Vládne úvahy o tvrdšom zdaňovaní reťazcov naďalej nedávajú zmysel. Najsilnejšia sieť si profit nezvýšila

Vládni politici už dlho hovoria o mimoriadnom zdanení sietí supermarketov; tvrdia, že neprimerane zarábajú na zdražovaní potravín.
Lidlu sa však hrubý zisk vlani zvýšil len o necelé percento a jeho rentabilita tržieb dokonca klesla.
Nový odvod by zdražovanie potravín nezastavil, ale podporil.

Volanie po zavedení osobitného odvodu pre veľké siete supermarketov, s ktorým vládne strany začali, keď boli ešte v opozícii, stále nemá reálny ekonomický zmysel. Lebo tak ako reťazce nezneužívali zdražovanie potravín na zvyšovanie svojich ziskov predvlani, nerobili to ani vlani. Zisky im totiž výraznejšie nevystrelili. Ukazujú to aktuálne zverejnené výsledky najziskovejšieho a aj najväčšieho hráča sektora – slovenskej vetvy nemeckého diskontného reťazca Lidl.

Hrubý zisk siete sa vlani posilnil iba o necelé percento na 160 miliónov. A jej rentabilita, ktorá vychádza z pomeru čistého zisku k celkovým tržbám, dokonca vlani klesla. Tržby jej totiž narástli rýchlejším tempom až o vyše desatinu na 2,09 miliardy eur.

Rentabilita podniku medziročne klesla zo 6,6 na 6 percent, čo je síce stále slušná, ale nie závratná ziskovosť, ktorá by vybočovala z roviny slušného biznisu. Prudký nárast ziskovosti nepotvrdili ani účtovné závierky iných slovenských obchodníkov.

Na výsledky Lidlu sa čaká v porovnaní s inými reťazcami dlhšie, pretože jeho hospodársky rok je posunutý od marca do konca februára.

Podobne majú svoj hospodársky rok posunuté aj reťazce Tesco a Kaufland, no tie svoje výsledky nezverejnili doteraz. Ani u nich sa však zásadný skok v ziskovosti neočakáva. Predvlani pritom nemecký Kaufland dosiahol na Slovensku pri rentabilite 5,7 percenta zisk 88 miliónov eur. A britské Tesco tu malo ziskovosť 3,5 percenta pri profite 57 miliónov eur.

Ako dopadli vlani iné reťazce

Rakúska Billa vlani zvýšila svoj zisk z 10 na 12 miliónov eur, no pri tržbách 850 miliónov eur bola jej rentabilita len na jeden a pol percente.
Nemecké Metro zamerané na obsluhovanie malých obchodníkov vlani pri tržbách 536 miliónov eur dokonca spadlo do straty takmer dva milióny eur po tom, čo aj predvlani malo iba dvojmiliónový zisk.
Terno real estate s obchodmi Terno a Kraj v rukách Slováka Martina Fedora vlani zarobilo pri tržbách 231 miliónov eur iba necelých 400-tisíc eur. Po dlhých rokoch strát to však bol pre sieť predsa len úspech.
Východoslovenská sieť Labaš rodiny Labašovcov so svojimi obchodmi Fresh vlani zvýšila svoj zisk z 8 na 11 miliónov eur a pri tržbách v objeme 406 miliónov eur svoju rentabilitu posunula na 2,7 percenta.

Odvod iba zdražie potraviny

Mimoriadny odvod, o ktorom hovoria vládni politici, by nielenže postihol reťazce bez toho, aby naozaj zneužívali zdražovanie na zvyšovanie svojich ziskov. Nebezpečný môže byť aj pre zákazníkov. Obchody by totiž zvýšené daňové náklady premietli do vyšších cien potravín.
Navyše ceny potravín už zďaleka nerastú tak ako v roku 2022, keď ich vystrelili nahor útoky Ruska na Ukrajinu, ktorá je významným exportérom obilia.

Vládne strany chcú odvod zaviesť aj preto, aby mali ďalšie príjmy na lepenie dier v štátnom rozpočte. Aj keď oficiálne vyhlasujú, že peniaze od reťazcov by využili na sociálnu pomoc s vysokými cenami potravín.

Smer vyzýval na zavedenie mimoriadneho odvodu pre obchodníkov už na prelome rokov 2022 a 2023. Jeho predseda Robert Fico vtedy vyhlasoval, že obchodné reťazce klamú spotrebiteľov, lebo zisky im prudko rastú. Po zostavení jeho štvrtej vlády však Smer nepripravil ani legislatívny návrh odvodu, hoci má pod kontrolou rezorty financií a pôdohospodárstva, ktoré majú túto agendu na starosti. Smer od jesene iba občas upozorní reťazce na to, aby boli so zdražovaním opatrné, lebo stále môže voči nim zasiahnuť.

V posledných mesiacoch najviac presadzuje zavedenie odvodu pre reťazce SNS a aj Inštitút sociálnej politiky prepojený na stranu Hlas.

Viac o slovenskom Lidli

Reťazec tu vlani prevádzkoval celkovo 164 predajní a zamestnával vyše 6 500 zamestnancov po tom, čo vlani prijal až 700 nových pracovníkov.

Lidl ovláda nemecká skupina Schwarz, ktorá vlastní aj sieť Kaufland. Oba sesterské reťazce si však v predaji potravín konkurujú, ako keby medzi nimi žiadne prepojenie nebolo.

Lidl je celosvetovo až v 31 krajinách vrátane Ázie a má dohromady takmer 12-tisíc predajní a vyše 370-tisíc zamestnancov.

Lidl je už pár rokov na Slovensku jednotkou v predaji potravín, hoci spomedzi veľkých zahraničných hráčov sem prišiel medzi poslednými – až v roku 2004.