Uplynutím dátumu trvanlivosti sa kvalita potravín nemení

8. jún 2016, Zdroj: http://www.retailmagazin.sk/produkt/potravinarsky-sortiment/1423-uplynutim-datumu-trvanlivosti-sa-kvalita-potravin-nemeni

Potraviny označené dátumom minimálnej trvanlivosti sú pri dodržaní podmienok ich skladovania zdravotne bezpečné a chuťovo bezchybné. Dokonca aj tri mesiace po uplynutí dátumu ich trvanlivosti. Toto zistenie vyplýva z výsledkov špecializovaných laboratórnych analýz.

Tieto si v štátnom akreditovanom laboratóriu v Bratislave nechala urobiť Asociácia spotrebiteľov Slovenska (ASS). Laboratórne skúšky vybraných trvanlivých potravín sa uskutočnili v dvoch termínoch. Prvýkrát v deň končiaceho sa dátumu ich minimálnej trvanlivosti, ktorý je označovaný ako „Minimálna trvanlivosť do“ a potom tri mesiace po tomto dátume. V obidvoch prípadoch dôkladné analýzy preukázali zdravotnú bezpečnosť, chuťovú a kvalitatívnu stálosť testovaných potravín, v súlade s aktuálne platnou legislatívou. V laboratóriu sa skúmali trvanlivé potraviny, nazývané často aj ako suché potraviny, napríklad fazuľa, tarhoňa, rezance, ale aj lúpané paradajky v konzerve, krekry a rôzne dehydratované potraviny.
Ako sa testovalo
Celkovo sa previerke podrobilo podľa slov Mgr. Miloša Lauka, predsedu ASS až 7 výrobkov. „Testovali sme trvanlivé potraviny, ktoré od nepamäti ľudia v domácnostiach bežne skladujú. Neraz aj niekoľko mesiacov či dokonca rokov, kým ich spotrebujú. Trvanlivé potraviny zakúpené v rôznych predajniach na Slovensku pracovníci uvedeného laboratória podrobili jednak senzorickým skúškam na kvalitu a mikrobiologickým analýzam na bezpečnosť.
Vyhadzovať netreba
Analýza poukázala na to, že spotrebitelia tieto potraviny za dodržania podmienok skladovania nemusia po uplynutí dátumu trvanlivosti vyhadzovať. Sú nielenže chuťovo bezchybné, ale aj zdravotne nezávadné. Neraz s tak robí aj pod silnejúcim tlakom medializovaných informácií, v rámci ktorých sa uvádza, že potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti sú nebezpečné. Úplne prirodzene tak mnohí našinci podliehajú nesprávnej informácii, že ak obchodník dostane miliónové pokuty za nájdenie takýchto potravín, musia byť tieto mimoriadne nebezpečné. Skutočnosť je však úplne iná a nevyhnutná bude v tejto súvislosti intenzívna komunikácia so spotrebiteľmi. Obchod je v zložitej pozícii a musí fungovať v súlade s aktuálne platnou legislatívou. Tá nariaďuje takéto potraviny okamžite po dátume trvanlivosti stiahnuť z predaja. Martin Gärtner z Kauflandu konštatuje, že zákon hovorí o nebezpečenstve a ohrození života v súvislosti s týmito potravinami. Darovanie týchto potravín dokonca môže byť nákladnejšie, ako ich vyhodenie, no napriek tomu, je pre nich darovanie prijateľnejšie. Podobný názor majú aj ostatní obchodníci.
Pohľad do minulosti
Vráťme sa však naspäť do minulosti. Pred rokom 1989 boli u nás takmer všetky nespotrebované trvanlivé potraviny v rámci štátnych hmotných rezerv (po uplynutí termínu ich spotreby) preklasifikované na predĺženú spotrebu a následne dopredané a skonzumované. V roku 1990, aj na základe vedeckých poznatkov a úsilia o obmedzenie plytvania potravinami, bola odbornou verejnosťou vyčlenená skupina trvanlivých potravín, ktoré práve pre svoj trvanlivý charakter začali byť označované dátumom minimálnej trvanlivosti. Nie je známy ani jeden prípad ohrozenia, kedy by v bývalej ČSSR, neskôr ČSFR či teraz SR došlo k závažnému ochoreniu či poškodeniu zdravia u kohokoľvek v dôsledku, konzumácie trvanlivej potraviny po uplynutí dátumu jej minimálnej trvanlivosti, ak táto bola správne skladovaná a nebol poškodený jej obal. Napriek tomuto sú na Slovensku takéto potraviny, hoci sekundu po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, považované za nebezpečné a stávajú sa biologickým odpadom. A to ja napriek tomu, že vo väčšine krajín EÚ sa tieto potraviny aj v súčasnosti bežne dopredávajú či darujú na charitu.
Úprava legislatívy
Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) dlhodobo poukazuje na neefektívne nakladanie s potravinami označenými dátumom minimálnej trvanlivosti na Slovensku a na negatíva, ktoré z toho vyplývajú. „Pozitívom je, že sa témy bezpečnosti potravín po uplynutí dátumu ich trvanlivosti chopili už aj spotrebiteľské organizácie. Efektívnejšie využitie týchto potravín by bezpochyby výrazne prispelo k zníženiu potravinového odpadu, ktorý je vážnym ekonomických, sociálnym, ale aj environmentálnym problémom,“ hovorí Ing. Katarína Fašiangová, predsedníčka SAMO. Jedným z riešení, ako tieto potraviny efektívne využívať, je podľa SAMO úprava národnej legislatívy tak, aby aj na Slovensku bolo možné potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti, za stanovených podmienok, darovať. Slovensko je totiž jednou z posledných členských krajín EÚ, v ktorých je darovanie takýchto potravín zakázané. Naopak, u nás sa tieto trvanlivé potraviny po uplynutí ich minimálnej trvanlivosti aj napriek tomu, že testy poukazujú na ich bezpečnosť, považujú už za biologický odpad. Takéto potraviny sú obchodníci povinní zlikvidovať a za ich ojedinelý výskyt v predajniach sú udeľované vysoké finančné postihy.
Likvidácia potravín
V roku 2015 iba obchodné reťazce združené v SAMO (Billa, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco) museli spolu zlikvidovať takmer 15 tisíc ton potravín v hodnote 12,5 milióna €. Išlo prevažne o trvanlivé produkty ako múka, cestoviny, cukrovinky, či nápoje. Z tohto vyplýva nadmerná tvorba potravinového odpadu na Slovensku, čo je v porovnaní napríklad so susednou Českou republikou takmer dvojnásobok a situácia u nás je porovnateľná s Maďarskom, ktoré má raz toľko obyvateľov. V týchto krajinách sa potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti môžu za stanovených podmienok ďalej darovať aj predávať. SAMO chce preto pokračovať vo verejnej diskusii na túto tému, ako aj v odbornej diskusii s príslušnými zainteresovanými ministerstvami. Apelovať chce na zmenu legislatívy a to konkrétne s cieľom, aby tieto potraviny, po tom ako uplynie doba ich trvanlivosti, neboli klasifikované ako životu nebezpečné. Vy riešenie by bolo prospešné pre celú spoločnosť, vrátane domácností. Celkovo by sa množstvo potravinového odpadu mohlo výrazne znížiť.
Potravinová pomoc
Obchodníci združení v SAMO sú aj naďalej odhodlaní zefektívňovať využitie potravín, či už zavedením efektívnejších interných systémov a opatrení, ale aj realizáciou potravinovej pomoci. Tá má v ostatných rokoch stúpajúcu tendenciu. Kým v roku 2013 členovia SAMO darovali spolu potraviny v hodnote 425 tisíc €, v roku 2014 to už bolo viac ako dvojnásobok, 905 tisíc €. Medzi najčastejšie darovanými potravinami boli najmä trvanlivé potraviny ako múka, ryža, cestoviny, strukoviny, cukor, cukrovinky, trvanlivé pečivo, med, čaj, nápoje, konzervované potraviny a takisto trvanlivé mäsové a mliečne výrobky. V roku 2015 darovali obchodné reťazce združené v SAMO potraviny v hodnote 1,2 milióna €. Distribučná kapacita potravinovej pomoci je v súčasnosti limitovaná zákonom. Hoci bol rok2015 prvým rokom, kedy si obchodníci mohli obstarávaciu cenu potravín darovaných Potravinovej banke Slovenska uplatniť ako daňový výdavok, košom nedali ani iným charitatívnym organizáciám, napríklad Slovenskému Červenému krížu a ďalším. A to ja napriek skutočnosti, že v ich prípade nebolo darovanie zvýhodnené a všetky náklady v plnej miere znášali samotní obchodníci. Ak by sa daňové zvýhodnenie vzťahovalo aj na iné subjekty, ako napríklad sociálne výdajne samospráv, Slovenský Červený kríž, či katolícke charity, množstvo darovaných potravín by mohlo byť vyššie.
Označovanie potravín
Posledný prieskum Európskej komisie k téme plytvania potravinami v EÚ odhalil, že iba 47% spotrebiteľov v EÚ rozumie označeniu „dátum minimálnej trvanlivosti“ a ešte menej, iba 40% rozumie údaju „spotrebujte do“. Výsledkom nepochopenia týchto označení je aj tvorba potravinového odpadu, ktorého EÚ vyprodukuje okolo 100 miliónov ton ročne. Zaujímavý je aj postoj spotrebiteľov k otázke, ako by naložili s trvanlivými potravinami, ak by na nich chýbal údaj o minimálnej trvanlivosti. Prekvapivo veľká časť respondentov – spolu až 70% v prieskume uviedla, že by takúto potravinu skonzumovala. Celkom 36% opýtaných uviedlo, že by tak urobilo, ak by nemala daná potravina poškodený obal a vzhľadovo by vyzerala v poriadku. Ďalších 34% uviedlo, že by ju skonzumovalo tak, či tak. Pokiaľ ide o Slovensko, údaj o minimálnej trvanlivosti chápe podľa tohto prieskumu menej Slovákov ako bol priemer EÚ (38%SR/47% EÚ). Dátum spotreby je naopak chápaný na Slovensku lepšie, ako je priemer EÚ (44% SR/40% EÚ).
Dátum spotreby – označovaný ako „Spotrebujte do“ – uvádza dátum, dokedy je možné potravinu bezpečne skonzumovať. Označujú sa ním čerstvé potraviny, ako napr. čerstvé mäso a mäsové výrobky, syry, jogurty, čerstvé ryby. Takéto potraviny by mali byť skonzumované pred uplynutím uvedeného dátumu. Potraviny po dátume spotreby sú škodlivé pre zdravie a treba ich zlikvidovať, s čím sa stotožňujú aj obchodníci.
Dátum minimálnej trvanlivosti – označovaný ako „Minimálna trvanlivosť do“ – spotrebiteľ ho nájde na trvanlivých potravinách, ako napr. múka, ryža, cestoviny, olej, konzervy. Uvádza dátum, dokedy si potravina uchová svoju predpokladanú kvalitu. Pri správnom skladovaní je konzumácia potravín po tomto dátume ešte stále bezpečná, napriek tomu ich musia obchodníci povinne likvidovať.