Väčším obchodom chce SNS prikázať, aby darovali potraviny na charitu

Dátum: 04. októbra 2019

Zdroj: dennikn.sk  Dátum: 01.10.2019 Autor: Denisa Čimová
https://dennikn.sk/1603005/vacsim-obchodom-chce-sns-prikazat-aby-darovali-potraviny-na-charitu/
Už viac ako dva a pol roka nemusia obchody na Slovensku vyhadzovať nepredané trvanlivé potraviny, ktoré sú po dobe minimálnej trvanlivosti. Môžu ich darovať registrovaným charitatívnych organizáciám či zariadeniam sociálnych služieb – aj to robia.
Teraz chce však koaličná SNS obchodníkom prikázať, aby spomínané potraviny povinne darovali charite. Z dobrovoľnej bázy by sa tak stala povinná, s hrozbou pokuty za nesplnenie povinnosti od 100 do 100-tisíc eur.
S takým návrhom prišla poslankyňa SNS Eva Antošová v ďalšej novele zákona o potravinách, ktorú predložila do parlamentu. Jej cieľom je podľa nej zmierniť dopady globálneho problému plytvania s potravinami.
Ak novelu parlament schváli, darovanie potravín po dobe minimálnej trvanlivosti by sa malo povinne zaviesť od 1. januára budúceho roku.
Potraviny označené dátumom minimálnej trvanlivosti:

Po termíne, ktorý majú uvedený, sa nemôžu objaviť na pulte, ale aj po uplynutí uvedenej lehoty sa považujú za bezpečné.
Dátum minimálnej trvanlivosti totiž uvádza, dokedy si uchovajú svoju predpokladanú kvalitu.
Test Asociácie slovenských spotrebiteľov spred troch rokov ukázal, že si ju môžu zachovať aj tri mesiace po uplynutí lehoty minimálnej trvanlivosti.
Asociácia dala v akreditovanom laboratóriu testovať niekoľko trvanlivých potravín v deň, keď sa im končila lehota minimálnej trvanlivosti aj o tri mesiace neskôr. Výsledky mikrobiologických skúšok a senzorické hodnotenie všetkých testovaných potravín boli rovnaké počas oboch meraní.

Povinné, no nie pre všetkých
Nová povinnosť, ktorú navrhuje SNS, by sa však nemala týkať všetkých obchodníkov. Podobne, ako niektoré iné právne úpravy, ktoré strana presadila, cieli najmä na väčšie obchodné reťazce predávajúce potraviny na väčších plochách.
Povinné bezodplatné poskytovanie potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti sa má podľa predloženého návrhu novely, týkať prevádzok s predajnou plochou viac ako 400 metrov štvorcových. Nemala by preto zaťažiť menšie obchody s potravinami, no predajní nadnárodných reťazcov, ale napríklad aj mnohých obchodov spotrebného družstva COOP sa týkať bude.
To je jedna z vecí, ktorú na návrhu novely kritizuje šéf Zväzu obchodu Martin Katriak. Zaujíma sa, prečo sa má nová povinnosť týkať iba prevádzok s plochou nad 400 metrov štvorcových. „Prečo nie aj menších obchodov? Prečo nie veľkoobchodov?“, pýta sa Katriak.
Hoci so samotnou myšlienkou, že potraviny, ktoré sa ešte môžu konzumovať, by sa nemali vyhadzovať, šéf Zväzu obchodu súhlasí, aj ju už roky presadzuje do praxe, menej sa mu už pozdávajú veci, ktoré predkladatelia novely nedomysleli. „Žiaľ, návrh pani poslankyne Antošovej, aj keď vychádza z ušľachtilých pohnútok, obsahuje veľa legislatívnych nedostatkov a nedorobkov, ktoré tento návrh robia prakticky nevykonateľným,“ povedal Katriak.
Výhrady má napríklad aj k tomu, že novela zákona chce stanoviť povinnosť obchodníkov potraviny darovať, no nehovorí nič o tom, že charitatívne organizácie musia darované potraviny prijať.
„Čo keď, z najrôznejších dôvodov, charitatívna organizácia aktivitu obchodníka odmietne? V takom prípade sa obchodník dostáva do ťažkého postavenia, s možným postihmi idúcimi až do miliónových pokút,“ tvrdí Katriak.
Dá sa predpokladať, že dnes všetci obchodníci, ktorí majú väčšie predajne, nedávajú charitatívnym organizáciám úplne všetky potraviny, ktoré by mohli. Ak by tak začali robiť, pretože to bude povinné, mohli by mať problém, najmä kapacitný, organizácie, ktoré potraviny preberajú a ďalej rozdávajú sociálne slabším ľuďom.
Zvlášť, ak dnes platí, že obchodníci môžu darovať potraviny len oficiálne registrovaným organizáciám, ktorých sú dnes podľa webu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy len približne dve desiatky. Novela zákona, ktorá má zaviesť povinné darovanie potravín na tom, že ich majú posúvať len registrovaným organizáciám, nič nezmení.
Z novely podľa Katriaka napríklad nie je jasné ani to, či obchodníkovi hrozí pokuta aj za to, že vyzbiera zo svojich obchodov potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti, tie sústredí na svojom veľkoobchode a následne ich ponúkne charitatívnej organizácii.
Antošová tvrdí, že jej novela môže mať pozitívny vplyv na verejné financie. Ministerstvo financií je však vytklo, že nevyčíslila predpokladaný príjem do rozpočtu z pokút na budúci rok a v ďalších rokoch.
Kto povie, či sú bezpečné?
Obchodníci spochybňujú aj formuláciu v novele, že musia darovať potraviny po uplynutí minimálnej trvanlivosti, ale len za predpokladu, že sú bezpečné. „Kto povie, či uvedené potraviny sú bezpečné alebo nie sú bezpečné?,“ pýta sa Katriak.
Predkladatelia v dôvodovej správe píšu, že obchodníci by mali byť povinní darovať potraviny, ktorým sa „určitým spôsobom zmenili len organoleptické vlastnosti, napríklad čiastočne farba alebo vôňa, ale bez dopadu na bezpečnosť“. Či to však v prípade trvanlivých potravín, z ktorých sú mnohé v konzerve či nepriehľadnom obale, sú predajcovia schopní posúdiť, je otázne.
Aj Katriak naznačil, že pod obal trvanlivých potravín nikto nevidí. Výsledky kontrol pritom ukázali, že aj niekoľko mesiacov pred uplynutím minimálnej trvanlivosti sa našli v obchode potraviny, ktoré inšpekcia označila za zdraviu škodlivé a nie bezpečné, predajca za ne dostal vysokú pokutu.
Vysoké pokuty sú najväčšou komplikáciou a bariérou pri darovaní potravín podľa Martina Krajčoviča, predsedu Slovenskej aliancie moderného obchodu, pretože im obchodníci čelia aj v prípade darovania potravín. „To, že poslanci navrhujú povinné darovanie produktov po dobe minimálnej trvanlivosti je dôkazom, že aj oni sú presvedčení, že tieto potraviny sú bezpečné, preto pre zefektívnenie darovacieho procesu by sme ocenili, keby sa na tieto produkty nevzťahovali miliónové pokuty, lebo nemajú opodstatnenie, čo aj tento návrh zákona pani poslankyne Antošovej dokazuje,“ tvrdí Krajčovič.
Zrušenie týchto pokút by malo podľa aliancie, ktorá združuje najmä veľké nadnárodné reťazce, pozitívny vplyv na celý dodávateľsko-odberateľský reťazec a riešilo by problém pri darovaní potravín ľuďom v núdzi namiesto zavádzania novej regulácie. Tá podľa Krajčoviča problém kvôli následnému pokutovaniu a nedostatočným logistickým kapacitám charitatívnych organizácii nič nevyrieši.
„Štát by nemal v tomto prípade ísť cez represiu bez akejkoľvek diskusie s dotknutými subjektmi, ale mal by vytvárať priaznivé podmienky na darovanie potravín,“ vraví šéf SAMO.
Inšpirovali sa v Česku
Poslanci SNS, ktorí predložili spomínanú novelu, priznávajú, že sa pri jej tvorbe inšpirovali v Česku. Tam už totiž obdobný návrh, zakotvujúci povinnosť darovať nepredané trvanlivé potraviny charite, schválili už v roku 2016.
Dlhší čas však bol osud normy, ktorá povinné darovanie potravín v Česku upravila, neistý. Skupina 25 senátorov totiž dala schválený zákon preveriť Ústavným súdom, či nie je v protiústavný. Zákon považovali za zásah do vlastníckych práv a namietali aj pokutu vo výške 10 miliónov korún, ktorá obchodníkom hrozí za jeho nedodržanie.
Ústavný súd však napokon vlani v decembri povedal, že je nová povinnosť pre obchodníkov v súlade s Ústavou ČR. Povedal, že zákon, ktorý povinnosť zakotvil, nie je zásahom do vlastníckych práv ani do práva podnikať. Opatrenie označil za súčasť medzinárodných snáh obmedziť plytvanie potravinami, znížiť produkciu odpadu, chrániť životné prostredie a pomáhať sociálne slabým.