Otvorený list Andrejovi Dankovi, predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

v mene Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorej členmi sú obchodné spoločnosti Billa, dm drogerie markt, Kaufland, Lidl, Metro, TERNO a Tesco, by som sa chcel na Vás opäť obrátiť v súvislosti s poslaneckým návrhom zákona o osobitnom odvode pre obchodné reťazce predávajúce potraviny.

Boli aj stále sme maximálne otvorení stretnutiu s Vami aj s predkladateľmi návrhu a máme záujem o transparentný a odborný dialóg. Žiaľ, zatiaľ ste nám nedali možnosť stretnúť sa v tejto veci osobne, preto by sme Vás radi aspoň touto formou informovali o úskaliach navrhovaného zákona. Tie podobne ako my vnímajú nielen ďalší obchodníci z radov slovenských reťazcov, ale tiež zamestnávatelia, odborári, právnici, či ekonómovia.

Návrh zákona je podľa nás neprijateľný z nasledovných dôvodov:

1. MÔŽE VIESŤ K ZVÝŠENIU CIEN POTRAVÍN AJ ĎALŠIEHO TOVARU
– Osobitný odvod viazaný na dosiahnutý obrat a nie na zisk je čistým nákladom reťazcov na predaj potravín, ktorý by mal byť za normálnych okolností niekde zohľadnený.
– V závislosti od obchodného rozhodnutia každého reťazca by mohol byť v určitej miere prenesený aj do ceny potravín či iného tovaru a práve tohto dopadu sa Slováci obávajú najviac. Podľa aktuálneho prieskumu Go4insight sa zvyšovania cien potravín obáva 86 % obyvateľov Slovenska.
– Súhlasíme s Vaším názorom, že „Slováci majú mať kvalitné potraviny“, ale musíme oponovať Vášmu vyjadreniu zo dňa 29.11.2018, že „majú byť minimálne také lacné, ako sú aj v Rakúsku“. Podľa Eurostatu sú na Slovensku, zatiaľ, najlacnejšie potraviny v rámci Eurozóny. Aj u našich južných susedov, v Rakúsku, sú lacnejšie ako u nás len niektoré potraviny , vo všeobecnosti sú potraviny a nealko nápoje v Rakúsku o 38 % drahšie ako u nás a to aj napriek nižšej DPH na potraviny. Ale napríklad v Česku sú o 6 %, v Maďarsku o 10 % a v Poľsku dokonca o 28 % lacnejšie ako na Slovensku.

2. CENY POTRAVÍN NIE SÚ LEN OBCHODNÝM ROZHODNUTÍM REŤAZCA, ALE AJ VÝSLEDKOM SOCIÁLNEJ ČI DAŇOVEJ POLITIKY ŠTÁTU
– Ceny potravín na Slovensku narástli v prvom polroku 2018 o 5,4 %.
– Pod tento nárast sa zásadným spôsobom podpísali zmeny v nákladoch reťazcov a ich dodávateľov, ako je zákonom stanovený nárast minimálnej mzdy, nárast príplatkov za prácu v noci, cez víkendy, cez sviatky, zvýšenie cien energií, …
– Nárast príplatkov za prácu bol rozdelený do dvoch etáp a pribudnú k nim aj dovolenkové poukazy, preto v roku 2019 môžeme očakávať ďalší rast personálnych nákladov všetkých účastníkov potravinového dodávateľského reťazca , ktoré by mohli spolu s pripravovaným osobitným odvodom ešte viac ovplyvniť aj konečné ceny pre spotrebiteľa.

3. MÔŽE MAŤ NEGATÍVNY DOPAD NA CELÝ POTRAVINÁRSKY DODÁVATEĽSKÝ REŤAZEC, VRÁTANE ZAMESTNANOSTI
– Návrh v súčasnej podobe by až 41 zo 43 obchodných reťazcov postihnutých odvodom priviedol do straty, ak by platil v roku 2017 a obchodné reťazce by ho žiadnym spôsobom nezohľadnili vo svojej cenotvorbe.
– Pokiaľ by obchodníci hľadali úspory na strane prevádzkových nákladov, mohlo by to viesť až zatváraniu obchodov v menších obciach, čo by prinieslo spotrebiteľom pridružené náklady a komplikácie súvisiace s cestovaním za nákupom aj základných potravín.
– Pokiaľ by obchodníci hľadali úspory na strane mzdových nákladov, mohol by sa obmedziť rast miezd aj zamestnanosti v prevádzkach.
– Úspory na strane investičných nákladov by mohli viesť k zastaveniu rozvoja obchodnej siete a kvality služieb pre zákazníkov.
– Keďže osobitný odvod by bol priamym nákladom obchodníkov súvisiacim s predajom potravín, mohol by ovplyvniť rozsah spolupráce s dodávateľmi, aj tými slovenskými.

4. JE V ROZPORE S ÚSTAVOU AJ LEGISLATÍVOU EURÓPSKEJ ÚNIE
– Zasahuje do vzťahov medzi subjektmi pôsobiacimi na konkurenčných trhoch v čase, kedy ekonomická kondícia Slovenska, ani žiadneho zo subjektov potravinárskeho dodávateľského reťazca, nevyžaduje pristúpiť k takému núdzovému prvku, ako je daň z obratu.
– Je diskriminačný, lebo sa úzko zameriava len na reťazce predávajúce potraviny, čím ich stavia do nevýhody voči iným predajcom. Výnos z predaja všetkých tovarových skupín, vrátane drogérie, oblečenia, elektroniky, má byť navyše použitý iba na podporu poľnohospodárov a potravinárov.
– Porušuje slobodu usadzovania sa a voľného pohybu služieb, keďže by postihoval prevažne členov obchodných reťazcov s materskými spoločnosťami v iných krajinách EÚ.

Dovoľte nám reagovať aj na mediálne obvinenia na adresu predovšetkým zahraničných obchodných reťazcov, ktoré sa týkali vyvážania ziskov, neplatenia daní, štátnej pomoci a neochoty podporiť slovenských dodávateľov. Dôrazne sa ohradzujeme voči Vašim tvrdeniam zo dňa 29.11.2018, že zahraničné obchodné reťazce ročne odlievajú do západných krajín 500 miliónov eur, čo by bolo o 175 % viac ako dosiahnutý hrubý zisk všetkých členov Slovenskej aliancie moderného obchodu v roku 2017. Keby sektor maloobchodu tvoril také zisky, nemali by sme na Slovensku skúsenosť s viacerými odchodmi zahraničných obchodných reťazcov pre nerentabilitu a ďalšie reťazce by stáli v rade, aby sa tu mohli etablovať.

V tejto súvislosti by som rád upozornil aj na ďalšie fakty týkajúce sa hospodárenia a spolupráce so slovenskými dodávateľmi u reťazcov združených v SAMO.

1. ČLENOVIA SLOVENSKEJ ALIANCIE MODERNÉHO OBCHODU SÚ VÝZNAMNÝMI PRISPIEVATEĽMI DO ŠTÁTNEHO ROZPOČTU
Členovia SAMO majú verejne dostupné účtovné závierky, pravidelne auditované nezávislými audítormi, dodržiavajú platné zákony Slovenskej republiky a jeden z našich členov bol trikrát Finančnou správou ocenený ako najlepší platca dane z príjmov vo svojom regióne. Za posledné účtovné obdobie bolo v súvislosti s pôsobením obchodných reťazcov združených v SAMO odvedených do slovenského rozpočtu na priamych daniach spolu 66,6 milióna eur. Z nezávislej analýzy INESS vyplýva, že reťazce združené v SAMO odvádzajú 4x vyššiu daň na každé euro ako najväčší slovenský reťazec COOP Jednota.

Každý z členov Slovenskej aliancie moderného obchodu poskytuje maximálnu súčinnosť pri kontrolách, ktoré posudzujú zákonnosť a oprávnenosť vykazovaných nákladov a hodnovernosť finančných výsledkov jednotlivých reťazcov. Dôrazne odmietame všetky obvinenia o vývoze ziskov reťazcov združených v SAMO do ich materských krajín. Vami používaný pojem „vyvážanie zisku do materských krajín“ ani nemá v ekonomickej terminológii žiadny význam.

2. ZAHRANIČNÉ OBCHODNÉ REŤAZCE INVESTOVALI NA SLOVENSKU VIAC AKO 3 MLD. EUR BEZ AKEJKOĽVEK ŠTÁTNEJ POMOCI A UŽ TERAZ INTENZÍVNE PODPORUJÚ SLOVENSKÝCH DODÁVATEĽOV A VÝROBCOV POTRAVÍN
Členovia SAMO investovali od svojho vstupu na Slovensko do rozvoja obchodnej siete spolu
3,3 miliardy eur, a to bez akejkoľvek štátnej pomoci, či už vo forme dotácií alebo daňových úľav. Medzi rokmi 2016 a 2017 reťazce združené v SAMO zvýšili počet slovenských dodávateľov o 12 %, v roku 2017 predali slovenské potraviny v hodnote 1,5 miliardy eur a za rok 2018 budú tieto čísla ešte priaznivejšie. Reťazce využívajú voľné výrobné kapacity slovenských dodávateľov pri výrobe 4 800 rôznych produktov pod privátnymi značkami, z ktorých tretinu nájdu zákazníci obchodných sietí aj za hranicami Slovenska.

Diskusiu na tému podpory slovenských poľnohospodárov a potravinárov považujeme za rovnako dôležitú ako Vy a radi budeme jej súčasťou. Dôkazom je aj naša spolupráca s Ministerstvom pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR na projekte Chcem dodávať, ktorá bola označená za úspešnú všetkými stranami. A vo februári 2018 sme takisto spolu s Potravinárskou komorou Slovenska založili Iniciatívu pre férový obchod, v rámci ktorej sme sa obe strany, obchodníci aj potravinári, zaviazali dodržiavať 11 zásad správnej obchodnej praxe, s cieľom presadzovať férové obchodné postupy a skvalitňovať vzájomné obchodné vzťahy v celom potravinárskom dodávateľskom reťazci.
Prostredníctvom kampane „Nechceme to zaplatiť“ sme chceli bežným spotrebiteľom vysvetliť, aké by mohol mať návrh zákona o osobitnom odvode dopady – a jedným z možných, a to podľa analytikov, odborárov aj zamestnávateľov veľmi pravdepodobným dopadom osobitného odvodu, by mohlo byť práve zvyšovanie cien potravín.

Na záver by som chcel zdôrazniť, že si zakladáme na otvorenej a férovej komunikácii s predstaviteľmi štátu aj relevantných politických strán. Preto by sme Vám chceli opätovne ponúknuť našu pomocnú ruku pri hľadaní spôsobov efektívnej a legálnej podpory poľnohospodárov a potravinárov na Slovensku a sme pripravení sa kedykoľvek s Vami stretnúť.