Niekoľko dôvodov, prečo Dankov odvod pre reťazce nedáva zmysel

Dátum: 18. októbra 2018

Zdroj: ekonomika.sme.sk   Dátum: 17.10.2018 

Peniaze od obchodníkov chce SNS použiť na propagáciu slovenských výrobkov. Ako to urobí, zatiaľ nepovedala.

BRATISLAVA. Písal sa rok 2011, keď v Maďarsku vláda premiéra Viktora Orbána zaviedla špeciálne zdanenie pre obchodné reťazce.

Nový odvod platili len niektorí obchodníci, podľa výšky tržieb. Reťazce sa bránili, ale vláda bola neoblomná.
Všetko sa zmenilo v roku 2014, keď Európska komisia aj súd označili zdanenie za diskriminačné. Vláda nakoniec odvod zrušila, ale dovtedy na ňom vyzbierala 1,5 miliardy eur. Teraz sa o ne s reťazcami súdi.
S nápadom zaviesť podobný odvod prišiel pred časom aj predseda SNS Andrej Danko. Argumentoval, že ide o trest pre reťazce, ktoré predávajú málo slovenských výrobkov.Návrh ešte neprešiel Národnou radou, ale už teraz sa ozývajú hlasy, že je rovnako diskriminačný a porušuje európske pravidlá.
Proti európskym pravidlám?
Špeciálny odvod vo výške 2,5 percenta majú reťazce platiť zo svojho čistého obratu. A to za podmienky, že predaj potravín tvorí z ich obratu aspoň desať percent.
So špeciálnym odvodom to pred dvoma rokmi skúšalo aj Poľsko, kde rovnako zasiahla Európska komisia s argumentom, že ide o nedovolenú štátnu pomoc menším obchodníkom.
Slovenský prípad je veľmi podobný, tvrdí rakúsky daňový expert spoločnosti Grant Thornton Wilfried Serles.
Slovenské potraviny V tomto roku tvorili zo všetkých výrobkoch na pultoch tie slovenské 37,7 percenta. Vlani to bolo o pol percenta menej. Maďarsko a Poľsko poslanci za SNS nespomínajú. Ako príklad, kde odvod bez problémov fungoval, uvádza jeden z predkladateľov zákona Radovan Baláž estónske mesto Tallinn.
To v roku 2010 zaviedlo na svojom území jednopercentnú daň na predaný tovar a služby.
Balážov argument však nesedí, pretože Estónsko už rok po jej zavedení daň zrušilo a v roku 2015 európsky súd tiež rozhodol, že zákon bol v rozpore s európskymi pravidlami. Tallinn musel nakoniec firmám dane aj s úrokmi vrátiť.
Daňový expert Serles tvrdí, že odvod navrhovaný SNS porušuje európsku legislatívu dokonca vo viacerých bodoch. Zákon je podľa neho diskriminačný, keďže je zameraný len na niektorých predajcov.
Problém je aj v tom, že európske štáty nemôžu zavádzať odvody podobné dani z pridanej hodnoty.
Zaplatia to ľudia. Matečná tvrdí, že nie Ministerstvo očakáva, že na odvode vyberie ročne 159 miliónov eur. Najviac peňazí do štátnej kasy odvedú nadnárodné reťazce. Napríklad Tesco by takto mohlo zaplatiť až 34 miliónov eur. To je viac ako spoločnosť podľa Finstatu zaplatila vlani na dani z príjmu. To bolo 27 miliónov eur. Ako druhý by najviac zaplatil Lidl – odvod by ho stál takmer 29 miliónov eur a po ňom Kaulfand s približne 27 miliónmi eur. Obchodníci to podľa analytika na prieskum trhu agentúry Terno Ľubomíra Drahovského určite nedokážu zaplatiť bez toho, aby nezdražili tovar. Majú svoje náklady na prevádzku. Budú tak musieť škrtať na investíciách, ktoré by inak smerovali povedzme na redizajn predajne, alebo zdvíhať ceny. SNS tak vlastne poškodí zákazníka, tvrdí Drahovský. Dotknúť sa to môže aj ľudí, ktorí v maloobchode pracujú. Buď prídu o prácu, alebo prídu o benefity.
Podľa analýzy INESS by potraviny mohli nakoniec zdražieť o viac ako 2,5 percenta. Priemerný mesačný výdavok štvorčlennej domácnosti na potraviny je 275 eur. Ak by sa zvýšili ceny o 2,5 percenta, znamenalo by to mesačné výdavky rodiny vyššie zhruba o sedem eur, tvrdí v analýze inštitútu.
“Trpezlivosť SNS s reťazcami, ktoré svojou neakceptovateľnou honbou za ziskom zatláčajú slovenských farmárov a potravinárov za hranice existencie, sa skončila.„ Radovan Baláž, poslanec za SNS
Okrem toho majú podľa návrhu odvod na Slovensku platiť aj spoločnosti, ktoré majú s potravinami spoločné len veľmi málo. Jedným z nich je Dm drogeria markt, hovorí Lenka Puzlíková, mediálny zástupca Slovenskej aliancie moderného obchodu. Dm drogeria ponúka aj rôzne vody, sladkosti či bio potraviny, ktorých predaj tvorí viac ako 10 percent z obratu spoločnosti. Firma preto bude musieť platiť odvod, avšak nielen z potravín, ale aj za predaj plienok či šampónov. Zmena sa navyše dotkne aj malých obchodníkov, na ktorých odvod nie je cielený. Už prvý rok ich môže poslať rovno do straty.
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná však tvrdí, že na zvyšovanie cien nie je dôvod.
Reťazce majú u nás obrovské obchodné prirážky, znevýhodňujú slovenské produkty a ich zisky sú vyššie ako v západnej Európe, dodala Matečná.
Tlačový odbor ministerstva neskôr spresnil, že marža obchodníkov je privysoká v porovnaní s farmármi či spracovateľmi potravín, ktorí vytvárajú vyššiu pridanú hodnotu.  Peniaze z fondu majú ísť do piatich oblastí:
Rizikový fond. Marketingový fond na podporu potravín. Boj proti klimatickým zmenám a podpora farmárov. Podpora potravinárov. Posilnenie potravinových kontrol na všetkých úrovniach. Poľnohospodárstvo má už dnes podľa INESS z poľnohospodárskej politiky k dispozícii zhruba 700 miliónov eur ročne na podporu farmárov. Iná analýza INESS však ukazuje, že obchodníci na Slovensku na maržiach nezarábajú toľko, koľko si ľudia myslia.
Z každého stoeurového nákupu majú zisk 3,6 eura. Na porovnanie, u potravinárov je vraj marža z každých sto eur až 4,1 eura.
Fond len na reklamu?
Peniaze z odvodu by mali smerovať do marketingového fondu, ktorý bude spadať pod ministerstvo pôdohospodárstva.
Ako presne má fond fungovať, nie je zatiaľ jasné. Rezort zverejnil len predbežnú informáciu, podľa ktorej by sa mala z fondu platiť propagácia a podporiť odbyt domácich výrobkov. Ako sa to bude robiť, nie je jasné.
Je otázkou, kam pôjdu tie peniaze, či na skutočnú pomoc farmárom, alebo na ďalšiu reklamu a veľtrhy, dodáva Drahovský.
Z minulosti je pritom známa napríklad neúčinná a predražená kampaň na zvýšenie spotreby sladkovodných rýb so sloganom dať si rybu, nemá chybu, ktorú rezort pôdohospodárstva vysielal v televízii podnikateľa Ivana Kmotríka TA3 a neskôr aj v rádiu Best FM.