povinný 50-percentný podiel domácich produktov. A za to by firme automaticky hrozila pokuta, ktorá môže dosiahnuť výšku pol milióna eur. Keby jej ju štát uložil, musela by ju ihneď vyplatiť. Okamžitá splatnosť pokút je totiž tiež súčasťou schváleného zákona. Coca-Cola na naše otázky do uzávierky neodpovedala.

Rezort nereaguje
Okrem Slovenskej aliancie moderného obchodu zvažuje ďalšie kroky podniknúť aj Slovenské združenie pre značkové výrobky. Pre HN to potvrdil jeho výkonný riaditeľ Ľubomír Tuchscher, ktorý zároveň upozornil na to, že ministerstvu pôdohospodárstva združenie adresovalo list už siedmeho februára, no do dnešného dňa sa nedočkalo odpovede. Rezort na naše otázky do uzávierky nereagoval. Podľa našich informácií však zainteresované strany upozorňovali rezort na spomenuté problémy ešte pred schválením zákona.

Viacerí odborníci sa však zhodujú na tom, že polovičný podiel slovenských potravín v letákoch nie je jediným problematickým nariadením a že zákon je vo viacerých bodoch protiústavný a v rozpore s právom Európskej únie. „Osobitný problém predstavuje súlad tejto právnej regulácie s právom Európskej únie, keďže v kontexte konštantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je zrejmé, že takéto vnútroštátne opatrenie môže byť analogicky vnímané ako množstevné obmedzenie dovozu tovaru, a teda konzekventne aj ako prekážka voľného pohybu tovaru,“ vysvetlil pre HN Tomáš Mészáros z advokátskej kancelárie Kaduc and Partners.