Diskusia o pokutách obchodným reťazcom

Zdroj: Rádio Slovensko, Relácia: Z prvej ruky Dátum: 25.10.2016

Lucia VIROSTKOVÁ, moderátorka
——————–
Obchodníci sa snažia zmierniť pokuty za priestupky pri predaji potravín. Odvolávajú sa na prísľub súčasnej ministerky a jej predchodcu a tvrdia, že došlo k zlepšeniu z ich strany. Vplývalo na to zlepšenie práve riziko vysokých sankcií a je na mieste ich teraz zmierniť alebo rozdeliť medzi obchodníkov a ich dodávateľov? Otázka do dnešnej debaty v relácii Z prvej ruky. Pozvanie prijali predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu Katarína Fašiangová. Vitajte.

Katarína FAŠIANGOVÁ, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu
——————–
Dobrý deň prajem.

Lucia VIROSTKOVÁ, moderátorka
——————–
A ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Dobrý deň

Jozef BÍREŠ, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR
——————–
Dobrý deň prajem.

Lucia VIROSTKOVÁ, moderátorka
——————–
Pri počúvaní vás zdraví Lucia Virostková. Pán profesor, zlepšila sa v poslednom čase kvalita predaja potravín u nás, ako to tvrdia obchodníci?

Jozef BÍREŠ, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR
——————–
Ja si myslím, že áno. Hovoria o tom štatistiky. Veľkú výpovednú úroveň majú štatistiky za prvé polroku 2016, kde možno v každom sektore potravín došlo k zlepšeniu a pokiaľ by som to mal povedať za celý potravinársky priemysel a za celý potravinový reťazec, je to zhruba s rovnakým obdobím minulého roku cez 2%, čo možno pre bežného občana to nehovorí, že je to veľa, ale z nášho pohľadu je to veľké percento, kde naozaj ten smer niekde aj v kvalite, aj v bezpečnosti potravín pokračuje a ten trend naozaj zlepšenia podmienok predaja na slovenskom trhu je badateľný.

Lucia VIROSTKOVÁ, moderátorka
——————–
Pani Fašiangová, Slovenská aliancia moderného obchodu zastupuje 6 zahraničných obchodných sietí a práve tie doteraz dostali najvyššie pokuty. Niektoré z nich, tri z nich, ak som dobre počítala. Ak hovoríte aj vy, že došlo k zlepšeniu a máme tu nejaké objektívne informácie o tom, podľa vás bolo to aj vplyvom vysokých sankcií alebo hrozby vysokej pokuty?

Katarína FAŠIANGOVÁ, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu
——————–
Predovšetkým treba povedať, že obchodné reťazce a konkrétne tieto združené v Slovenskej aliancii moderného obchodu, majú nastavené a vysoko nastavené systémy kvality. Oni ich majú nastavené v rôznych divíziách, kde pôsobia. Čiže taký systém kvality a proste toho nejakej ochrany bezpečnosti majú nastavený aj na Slovensku. Samozrejme snažia sa, aby maximálne eliminovali možné nedostatky. Robia svoje vlastné nápravné opatrenia. Kontrolujú dodávateľov, čiže v podstate je to ich bežná práca. Určite, keď sú nejaké nedostatky a sú zhodnotené úradnou kontrolou, tak robia analýzu tých nedostatkov a snažia sa teda ich eliminovať. Čiže isté zlepšenie nastalo aj tým, nie teda v dôsledku miliónových pokút, ale v dôsledku toho, že vynakladali na Slovensku väčšiu snahu nastaviť lepšie systémy kvality.

Lucia VIROSTKOVÁ, moderátorka
——————–
Čiže podľa vás to nemalo absolútne žiadny vplyv na ich snahu zlepšiť ten systém kontroly, o ktorom hovoríte?

Katarína FAŠIANGOVÁ, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu
——————–
Tak musíme konštatovať, že na Slovensku je úradná kontrola veľmi prestížna a má isté požiadavky, ktoré sú niekedy nad rámec európskych legislatív. Čiže z tohto dôvodu obchodníci robili také systémové opatrenia, aby teda vyhoveli požiadavkám národnej legislatívy, úradné kontroly a samozrejme aj tá sankcia je taká veľká, že je tam obava niečo zanedbať.

Lucia VIROSTKOVÁ, moderátorka
——————–
Čiže bol to istý faktor, ktorý na to mohol vplývať.

Katarína FAŠIANGOVÁ, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu
——————–
Celkom iste to bol faktor, kde tá snaha bola maximálna. Ale povedzme si rovno, snaha všetkých, aj úradnej kontroly, aj výrobcov, aj obchodníkov smeruje k spotrebiteľom alebo teda zákazníkom, čiže vždy je to drive na toho zákazníka, aby to bolo v poriadku.

Lucia VIROSTKOVÁ, moderátorka
——————–
Pán Bíreš, keď porovnáte teda situáciu pred zavedením týchto pokút a potom, dá sa povedať z vášho pohľadu, že tie sankcie fungujú? Vy tam vidíte priamu súvislosť? Bol to faktor?

Jozef BÍREŠ, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR
——————–
Je to faktor a je to dôležitý faktor, i keď ja ho nechcem z kontextu to, čo bolo aj tu povedané pani riaditeľkou, vyberať. Ale tie subjekty, ktoré boli sankcionované aj tou najvyššou pokutou, keď sa dneska bavíme o miliónovej pokute, nie je to ešte tá najvyššia podľa zákona, určite v tých subjektoch nastala zmena a v celkom systéme daného subjektu, teda nazvem to reťazca, pretože boli naozaj na Slovensku prevádzky, kde nechcem povedať, že sme už nevedeli zlepšiť situáciu, ale proste tá reakcia kontrolovaného subjektu nebola vždy na mieste. Mnohokrát nám bolo vyčítané zo strany spotrebiteľa na daný subjekt, boli ste tam, nenastala situácia, ktorá by naznačovala, že sa zlepšuje. Nie ste dôslední. Čiže museli sme pristúpiť aj k týmto sankciám. Ja hovorím stále, sankcia je len jeden z nástrojov. Netreba robiť z tohto strašiaka ani pre subjekty, ktoré podnikajú v potravinárskom sektore, ale jednoducho boli situácie, kde sme museli toto využiť a je to veľmi objektívne. Takže naozaj nastalo zlepšenie u tých subjektov, lebo my sme urobili aj následné kontroly, kde to bolo a naozaj je to iná prevádzka.

Lucia VIROSTKOVÁ, moderátorka
——————–
Ak by sa zmiernili tie sankcie, vy osobne by ste sa obávali, že sa nedostatky vrátia?

Jozef BÍREŠ, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR
——————–
Pozrite sa. My máme rôzne nástroje na to, aby tá prevádzka dodržiavala štandardy, ktoré majú byť a z tohto dôvodu pre nás, ako kontrolný orgán, samozrejme ten zákon o potravinách je podstatný, lebo musíme podľa neho postupovať. Čiže aj dneska možno v rozhodovacom konaní bolo navrhnutých rádovo poviem 20 miliónových pokút. My sme ich neudelili, pretože komunikujeme aj so subjektom, hľadali sme aj iné cesty. Sa tá pokuta znížila, pokiaľ naozaj sme to objektívne posúdili. Takže nie je to pre nás jediný nástroj. My zákon budeme rešpektovať.

Lucia VIROSTKOVÁ, moderátorka
——————–
Ale ak by vôbec nebol, ak by zmizol z toho zákona alebo by bol zmiernený, vy by ste sa obávali, že to môže znížiť tlak na tú kvalitu?

Jozef BÍREŠ, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR
——————–
Ja si myslím, že aká bola situácia na Slovensku, potrebuje to možno ešte nejaký čas, aby sme zanalyzovali túto situáciu a potom na platforme širokej diskusie, ktorú by viedlo ministerstvo pôdohospodárstva, možno by došlo, je priestor teda aj k zmene týchto sankcií.

Lucia VIROSTKOVÁ, moderátorka
——————–
Ale zatiaľ ešte ten priestor na zmiernenie teraz vy osobne nevidíte.

Jozef BÍREŠ, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR
——————–
My sme nie predkladatelia zákona, aby som nehovoril alibisticky, my sme dali fakty z úradnej kontroly a je naozaj na diskusiu a hlavne na kompetentnom ministerstve, ako toto vyhodnotilo. Posúdilo teraz, že tie pokuty ešte nech zostanú chvíľu.

Lucia VIROSTKOVÁ, moderátorka
——————–
Pani Fašiangová, aká by bola záruka pre spotrebiteľa, že keby tam nebol ten meč nad obchodnými sieťami, že by tam ten tlak na kvalitu nebol nižší?

Katarína FAŠIANGOVÁ, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu
——————–
Ja by som to nenazvala mečom, pretože pre obchodné reťazce alebo obchodníka vôbec, aby mal teda ambíciu, že sa mu vráti ten zákazník je princíp, aby jednoducho dodržiaval systém kvality a aby proste predával kvalitné potraviny. Čiže pre obchodníkov nie je prioritné mať nad hlavou meč, aby toto celé robil správne.

Lucia VIROSTKOVÁ, moderátorka
——————–
Ale pripustili ste, že faktorom to bolo, že tá hrozba tej sankcie.

Katarína FAŠIANGOVÁ, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu
——————–
Faktorom to bolo v tej súvislosti, že ako som povedala, že tie obchodné reťazce sú nadnárodné systémy, ktoré majú v každom štáte rovnako nastavený ten systém kvality. V Slovenskej republiky vzhľadom na požiadavky národnej legislatívy, majú mnohokrát tie systémy a skutočne je to fakt, nastavené nadštandardne. Čiže toto je akási paralela s tými miliónovými pokutami. Takže v podstate nie je to tým, že či bude ten meč alebo nebude nad obchodníkom. On sa bude stále snažiť samozrejme, aby teda bolo všetko v poriadku. My, ako obchodníci, sme poukazovali a poukazujeme niekoľko rokov na to, že tie pokuty sú neprimerané. Že tá súvislosť, že sme rozporovali, že je tam istá neodbornosť v tom zákone je, že nie je to pokuta za opakované porušenie alebo nejaký nedostatok, ale je to reťazenie troch nezávislých nedostatkov, na ktorých sa podieľajú často nezávislé subjekty. Sú to buďto dodávatelia alebo distribútori a je to obchod. Čiže v tom počte tri je to variácia kombinácia nezávislých subjektov a tá neprimeranosť samozrejme sme poukazovali aj na to, že keď porovnáme sankcie v zákona o potravinách so sankciami v iných zákonoch, napríklad v zákonoch, ktoré sa tiež starajú o zdravie a život zákazníkov alebo verejnosti, sú tie sankcie v zákone o potravinách neprimerané. Sú desaťnásobne alebo stonásobne vyššie, čiže na toto poukazujeme.

Lucia VIROSTKOVÁ, moderátorka
——————–
Pán Bíreš, štátna správa udelila 9 pokút vo výške milión eur, podľa doterajších informácií. Keď sa teda bavíme o tej primeranosti alebo nie a keby sme mali brať do úvahy aj to zdravotné riziko, ktoré vyplývalo z toho, k  akému prehrešku došlo, podľa vás boli primerané tie miliónové pokuty v tých konkrétnych prípadoch? O aký typ išlo? Išlo napríklad o jogurt po dátume spotreby, ktorý bol viackrát objavený v tej prevádzke alebo išlo o mäso, ktoré mohlo nakaziť trebárs deti v školskej jedálni? Bolo to tam nejako braté do úvahy pri zohľadnení tej výšky pokuty?

Jozef BÍREŠ, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR
——————–
Keď ja to vezmem trošku možno zoširoka, ale aby to poslucháč pochopil. Keď nastúpila éra miliónových pokút, boli sme kritizovaní, že kedy sme mi miliónovú pokutu dali a kedy sme ju využili? A mnohokrát bola skloňovaná, že je to jogurtový zákon, že je to za jedno zhnité jablko a podobne. Vôbec tomu tak nie je. Vždy hovoríme o histórii prevádzky a je to aj v paragrafe 28 napísané, že koľkokrát poruší. Tie správne konania, ktoré nadobudli platnosť, si môže každý prečítať a zistí, že tam je niekoľko, ale niekoľko. Ja nechcem povedať, že stovky, ale niekoľko porušení z rôznych oblastí. Čiže je to takzvaná, je to kumulatívny nedostatok. Vždy najvyššiu hodnotu má ten, ktorý priamo ohrozuje zdravie spotrebiteľa. Čiže poviem, že nemá hygienické podmienky, že predáva výrobky zle označené a podobne. To je súčasť toho rozhodnutia. Ale vždy je tam i nejaký závažný prvok, ktorý smeruje k ohrozeniu zdravia spotrebiteľa. Vy ste povedala napríklad to pokazené mäso, ktoré je súčasť toho rozhodnutia, takže za jeden delikt nikto nedostal miliónovú pokutu. A keď sme išli druhýkrát do prevádzky, ktorá bola zlá a aj spotrebitelia sa sťažovali, prečo to funguje ďalej? Však ste im dali 100-tisíc a oni pokračujú ďalej. Aj dohovory tam boli. Dajte pozor, lebo teraz vám dáme dvojnásobnú pokutu a keď sa to bude opakovať, dostanete miliónovú pokutu minimálne. Tie prevádzky mnohé nezareagovali a to sú tie prevádzky, ktoré jednoducho si to vykoledovali, pretože nevedeli zareagovať v pravý čas a v dostatočnej miere, aby odstránili tie nedostatky. Čiže naozaj keď je to jogurtový zákon, ako bol nazývaný a neviem ako, nie. Naozaj je účelnosť tohto zákona položená tak, že to smeruje k ochrane spotrebiteľa a to je naša úloha.

Lucia VIROSTKOVÁ, moderátorka
——————–
Pani Fašiangová, čo vy hovoríte na tento argument? Naozaj každý ten jeden prípad, ktorý bol definovaný, opakuje sa tam, že niekoľkokrát bol upozornený zástupca tej prevádzky a nedošlo k zlepšeniu, až napokon došlo teda k tej miliónovej pokute.

Katarína FAŠIANGOVÁ, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu
——————–
Bavíme sa o nastavení pokutovania po trojnásobnom a nie opakovanom porušení. To znamená, že ak pán profesor hovorí, že ten obchodník povedzme ponúkal spotrebiteľovi nesprávne označený tovar, bavíme sa o porušení, ktoré si nesie ten výrobok už z výroby. Čiže tam ten obchodník netuší, že na tom výrobku v označení povedzme nie je alergén, čo je zásadný nedostatok, ale pýtajú sa obchodníci, ako je možné, že taký výrobok opustil vôbec ten distribučný sklad alebo tú výrobu a dostal sa do obehu? Čiže na toto treba prihliadať. Potom druhýkrát môže nastať situácia, že znovu opakovane bude nesprávne označený produkt, ale od úplne iného dodávateľa, že tam povedzme nebude označená farbička, ktorá tam syntetická, ktorá tam vôbec nemala byť. Čiže ten obchodník zase nevie toto ovplyvniť. Treba si uvedomiť ďalší fakt, že v momente kontroly v jeden moment sa na pultoch iba našich tých piatich obchodných reťazcov nachádza 22 až 23 miliónov tovarov. To predsa nie je možné, aby keď bolo niečo pustené do obehu na koncovku do obchodu, aby to tí obchodníci skontrolovali. Ďalším faktom je, prečo povedzme to vyznieva tak, že tí obchodníci majú najvyšší počet nedostatkov je frekvencia tých kontrol, ktorá je urobená práve na konci toho potravinového reťazca, čiže v obchode. Podľa posledných štatistík štátnej veterinárnej a potravinovej správy vyšli výsledky, že až 81 pochybení sa našlo v obchodoch. Treba ale uvážiť fakt, ktorý je verejne dostupný, že od začiatku tohto roka urobila Štátna veterinárna a potravinová správa vyše 32-tisíc úradných kontrol, z čoho vyše 22-tisíc kontrol urobila na prevádzkach v obchodoch a ďalej z týchto 32-tisíc kontrol urobila 600 kontrol v prvovýrobe, čo sú necelé 2%. Čiže u obchodníkov urobila zhruba 70% všetkých vykonaných kontrol a u tej prvovýroby necelé 2%. Potom je absolútne jasné, že aj ten záchyt bude iný, čiže to je zase ohľadom tej frekvencie.

Lucia VIROSTKOVÁ, moderátorka
——————–
Pán Bíreš, ste prísnejší voči obchodníkom a dalo by sa možnože tú zodpovednosť za nekvalitné produkty na našich pultoch viac rozdeliť aj medzi trebárs dodávateľmi alebo prvovýrobcov alebo spracovávateľov alebo baliarne, tak ako to tvrdia obchodníci.

Jozef BÍREŠ, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR
——————–
Vôbec nepristupujeme k tomu tak, že budeme len obchody kontrolovať. Naše kontroly sú založené na základe analýzy rizika. Ja to poviem na základe porušení. Aj tento polrok, ktorý sme hodnotili na tlačovej konferencii pani ministerky, to rozdelenie kontrol, ktoré tu pani riaditeľka spomenula, pracuje s analýzou rizika. Keď je porušenie u prvovýrobcov 1,78%, tak určite 22-tisíc kontrol neurobíme u nich. Pôjdeme tam, kde história hovorí, že tam v koncovke je najviac. To je princíp európskeho práva a národného. Robte na základe analýzy rizika. Dozorové orgány majú tam ísť, kde sú tie riziká. To je systém takzvaných kontroly kritických bodov, čiže my sa tým riadime a riadi sa každý dozorujúci orgán. Ono navonok to vyzerá, že my kontrolujeme len obchody a na druhých kašleme.

Lucia VIROSTKOVÁ, moderátorka
——————–
Pripúšťate ale, že niekedy môže byť tá miera zavinenia aj inde, ako priamo v obchode, trebárs v tých baliarňach a mali by aj oni nejakým spôsobom byť pokutovaní, aby to nebolo stále iba na obchodníkoch?

Jozef BÍREŠ, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR
——————–
My toto pripúšťame, aj tie percentá sme dali, že kde na akom stupni potravinového reťazca, koľko percent je. Povedali sme, že aj pri doprave potravín, ktoré prichádzajú aj na Slovensko, že za prvý polrok bolo nejaké 9% porušenia. Čiže chytáme každý článok potravinového reťazca a chránime tým pádom aj obchod, že tieto potraviny do obchodu nejdú. Čiže to je aj prvovýrobcovia, spracovatelia, sklady, distribučné siete. Čiže každý článok. Len my sme s pani riaditeľkou mali už o tomto debatu. To je tlak aj verejnosti, kde ku nám môžu písať bežní občania, sa sťažujú, dávajú podnety. Áno, oni chodia najviac do obchodu, pretože nejdú do výroby a my na tie podnety musíme reagovať. A keď nereagujeme, ako štátny orgán, majú právo nás kritizovať a máme aj postih. Čiže to sú tie kontroly, že prečo musíme ísť do toho obchodu.

Lucia VIROSTKOVÁ, moderátorka
——————–
Na druhej strane, pani Fašiangová, vy hovoríte, že by sa to malo nejako rozdeliť, teda aj medzi vašich dodávateľov. Nekompenzujú si ale tú hrozbu sankcií obchodné reťazce už v dohodách s dodávateľmi, že za to, že obchodník riskuje pokutu, dodávateľ má tvrdšie podmienky na to, ako môže dostať svoje produkty na pulty týchto obchodných reťazcov? Lebo aj to niekedy počúvame, ako argument, že to už si vy nejako zahrniete v tých svojich podmienkach, že máte toto riziko pokuty.

Katarína FAŠIANGOVÁ, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu
——————–
Je to veľmi jednoducho povedané. Každopádne nemajú snahu to sprehľadniť do ceny, ale keď sa táto situácia nebude nejakým spôsobom prehodnocovať, prirodzene nemôžu obchodníci niesť proste vinu alebo teda byť sankcionovaní na koncovke za skutočne pochybenia, ktoré sú prinesené z jednotlivých článkov potravinového reťazca. Čiže toto je k tej otázke, nie rigorózne povedané, že sa to sprehľadní tá pokuta v cene, to nie je pravda. Ja by som sa predsa len pozastavila na tej analýze rizika. Negatívnym výsledkom každej analýzy rizika je nejaké ohrozenie. V tomto prípade je to ohrozenie zdravia jednotlivcov alebo skupiny ľudí. Musíme skonštatovať a fakt zdôrazniť teda fakt, že posledných sledovaných 25 rokov nedošlo k ohrozeniu jednotlivca ani zdravia z predaja povedzme potraviny ojedinele nájdenej po minimálnej trvanlivosti, čiže trvanlivej potraviny. Takže keď sa bavíme o analýze rizika, nástrojom štátu, keď je niečo riziková, je udeľovanie sankcií, hej? Pripomenieme si vlastne aféru metanolovú v Čechách, kde naozaj umrelo myslím vtedy 50 ľudí a dnes Česká republika urobila nápravné opatrenia formou vysokých pokút, že zvýšila pokuty, ale nedosahuje také pokuty, ako sú na Slovensku. Čiže toto je veľmi účinný nástroj štátu nastaviť takéto pokuty, ale na základe výsledkov analýzy rizika. U nás taká naozaj nebola urobená s negatívnym výsledkom, pretože nikto tu neumiera na to, že si kúpi Coca-Colu po dátume minimálnej trvanlivosti.

Lucia VIROSTKOVÁ, moderátorka
——————–
No ale pripúšťate, že keď dostávajú isté podnety aj od občanov a že im vychádza, že keď analyzujú najväčší počet nejakých pochybení, tak vychádza to v obchode, tak potom najväčší počet kontrol musí byť v obchode, že tam je logika veci, že takto postupujú.

Katarína FAŠIANGOVÁ, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu
——————–
Vráťme sa ale k tej frekvencii, keď sa robí najväčšia frekvencia, nepomerne najväčšia na konci potravinového reťazca, tak je prirodzené, že sa tam nájdu nejaké nedostatky. Takže opakujem, pri 10-tisícoch tovarov potravinových v tom momente, ako je tam 5 až 7 inšpektorov, ktorí tam 6-7 hodín naozaj hľadajú v tých regáloch, tak tam nájdu ako teraz naposledy som čítala jeden záznam z úradnej kontroly, vákuovú šunku jednu. Ale vy si myslíte, že alebo teda jogurt alebo najčastejšie teda ak nájdu, tak ja neviem jeden kus bonboniéry. Myslíte si, že veľké obchodné reťazce majú v snahe za ziskom teda toto predávať? Veď to je nezmysel skutočne.

Lucia VIROSTKOVÁ, moderátorka
——————–
Ešte ten argument je, pán Bíreš, že ten vysoký podiel pokút v dôsledku pochybení ostatných článkov toho potravinového reťazca, teda tých spracovávateľov alebo dopravy, prinúti podľa obchodníkov práve ich suplovať tú úlohu štátu, že oni musia kontrolovať kvalitu toho dodávaného tovaru, lebo oni sú následne trestaní aj za chyby, za ktoré oni nemôžu. Suplujú teda reťazce kontrolnú úlohu štátu?

Jozef BÍREŠ, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR
——————–
Pozrite sa. Obchod, ako každý podnikateľský subjekt, pracuje na nejakej obchodnej zmluve, obchodnom vzťahu. To je dosť podstatné. Podstatné na Slovensku špecifikum je aj to, ja sa nechcem vyjadrovať o percentách domácich potravín, teda o domácich výrobcoch a zahraničných. Sme ako zle na tom. Tým pádom my tie výrobky, ktoré robí slovenský výrobca, určite máme na to neskutočný vplyv, že máme tam kontroly, čo ja viem na bitúnku, máme 24 hodín. Teda pokiaľ prevádzka ide. Iné prevádzky menej rizikové sú námatkové kontroly, poviem dvakrát do týždňa, jedenkrát za deň. Nie je tam počas celej pracovnej doby inšpektor. Čiže my si to vieme roztriediť určite. Výrobky, ktoré sú ku nám dovážané, platí európske právo a musia dodržiavať také isté štandardy európske krajiny, ako na Slovensku. Ale naozaj to pochybenie je, čiže je to vždy obchodný vzťah. Vyberám si výrobcu. My sme niekoľkokrát hovorili, berte si históriu toho výrobcu, aj slovenského. Kedy má časté pochybenia, nekupujte od neho.

Lucia VIROSTKOVÁ, moderátorka
——————–
Čiže mohli by to takto zohľadniť.

Jozef BÍREŠ, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR
——————–
A to isté je aj zahraniční. Prečo kupujete, keď to už nikto nechce kupovať od neho a vy si to doveziete do svojho systému? Takže je to o tom. A potom áno, zákon o potravinách hovorí, ten je zodpovedný, kto výrobok predáva. Keď ho dáva. Keď chytíme nedostatok, čo ja viem u baliarní, tak ona je zodpovedná. Keď je obchod zodpovedá on.

Lucia VIROSTKOVÁ, moderátorka
——————–
Dobre. Aby sme to ešte uzavreli. Pani Fašiangová, v parlamente je schválený do druhého čítania teda zákon o potravinách. To bol vlastne hlavný dôvod vašej iniciatívy, že ste opäť upozornili na tieto podľa vás neprimerané sankcie. Aká je teda podľa vás, aký by bol ten ideálny model, ako by sa tie pokuty mali zmeniť, celý ten systém pokút a na čo teda budete tlačiť aj smerom k poslancom, ktorí ešte budú o tomto zákona diskutovať vo výboroch a potom ďalej ešte v pléne.

Katarína FAŠIANGOVÁ, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu
——————–
Chcem povedať, že momentálne novela zákona o potravinách, teda ktorá je predložená, by mala upraviť aj možnosť darovania, čo sa veľmi teda, darovania trvanlivých potravín, čo bola vyše štyri roky snaha obchodníkov a veľmi sa tešíme, že toto sa teda dostáva do zákona, možnosť darovania. No a čo sa týka úpravy pokút, tu ide viac-menej o isté technické alebo systémové spresnenie spôsobu udeľovania pokút. Opakujem, aby na konci ten obchod nedostával kumulatívne pokutu za tri nezávislé pochybenia spôsobené troma povedzme nezávislými subjektami.

Lucia VIROSTKOVÁ, moderátorka
——————–
Čiže mohli by zostať aj tie sankcie v tej výške, aké sú, ale aby sa prerozdelili teda alebo tlačíte na to, aby celkovo boli aj znížené?

Katarína FAŠIANGOVÁ, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu
——————–
Tak nestavajme to tak, že mohli by zostať, pretože opakujem, sankcie, ani jeden zákon nemá tak vysokú sankciu. Keď sa pozrieme na zákon, ktorý hovorí o alebo teda dohľad nad starostlivosťou zistil, že za minulý rok 116 porušení, kde niektoré boli s následkom smrti a tam fyzická osoba dostáva 10-tisíc pokutu a právnická alebo 3-tisíc, pardon a právnická 10-tisíc pokutu. Čiže stále tvrdíme sú absolútne neprimerané tie pokuty za nájdenú bonboniéru v regáli. Chyba obchodu, áno, ale ojedinelá, neúmyselná. Za ja neviem nahnité jabĺčko, veď to je živý proces. Veď nie je postriekané. Edukujme spotrebiteľa, ktorý si ho proste nemá kúpiť, tak ako vlastnú produkciu keď si uskladní v pivnici, tak si nezoberie zhnitú jahodu alebo jabĺčko. Čiže nebavme sa, bavme sa o tom, že tie výšky sú neprimerané a bavme sa o analýze rizika a čo by som za obchodníkov veľmi chcela apelovať, stavajme na prevencii. Ako to bolo zhruba pred 8 rokmi, to znamená prevencia v úradnej kontrole, ísť po všetkých článkoch potravinového reťazca a zároveň aj obchodníci si robia prevenciu, že vylistujú rizikového dodávateľa určite.

Lucia VIROSTKOVÁ, moderátorka
——————–
Áno. Ďakujem. Už sme sa potom vrátili k tým pôvodným argumentom. Je to živá téma. Uvidíme, ako ten zákona, respektíve jeho novela vyjde v tej finálnej podobe v parlamente. Ďakujem vám veľmi pekne, za váš čas, aj vaše postrehy. Boli tu s nami predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu Katarína Fašiangová. Ďakujem pekne.

Katarína FAŠIANGOVÁ, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu
——————–
Ďakujem pekne a pekný deň.

Lucia VIROSTKOVÁ, moderátorka
——————–
A ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Vďaka.

Jozef BÍREŠ, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR
——————–
Ďakujem.

Lucia VIROSTKOVÁ, moderátorka
——————–
No a pekný deň, aj dobrú chuť k obedu, vám od mikrofónu praje Lucia Virostková.

 

Záznam z diskusie si môžete vypočuť tu.