Reťazce vracajú úder: odvod bude stáť rodiny 84 eur ročne

Dátum: 13. novembra 2018

Zdroj: Hospodárske noviny  Dátum: 13.11.2018  Autor: Katarína Runnová

V snahe zabrániť negatívnym dosahom osobitného odvodu začali obchodníci vyvíjať nátlak, aby sa tak nestalo.
Ak totiž bude platiť v pôvodnom znení, nebudú mať vraj inú možnosť, než siahnuť po krajných riešeniach.

Bratislava – Daň z potravín. Tak označili maloobchodné reťazce pôsobiace na Slovensku pripravovaný osobitný odvod. Keby odvod platil už minulý rok, keď v strate skončilo osem zo 40 reťazcov, do straty by sa dostalo aj ďalších 28.
„Reťazce by si v prípade schválenia zákona mohli vyberať iba zo zlých riešení – preniesť odvod do ceny tovaru, znížiť náklady na predaj alebo znížiť investície do obchodnej siete,“ upozorňuje Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu. To znamená, že ak by sa obchodníci situáciu rozhodli riešiť inak než zvyšovaním cien potravín, riešili by ju buď prepúšťaním pracovníkov, znižovaním výšky ich platov, alebo zatváraním predajní, pričom ako prvé by prišli na rad najmä tie na vidieku.
Do úvahy prichádza aj prenesenie časti zvýšených nákladov do vyjednávaní o cenách s dodávateľmi.
Odvod zaplatia všetci spotrebitelia Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá združuje reťazce Billa, Kaufland, Lidl, Metro, Terno a Tesco, minulý štvrtok odštartovala vysvetľujúcu kampaň Daň z potravín.
Tá vykresľuje nechcený produkt, ktorý zákazník dostane ku každému nákupu, a verejnosti má priblížiť, aký dosah bude mať odvod, pričom stavila na bežnú situáciu v obchode. „Priemerná štvorčlenná domácnosť by mohla po zavedení odvodu zaplatiť ročne len na potravinách až o 84 eur viac,“ hovorí Lenka Puzlíková, mediálna zástupkyňa aliancie.
K myšlienke sa hlási aj Zväz obchodu, pod ktorý spadajú napríklad reťazce CBA, Coop Jednota, Delia či Labaš. „Je možné, že sa spoja všetky obchody na Slovensku, ktorých sa má odvod dotknúť, a spoločne prednesú vláde svoje postoje,“ povedal pre HN Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu.
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná má však na celú situáciu odlišný názor. Podľa nej neexistuje dôvod na zvyšovanie cien potravín. Súčasťou rozpočtu na budúci rok je však 120 miliónov, ktoré majú zaplatiť reťazce práve prostredníctvom odvodu.
Financie sa podľa Matečnej vrátia späť do agropotravinárskeho sektora a podporia prvovýrobcov, farmárov i potravinárov.
Názory rezortu a potravinárov sa teda nezhodujú. Namieste je preto otázka, či v prípade, že sa cena potravín skutočne zvýši, bude mať zákazník informáciu o tom, čo je dôvodom, že zaplatí viac. „Zákazník nemá možnosť nahliadnuť do vyjednávaní o cenách tovarov,“ vysvetľuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Zdražovanie, zatváranie, prepúšťanie Cieľ osobitného odvodu pre obchodné reťazce znie podľa dôvodovej správy jasne – zabezpečiť vlastnú potravinovú sebestačnosť, respektíve sa k nej čo najviac priblížiť. Hlavné impulzy na riešenie situácie práve cez osobitný odvod zase pomenovala Matečná. „Dôvodom sú vysoké obchodné prirážky a množstvo ďalších neprimeraných praktík reťazcov.“
Katriak tvrdí, že niektorí členovia Zväzu obchodu generujú ročný zisk vo výške takmer jedného percenta z obratu. To znamená, že pri povinnosti zaplatiť 2,5-percentný odvod by sa okamžite dostali do straty vo výške 1,5 percenta.
Krajčovič upozorňuje aj na ďalší zásadný problém. „Tým, že je to daň z obratu, a nie zo zisku, tak by sa vzťahovala aj na tie reťazce, ktoré sú už dnes v strate,“
vyhlásil.

ČO JE OSOBITNÝ ODVOD SNS pripravila návrh, ktorým sa má zaviesť odvod pre reťazce vo výške 2,5 percenta z čistého obratu. V júni o ňom informoval predseda strany Andrej Danko. Odvod sa má týkať reťazcov, ktoré majú prevádzky aspoň v dvoch okresoch. Tieto predajne majú mať jednotný dizajn, spoločnú komunikáciu a spoločné marketingové aktivity.
Z predaja potravín spotrebiteľovi by malo pochádzať minimálne 10 percent ich obratu.
Obchodný reťazec by odvod nemusel platiť, ak výška obratu za tri mesiace nepresiahne sumu päťtisíc eur.