Nadmerné marže obchodníkov sú mýtus

Štúdie dokazujú, že tvrdenia o nadmerných maržiach obchodníkov sú mýtom

Trh maloobchodného predaja na Slovensku funguje v mimoriadne ostrom konkurenčnom prostredí, ktoré formuje nielen početné množstvo domácich podnikateľov, ale aj blízka zahraničná konkurencia. Tomu zodpovedá nielen cenotvorba, ale aj marže obchodníkov. „Každý dodávateľ, ale aj spotrebiteľ na Slovensku má na výber z množstva možností, ako a s kým spolupracovať, či u koho nakupovať. Každá snaha obchodníka neprimerane navyšovať marže na úkor dodávateľov alebo zákazníkov by v tak silne konkurenčnom prostredí bola krátkozraká,“ tvrdí Katarína Fašiangová, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu (Billa, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco).

Napriek faktu, že tvrdenie o údajných nadmerných maržiach obchodníkov sa vo verejnej debate objavuje pomerne často, štúdie zahraničných, ale aj domácich inštitúcií svedčia o opaku. Napríklad, jedným z kľúčových zistení štúdie Európskej komisie zaoberajúcej sa konkurenciou v potravinárskom dodávateľskom reťazci v EÚ je konštatovanie, že hospodárska súťaž na maloobchodnej úrovni je „neľútostná“, čo sa premieta aj do nižších čistých prevádzkových marží pre maloobchod. Konkrétne, štúdia uvádza, že po odpočítaní nákladov je zisková marža maloobchodu v EÚ pri potravinách v priemere okolo 4% z predajnej ceny, pričom v prípade čerstvých potravín je ešte nižšia, iba okolo 2%. Tieto zistenia sú v rozpore s rozšíreným názorom, že obchodníci majú v súčasnosti najvyššie marže v potravinárskom dodávateľskom reťazci. Štúdia tiež uvádza, že uvedené nízke marže obchodníkov prispievajú z dlhodobého hľadiska aj k nižším cenám potravín pre zákazníkov.

Fakt, že rozdelenie marží medzi subjekty potravinovej vertikály je pri rôznych typoch produktov rôzne a v čase sa vyvíja, konštatuje aj štúdia Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, ktorý je rezortnou organizáciou ministerstva pôdohospodárstva. Zo štúdie, ktorá sa zaoberá analýzou štruktúry spotrebiteľských cien vybraných živočíšnych komodít v horizonte rokov 2004 – 2012 vyplýva, že obchod mal v uvedenom období najnižší priemerný podiel na spotrebiteľskej cene týchto komodít (12,50%) spomedzi všetkých subjektov potravinovej vertikály, dokonca menej než bola priemerná hodnota podielu štátu na DPH (16,23%). Naopak, najvyšší priemerný podiel na spotrebiteľskej cene uvádzaných živočíšnych komodít mali v sledovanom období prvovýrobcovia (51,66%) a spracovatelia (19,68%).

Mýtus o nadmerných maržiach obchodníkov podporuje aj často nesprávna interpretácia samotnej obchodnej marže, ktorá je (bez DPH) obchodným rozpätím medzi nákupnou a predajnou cenou produktu a je mylne prezentovaná ako zisk obchodníka. V skutočnosti sa z obchodnej marže kryjú všetky náklady obchodníka spojené s jeho podnikaním, teda mzdy, energie, prevádzka a údržba obchodov, straty na nepredanom tovare a ďalšie. Až po odpočítaní týchto nákladov je možné vypočítať ziskovosť obchodníka, ktorá je, v závislosti od rôznych faktorov, napr. obchodných stratégií, či obchodných konceptov, u každého obchodníka odlišná.