Prirážky pre obchody môžu zlacniť luxus

Zdroj: Hospodárske noviny  Dátum: 03.01.2019 Autor: Katarína Runnová

Návrh Mosta-Híd môže podľa reťazcov poškodiť slovenských dodávateľov. Tí si myslia opak.
Bratislava – Známy reťazec predáva čokoládu pod svojou privátnou značkou. Jej priaznivú cenu vítajú najmä nízkopríjmové skupiny.
Obchodník na nej takmer nezarobí, keďže na ňu dáva minimálnu obchodnú prirážku. Viac ziskový môže byť napríklad pri predaji belgických praliniek – za luxusnejší tovar si bonitnejší zákazníci radi priplatia a prirážky sú vyššie.
Návrh Mosta-Híd to má čiastočne obmedziť. Prirážky podľa zákona podľa predkladateľov zákona nie je narábanie s obchodnými prirážkami v poriadku, zmenu chystajú cez novelu zákona o cenách. „Pri tovare, ktorý je dovezený zo zahraničia, by mala byť uplatňovaná podobná filozofia ako pri tovare, ktorý je vyrobený na Slovensku. Ide nám o podporu domácich dodávateľov,“ povedal pre HN Peter Antal, jeden z predkladateľov návrhu z Mosta-Híd. Ich cieľom je stanovenie jasných pravidiel pre dohodovanie cien v dodávateľskoodberateľských vzťahoch.
Odborníci sa obávajú, že dosahy budú opačné, než aké očakávajú poslanci. Keby dali obchody napríklad na pralinky prirážku podľa novely, nemala by v percentuálnom vyjadrení presiahnuť dvojnásobok obchodnej prirážky uplatňovanej na podobný tovar. Obchodníci však zarábajú práve na značkových výrobkoch, kde získavajú aj to, čoho sa vzdali pri privátnych produktoch.
„Návrh má potenciál zvýšiť ceny produktov a zúžiť ponuku tovarov pre spotrebiteľov, keďže obchodníci budú preferovať dodávateľov s nižšími výrobnými nákladmi, a teda nižšími nákupnými cenami,“ potvrdzuje Radovan Pala, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing. V konečnom dôsledku sa teda môže stať, že obchodníci budú obchádzať domácich dodávateľov a preferovať zahraničných. Prípadne zvyšovať ceny základných potravín od domácich výrobcov a paradoxne znižovať ceny zahraničných a luxusnejších produktov.
Návrh už raz zastavili S legislatívou nesúhlasia samotné reťazce. Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá združuje najväčších hráčov pôsobiacich na Slovensku, ako sú Billa, Kaufland, Lidl, Terno a Tesco, upozorňuje, že návrh už bol súčasťou návrhu zákona o neprimeraných obchodných podmienkach, no nakoniec sa doň nedostal. Dôvodom boli námietky Protimonopolného úradu. „Je to ďalší návrh zákona, ktorý by mohol mať negatívny vplyv na cenu potravín vrátane tých od slovenských dodávateľov,“ upozorňuje Martin Krajčovič, predseda aliancie.
Billa vníma predstavené pravidlá ako diskriminačné. „Stanovuje osobitné pravidlá cenotvorby pre potravinársky segment,“ vysvetľuje hovorkyňa Kvetoslava Kirchnerová. Antal však oponuje, že férové pravidlá chcú nastaviť v oblastiach, ktoré považujú za najproblémovejšie. „Nezaregistroval som jedinú tlačovú konferenciu, na ktorej by sa hovorilo o tom, že sú problémy v segmente drogérie alebo v nejakom inom,“ hovorí.
Slovenskí dodávatelia s obavami obchodníkov nesúhlasia. Napríklad pekári či hydinári dlhodobo upozorňujú na problémy presadiť sa na domácom trhu. „Ceny, za ktoré od nás obchodníci vykupujú pekárenské výrobky, nedosahujú ani náklady na ich výrobu,“ vysvetľuje Tatiana Lopúchová, predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov. Podľa nej by mohol byť návrh krokom k podpore slovenských dodávateľov.
Návrh upravuje aj sankcie, ktoré obchodníkom hrozia v prípade nedodržiavania pravidiel. „Výška pokút je stanovená aj v zákone o cenách, no ten je z roku 1996. Pokuty boli iba prekonvertované na euro, takže sankcia, ktorá vtedy nejakým spôsobom nútila podnikateľov správať sa, je v súčasnosti nízka,“ objasňuje Antal. Kým v minulosti mali podnikatelia zaplatiť 60-tisíc eur, po novom to môže byť až 300-tisíc eur.
Výkupné ceny pekárenských výrobkov nedosahujú ani náklady na výrobu. Tatiana Lopúchová, predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov