SAMO: Zverejňovanie marží obchodníkov nezvýši dopyt po slovenských výrobkoch

Marže stláčajú a ceny určujú záujmy zákazníkov

Obchodné reťazce združené v Slovenskej aliancii moderného obchodu (SAMO) neodmietajú diskusiu o posilnení postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci, či už v rámci SR alebo EÚ. Sú však presvedčené, že zverejňovanie marží obchodníkov k stanovenému cieľu nevedie. „Žiadne administratívne opatrenie, teda ani zverejňovanie marží obchodníkov nemôže nahradiť jediné skutočné riešenie, ktoré dokáže zlepšiť postavenie slovenských poľnohospodárov, a tým je dopyt zákazníkov po slovenských produktoch,“ hovorí Katarína Fašiangová, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu (Billa, dm drogerie markt, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco). Podľa jej názoru by navyše išlo aj o ďalšiu nadbytočnú administratívnu záťaž, keďže na Slovensku funguje obchod v ostrom konkurenčnom prostredí, ktoré bráni neúmernému zvyšovaniu marží.

O primeranosti marží obchodníkov svedčia aj štúdie nezávislých domácich a zahraničných inštitúcií. Napríklad, štúdia Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP) zaoberajúca sa analýzou štruktúry spotrebiteľských cien vybraných živočíšnych komodít v rokoch 2004 – 2012 uvádza, že najvyšší priemerný podiel na ich spotrebiteľskej cene, t.j. celkovú maržu, mali v sledovanom období prvovýrobcovia (51,66%) a spracovatelia (19,68%). Naopak, obchod mal priemerný podiel celkovej marže na týchto komoditách najnižší, a to 12,5%. Aj pracovný dokument Európskej komisie zaoberajúci sa konkurenciou v potravinárskom dodávateľskom reťazci skonštatoval intenzívnu hospodársku súťaž v oblasti maloobchodu v EÚ, výsledkom čoho sú nižšie marže pre maloobchod. Podľa tohto dokumentu, po odpočítaní nákladov je priemerná zisková marža maloobchodu v EÚ pri čerstvých potravinách 2 – 4% z predajnej ceny, čo je podľa štúdie VÚEPP absolútne porovnateľné s dosahovanými priemernými ziskovými maržami u nás.

Štúdia upozorňuje aj na fakt, že priaznivým efektom intenzívnej hospodárskej súťaže v oblasti maloobchodu sú nižšie ceny potravín pre zákazníkov. „Obchodné reťazce kladú na prvé miesto pomer medzi  kvalitou a cenou, pretože ten je pre slovenských zákazníkov zásadný. Ak teda chcú naši poľnohospodári a prvovýrobcovia zvyšovať ceny svojich produktov, musia prichádzať s inováciami a vyrábať výrobky s vyššou pridanou hodnotou, za ktoré si budú naši zákazníci ochotní priplatiť vyššiu cenu,“ vysvetľuje K. Fašiangová.

SAMO zároveň upozorňuje aj na nesprávnu interpretáciu obchodnej marže, ktorá vedie k zavádzaniu laickej verejnosti. V skutočnosti je obchodná marža (bez DPH) rozpätím medzi nákupnou a predajnou cenou produktu  a  obchodníci  z nej kryjú  všetky svoje  prevádzkové náklady, ako sú mzdy, energie, chod a údržba obchodných prevádzok, marketing, straty na nepredanom tovare a ďalšie. Až po odpočítaní týchto nákladov je možné vypočítať ziskovosť obchodníka, ktorá sa rôzni. Aj na základe dostupných finančných údajov však nie je ziskovosť obchodníkov na Slovensku nijako neprimeraná a je oveľa menšia, ako napríklad u veľkých spracovateľov či globálnych producentov potravín.